4. po Svätej Trojici 2016
Kázňový text: J 6,32-35
Dnes mám pre vás bratia a sestry niečo iné, o čom sa budeme rozprávať. A nechcem od vás, aby ste hádali, tak ako minulý týždeň, čo to je, lebo to všetci dobre poznáme. Je to chlieb. Asi najznámejšie jedlo na svete, aj keď má v rozličných krajinách inú chuť, inú formu, inú podobu.
Poznáte históriu chleba? Aké staré sú prvé poznatky o chlebe? Pochádzajú vraj z doby 10 000 rokov p.n.l. Kváskový chlieb, alebo ak chcete kysnutý chlieb vynašli až 6 000 rokov p.n.l. v Egypte. Na proces kvasenia prišli zrejme náhodou, keď zabudli cesto dlhší čas na slnku a ono vykyslo.
Z chleba sa za tie roky stal symbol všetkých potravín, ako základná potravina, ktorá v niektorých formuláciách zastupuje všetko to, čo jeme. Ale v tom biblickom slova zmysle sa za symbolikou chleba môže skrývať ešte viac. Poznáme všetci modlitbu Pánovu. Skladá sa z oslovenia v úvode, siedmych prosieb a záveru, doslovu. Ak Otčenáš poznáte dobre a dúfam, že áno, tak určite viete, že v tej modlitbe zo všetkých siedmych prosieb iba jedna jediná rieši telesné potreby človeka a to je? ...chlieb náš každodenný daj nám dnes...
V tejto prosbe sa vôbec neprosí iba o chlieb. Luther v malom katechizme vysvetľoval, čo je každodenný chlieb.
Všetko, čo patrí k výžive tela a našim potrebám, ako pokrm, nápoj, odev, obuv, dom i dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok, verná manželka (verný manžel), dobré dietky, zbožná domácnosť, dobrá a spravodlivá vrchnosť, dobrá vláda, dobré povetrie, pokoj, zdravie, striedmosť, možnosť poctivo pracovať, verní priatelia, dobrí susedia a iné podobné veci.
Toto je každodenný chlieb v Modlitbe Pánovej. Všetko to, čo potrebujeme k telesnému životu, a symbolom toho je práve toto jedlo, ktoré sa tak rozšírilo po celom svete.
Nemôžem povedať, že chlieb v tomto zmysle slova nie je dôležitý. Je to jedna zo siedmych vecí, za ktoré sa vo svojom živote máme modliť. Ale ako to naznačil Ježiš, je len jedna zo siedmych.
Žijeme v dobe konzumnej spoločnosti a keď sa nad tým zamyslíte, tak práve chlieb sa pre ľudí stavia ako to najpodstatnejšie a najdôležitejšie v živote. Prepych, luxus, pohodlie, vyhasínanie citov, progresívne stupňovanie ľudských /kultúrnych/ potrieb, narastajúca masa konzumentov a bludný kruh stúpajúcej ponuky a dopytu, to všetko sú črty masovej spoločnosti, obľubujúcej konzum. Kľúčovými slovami pre interpretáciu reality sa pre neho stali slovesá ako mať, brať, zarábať a spotrebovávať... Konzumná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej je väčšina aktivít a úsilia ľudí zameraná na zhromažďovanie, ale aj spotrebu materiálnych statkov. Spotreba je v konzumnej spoločnosti chápaná ako tá správna a hlavná odmena za prácu a zároveň je i zmyslom a cieľom ľudského života. Symbolom ľudského šťastia sa stali majetok a materiálne veci. Symbolom ešte väčšieho šťastia je ešte viac majetku a viac zážitkov, hodných povrchného obdivu.
Čo to znamená? No my ľudia sme povedali, že najväčšou hodnotou na zemi je „chlieb“. Nič iné nie je dôležité, toto je jediná potreba, ktorú v človeku treba uspokojovať.
Predstavte si to, akoby ste si sadli za stôl, položili by pred vás bochníky chleba a vy by ste ich začali jesť jeden za druhým, lebo toto je to, čo človek potrebuje k svojmu šťastiu, spokojnosti a zmyslu života. Neviem, koľko by tak človek zvládol zjesť na jedno posedenie, ale po chvíli by vám začalo byť zle a začali by ste mať žalúdočné problémy.
Tak presne toto sa v našom svete deje. Povedali sme si, že zmyslom nášho života je pokrm, nápoj, odev, obuv, dom i dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok... To je ten každodenný chlieb o ktorý sa popri ďalších 6 dôležitých prosbách modlíme. Nie je najdôležitejší, je len jeden zo siedmych. Rovnako dôležité je, aby sa Božie meno posvätilo v našom živote, aby sme odpúšťali viny našim vinníkom, atď., atď...
Celá naša spoločnosť však došla do štádia, že ten chlieb je jediná istota, jediný cieľ, jediná nádej. A tak sa tým konzumom prepchávame, je nám z toho zle, dvíha sa nám žalúdok, je nám na zvracanie, ale stále nám niekto tvrdí: len jedz, neprestávaj, lebo s týmto príde tvoje šťastie a v tom je zmysel tvojho života.
A čo na to celé hovorí Pán Ježiš: Nie samým chlebom bude človek žiť... A potom na inom mieste to povedal priamo: ...ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Je možné, že všetci dnes klamú, keď tvrdia, že potrebujem novú telku, aby som bol viac v obraze, nový mobil, nový počítač, nové auta, nový prací prášok, novú aviváž, nový deodorant, nový sprchovací gél, nového operátora???
Každý tvrdí, že potom už budem spokojný, sýty, naplním svoje potreby, dosiahnem vnútorný pokoj a kľud, a budem už konečné vyrovnaný a nebudem už po ničom ďalšom túžiť.
Pamätám si, že už pred 10 rokmi vyrábali prací prášok, ktorý vypral každú škvrnu a všetko bolo dokonalo čisté. Tak to vtedy bolo v reklame. To je podľa mňa vrchol, čo iné už môžete od pracieho prášku očakávať viac? A vidíte, že sa dá vyprať ešte čistejšie, ako dokonalo čisto.
Dokonalý obraz sme tu mali tiež už pred pár rokmi. Môže byť ešte dokonalejší? Samozrejme, len si kúpte najnovší televízor od SONY, či SAMSUNGU, alebo THOMSONU.
A takto je to so všetkým. Všetci nás klamú a vodia za nos, lebo ľudská túžba je jedna nenásytná vec. Buď sa jej dáte opantať a skončíte v kolobehu konzumu, čo vás po čase privedie na pokraj šialenstva, alebo jej rozumom prikážete dosť a budete ju korigovať a krotiť.
Pred troma mesiacmi sme si kúpili z bazáru auto. Vytešoval som sa z neho celý čas, kým som objavoval veci, ktoré v sebe má a minule som sa prichytil pri tom, že som rozmýšľal, že som mal kúpiť niečo iné. Ale peniažkov už niet. Vtedy som chcel toto a teraz už chcem niečo iné?
Čím viac máme, tým sme hladnejší, a uspokojenie neprichádza, je viac a viac v nedohľadne. Pripadá mi to ako droga. Vraj po prvej dávke je to najkrajšie, potom už je to horšie a horšie, takže potrebujete si ju dať častejšie a efekt šťastia je kratší. Tak sa nám to celé vzďaľuje. Je omyl povedať, že žijeme na svete len pre ten „chlieb“, pre to všetko materiálne. Tadiaľ nikdy nedôjdete do cieľa.
To - ...nikdy nebude lačnieť... - dá sa to? Nie je to nejaká náboženská utópia? Ozaj sa dá nájsť niečo, čo nasýti ľudskú túžbu?
Pán Ježiš to povedal vtedy úplne jasne: Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Uvažoval som, že máme celý život na to, aby sme našli uspokojenie. Je to veľmi dôležité, dôjsť raz do bodu, keď môže človek povedať, že je vyrovnaný a spokojný, a že je „sýty“, že už nemá nejaké nekonečné a nereálne túžby. Na ľuďoch na konci života to je vidno. Niektorí ešte stále lačnia a žíznia a stále ešte niečo hľadajú a nemajú pokoj. A ešte toto som chcel a ešte s tým som niečo chcel a s deťmi si potrebujem niečo vyjasniť a so súrodencami to ešte nemám urovnané. Ale pri tom si uvedomujú, že na tieto veci nemajú čas. Že si ho premrhali.
Kto nájde Krista, ako pravý chlieb pre svoj život, vie presne zhodnotiť, koľko času života potrebuje tá ľudská materiálna stránka a koľko ta duchovná. Koľko ten obyčajný chlieb (bochník chleba) a koľko ten duchovný (Biblia). V Otčenáši je to len jedna zo siedmych prosieb.
Nájsť pokoj v Kristovi je dôležité. Prežiť vyrovnaný život bez toho, aby ste pri každej televíznej reklame nejojčali nad tým, že to veľmi potrebujete, ale už nemáte peniaze. Žeby ste pri každom pohľade na suseda, jeho dom i dvor netrpeli tým, že niečo musíte urobiť, aby ste aj vy mali to čo on. Vôbec to tak nemusí byť a ani nemá byť. Človek, ktorý našiel Krista, tieto veci vidí úplne reálne.
Otázky na premýšľanie:
- Máš svoje túžby pod kontrolou?
- Prečo nedokážu ľudské túžby uspokojiť materiálne veci, ako peniaze, kariéra, úspech....?
- Je dôležité hľadať zmysel života a rozmýšľať nad tým? Nestačí len žiť zo dňa na deň podľa toho, čo život prinesie?
- Aké túžby dokáže naplniť Ježiš, ktoré nikto iný uspokojiť nedokáže?
AMEN
Piesne: 206; 213; 461; 626; A 51; 656/17
Texty: 1M 50,15-21; R 8, 18-23; L 6,36-42; Ž 42, 2-12
