Nedeľa po Deviatniku 2012

Kázňový text: Jonáš 3,1–10
1 Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi druhý raz takto: 2 Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž mu, čo ti poviem. 3 Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa rozkazu Hospodinovho. Ninive však bolo nesmierne veľkým mestom pred Bohom, na tri dni chôdze. 4 Keď Jonáš vchádzal do mesta, v prvý deň cesty volal: Ešte štyridsať dní, a Ninive bude vyvrátené! 5 Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vyhlásili pôst od najväčšieho až po najmenšieho a obliekli sa do vrecoviny. 6 Keď sa správa o tom dostala k ninivskému kráľovi, ten vstal zo svojho trónu, zložil zo seba plášť, odel sa vrecovinou a sadol si do popola. 7 Potom dal rozhlásiť po Ninive ako rozhodnutie kráľa a jeho šľachticov: Nech ani ľudia ani zvieratá, rožný statok ani ovce neokúsia nič, nech sa nepasú, ani vodu nepijú. 8 A nech sa ľudia i zvieratá odejú vrecovinou a mocne volajú k Bohu; nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, čo má na rukách. 9 Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od svojho blčiaceho hnevu a nezahynieme. 10 Keď Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty, bolo Mu ľúto dopustiť nešťastie, ktorým im pohrozil, a nedopustil ho.

_____________­________________________­____

Udalosti okolo Jonášovho posolstva do mesta Ninive poznáme všetci celkom dobre. Jonáš bol jeden z prorokov, ktorým sa celkom nepáčilo to, čím ich Boh poveril. Zo začiatku sa vzpieral, ale potom ho Boh doslova a do písmena k tejto službe dotlačil.

V Božom slove je kniha Jonáša zahrnutá medzi malých prorokov. Z toho dôvodu hovoríme vždy o prorokovi Jonášovi, aj keď úvodné slová tejto knihy nehovoria priamo o prorokovi. Je tam len zmienka o tom, že: Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu takto…. Z toho usudzujeme, že bol prorok. Ale nikde v tejto krátkej knihe sa Jonáš, ako prorok, neoslovuje. Možno bol len obyčajný človek ako hocikto z nás, ktorého Pán Boh poveril určitou úlohou a jemu sa do tej jeho veľmi nechcelo.

To znamená, že proroka Hospodinovho z Jonáša syna Amitajovho urobilo práve poverenie na túto zvesť pre mesto Ninine. Nevieme, či dostal neskôr aj iné poverenie a či ho Pán Boh použil na nejakú inú prácu. Faktom je, že prorokom sa stal preto, lebo si ho Pán Boh vybral na nejakú službu.

Mal v podstate iba hovoriť, nič iné od neho Hospodin nechcel. Nikoho nemal nasilu presviedčať, premôcť všetkých rečníckych oponentov, nemal svojimi argumentmi položiť všetkých na kolená. Nie! Mal iba hovoriť, čo mu Boh povie. Nakoniec z toho bola iba jedna jediná veta: Ešte 40 dní a Ninive bude vyvrátené. Myslím, že až také ťažké to nebolo. Mesto Ninive bolo veľké, podľa popisu na tri dni chôdze, takže len prešiel mestom a opakoval túto jednoduchú vetu, ktorá bola na prvý pohľad hrozbou, ale reč o 40-tich dňoch hovorila o nejakej šanci a nejakej nádeji.

Viem si predstaviť dôvody, prečo sa mu tam tak nechcelo ísť.

• bál sa, že ho budú považovať za blázna
• bál sa, že mu neuveria
• bál sa, že sa jeho slová nenaplnia a bude na posmech
• možno sa bál aj ohromnej zodpovednosti, ktorá s touto službou bola automaticky spojená

Ale všetko toto sú ľudské dôvody, ktoré aj nás len brzdia a bránia nám pustiť sa do rozhovoru s ľuďmi na tému duchovných vecí.

Je tak dôležité rozprávať? Má taký veľký význam slovo, ktoré vnukol človeku Boh? Celá dnešná nedeľa sa nesie v znamení Božieho slova. Je to nedeľa, ktorá nám kladie na srdce, aby sme slovo Božie rozprávali, pretože je nutné, aby ho ľudia z našich úst počuli.

Ale mne doslova vŕta v hlave otázka: prečo?

Žijeme v spoločnosti, ktorá veľmi veľa rozpráva. Sú to samé reči, samé sľuby, samé dôrazy, prísahy, potom samé ospravedlnenia. A takto to ide stále dookola. Blížia sa parlamentné voľby a ja som už od mnohých počul: Koho budeme voliť? Niet koho! A ja vám tiež neviem povedať, koho. Pominulé roky som si hovoril, že si ešte vypočujem nejaké názory a vyberiem si. V štatistikách stále uverejňujú výsledky, keby sa volilo teraz, ako by to dopadlo, ale uverejňujú aj údaj tých, ktorí sa ešte nerozhodli. Mám pocit, že sa ľudia už nevedia rozhodnúť na základe slov politikov. Sme už všetci z toho celého akísi sklamaní. Čím ďalej, tým menej veríme ich vyjadreniam. Už nás nevedia presvedčiť. Slová už tu, akoby nič neznamenali.

Toto uvádzam, ako dôkaz toho, že slová už v dnešnej spoločnosti nemajú hodnotu. A to nie je iba v politike. Koľkí máte skúsenosti s tým, ako vám niekto sľúbil, že príde a takú a takú robotu urobí a neprišiel a neurobil.

Sú slová skutočne také dôležité?

Ak si prečítate knihu proroka Jonáša, tak dôjdete k tomu, že slová, ktoré hovoril v Ninive Jonáš, zachránili tisícky životov. Boli povedané v pravý čas a ľudia mesta na nich správne zareagovali. Na začiatku boli obyčajné slová. Ale boli ozaj veľmi dôležité.

Slovám môžete uveriť, slová vás môžu presvedčiť, slová nás môžu zachrániť. Pán Boh nám tiež dal svoje slovo a chce, aby sme tomuto slovu plne dôverovali. Aj viera je predsa z počutia. Lenže tu nejde len o nejaké parlamentné voľby, ale slová, ktoré zachraňujú ľudské životy, o slová, ktoré prinášajú spásu. Škoda len, že ich nie je počuť.

A to myslím úplne vážne. Apoštol Pavel písal kresťanom do Ríma: Ale, ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? R 10,14 Nemyslím tu teraz na nás, ktorí chodíme do zhromaždení a stretávame sa v kostoloch. Uvedomte si, že sme len maličkým percentom populácie. Myslím skutočne na tých, ktorí žiadny iný kontakt s Božím slovom nemajú. Ako budú veriť, keď nepočujú slovo? A Pavel pokračuje: A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? R 10,15 Tu si uvedomujem svoju bezmocnosť. Kto pôjde dom od domu a povie tým ľuďom žijúcim bez Boha Jeho slovo? Mňa si do kostola vypočuť neprídu. Niektorí ľudia majú vybudovaní odpor ku kostolu a ku všetkému, čo sa im z tohto miesta predkladá.

Ja sa pýtam, kto je kazateľom pre nich? Kto je poslaný k nim? Kedy majú títo ľudia príležitosť počuť, že ich Boh volá k sebe? Naša cirkev je cirkvou slova. Takto sa o nás medzi kresťanskými cirkvami hovorí. Že veľa vyučujeme, veľa kážeme, ale akoby sme to robili sami pre seba. Sme zavretí v našich kostoloch a nie je nás počuť. Ako budú títo ľudia vo svete veriť, keď nemajú kazateľa? A kto tým kazateľom pre nich bude? Niet veľmi veľa možností.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––––-
Stalo sa to na jednej misijnej konferencii tu v Európe. Predstavitelia rôznych kresťanských cirkví náruživo diskutovali o spôsoboch evanjelizácie. Hovorili o rôznych formách, postupoch, propagácii, rôznych misijných možnostiach cez kresťanskú literatúru.
V jedno poobedie sa počas diskusie ozvala mladá študentka z Afriky a povedala: My neposielame do dedín, ktoré chceme získať pre evanjelium, spisy, ani kresťanskú literatúru. My tam pošleme veriacu rodinu, aby obyvatelia dediny videli, ako vyzerá kresťanský život.
Celé zhromaždenie na chvíľu stíchlo. Takýto spôsob misie už v kresťanskej Európe nepoznáme.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––––-

Tak nejako by to malo fungovať. Viete, kto je kazateľom pre vášho neveriaceho suseda? Viete, koho si Pán Boh do tejto služby povolal? Vás. Teba, brat a sestra. Tvoju rodinu, na ktorej by mal vidieť ako vyzerá kresťanský život.

Viem, že ak si to človek uvedomí, že on je tým povolaným kazateľom, tak má z toho celého strach. Myslím, že toho sa bál aj Jonáš. Čo tam budem robiť? Nechcem niesť túto zodpovednosť. Nechcem byť príčinou smrti týchto ľudí. Ale smola. Pán Boh si vybral jeho. Urobil z neho proroka, možno iba zo dňa na deň a poslal ho, aby išiel a hovoril Ninivčanom.

Vy ste v takej istej pozícii. Asi ste si nevybrali neveriaceho suseda. Možno sa na vašu ulicu iba prisťahoval. Možno ste nikdy nechceli byť zodpovední za to, či bude tento človek niečo počuť o Bohu. Ale ste! Vy ste jeho obraz cirkvi. Vy pre neho symbolizujete kresťanstvo. Vás si s náboženstvom spája.

V poslednom čase pri rozhovoroch s bratom dozorcom končíme pri otázkach: Kde sú kresťania na Slovensku? Kam sa podeli? Všade, kde sa len pozrieme, samý podvod, samá krádež, samé kšefty.

• Ako je možné, že kresťanská viera nie je vôbec viditeľná?
• Naša viera vôbec neovplyvňuje náš život?
• Vôbec neformuje a neovplyvňuje ľudí k lepšiemu?
• Kde sú tí zodpovední a poctiví veriaci ľudia?

A potom len konštatujeme: Niet ich, lebo nie sú veriaci. Ak by na Slovensku malo byť 90% kresťanov tak, ako to hovoria štatistiky, tak tu nemôže byť GORILA, SASANKA, lobistické skupiny, mafiáni, podplácanie a všelijaké možné podvody. Ale toto všetko tu je. A kto to robí? No tí, ktorí o sebe tvrdia že sú kresťania a v kolónke náboženstvo pri sčítaní ľudu si vybrali nejakú z kresťanských cirkví.

Chcem dnes ukončiť tým, že vaše slovo, vaše svedectvo o Bohu je veľmi dôležité. A chcem sebe, ale aj vám pripomenúť, že my sme ti Jonášovia, ktorých si Pán Boh vybral, aby sme šli a povedali svojmu okoliu jednoduché svedectvo o Pánu Bohu. A áno, máme za to aj určitú mieru zodpovednosti.

AMEN

Piesne: 279; 281; 284; 629; A 62 656/16
Texty: Am 3,1–8; R 12,17–21; Mt 8,5–13; Ž 31,2–8