2. po Zjavení 2012
Kázňový text: 1Korintským 2,1–10
1 Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; 2 lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 3 A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, 4 moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6 My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú, 7 ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu, 8 a nikto ju nepoznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali; 9 ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. 10 Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.
_______________________________________
Apoštol Pavel v našom texte vysvetľoval svoju pozíciu, keď prišiel prvýkrát do Korintu, na svojej druhej misijnej ceste a začal zvestovať evanjelium Ježiša Krista. Hovoril o tom s veľkou pokorou, keď píše: …a ja som bol u vás i slabý i bojazlivý i veľmi prestrašený a moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti…
To slovo mi znie veľmi zvláštne, lebo si myslím, že ten kto vás chce o niečom presvedčiť, musí mať sám vo veci jasno. Dnes sme zvyknutí na to, že keď nám niekto niečo ponúka a chce, aby sme si to kúpili, tak musí vystupovať veľmi rozhodne a jasne a to, čo nám ponúka, vychváli až do neba, aby nám dokázal, že si to nutne musíme kúpiť a že to bezpodmienečne potrebujeme. A že ten produkt je presne to, čo zháňame a čo nám k životu chýba. Znie to čudne, keď Pavel hovorí, že bol aj bojazlivý, aj prestrašený, ale dodáva, že to nebolo na škodu. Píše: …moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci…
Keď som si v minulosti predstavoval apoštola Pavla, vždy som ho videl ako veľmi rázneho a rozhodného muža, ktorý vždy rozhodne a rázne vystupoval. Ale toto jeho vlastné svedectvo mi všetky tie moje predstavy búra.
- Tak, ako to je? Nie je dôležité byť presvedčivým a rozhodným?
- Mať jasné postoje a vyhranené názory vo veciach viery?
Niekedy mám pocit, že aj ja ako farár sa snažím ľudí presviedčať, mať dobré argumenty, pripravené, rozhodné a rázne slová, bez akýchkoľvek náznakov pochybností. Ale v našom texte Pavel píše, že toto nie je až také rozhodujúce, preto, aby ste vydali dobré svedectvo o Pánu Bohu. Práve z vašich úst veľakrát počúvam, že máte obavy sa ozvať, pustiť sa do rozhovoru, lebo sa bojíte, že nebudete vedieť všetko vysvetliť, či nebudete vedieť na všetko zareagovať a vo všetkom argumentovať.
Ako to teda je s presviedčaním vo zvesti Evanjelia?
Vráťme sa trochu do histórie. Určite nebude na škodu si niečo pripomenúť z obdobia, keď kresťanstvo ešte iba začínalo. V 2. a 3. storočí, keď bola kresťanská cirkev v celej Rímskej ríši prenasledovaná, začali kresťanskí spisovatelia obhajovať kresťanskú vieru. Svojimi odbornými a filozoficky, či právne fundovanými spismi sa snažili obhájiť kresťanstvo pred útokmi aj pred námietkami rôznych falošných prúdov. Vo svojich pamätných spisoch adresovaných cisárom sa pokúšali presviedčať o mravnej prevahe kresťanstva a jeho neškodnosti voči štátu.
Trvalo to niekoľko desaťročí, kým sa zmenil verejný pohľad na vieru kresťanov. Tento vtedajší smer sa dnes nazýva APOLOGETIKA Je to obrana viery proti neveriacim, ale je to aj časť systematickej teológie, ktorej cieľom je obhajoba a zdôvodnenie vierouky pomocou dôvodov apelujúcich na rozum.
Musím povedať, že to vo svojej dobe malo zmysel. Bolo potrebné vyvrátiť všetky tie klamstvá o kresťanstve, ktoré sa v mienke ľudí zakorenili. Známymi kresťanskými apologetmi boli: Ireneus, Tertullián, Klement Alexandrijský a Origenes.
V dnešnej dobe mám však taký pocit, akoby sme znova mali takú istú pozíciu voči tomuto svetu. Akoby sme museli dokazovať, že viera v Boha nie je nič zlé. Že neškodí našim deťom, neubližuje našej mládeži, ani dospelým ľuďom a že viera v Boha prináša dobré veci do života človeka.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Tento týždeň vo štvrtok dávali film o Getsemanskom tajomstve. Nevidel som ho od začiatku, ale dopozeral som si ho až do konca. Bola tam ukázaná kresťanská cirkev ozaj v „úžasnom“svetle. Kňazi so zbraňami v ruke, ktorí zabíjajú, upaľujú nevinných ľudí, prekrúcajú pravdu a skrývajú ohromné tajomstvo o tom, že Ježiš Kristus bol vlastne normálny človek, ktorý zomrel, a hrob, kde sú jeho pozostatky, cirkev zničila.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Nerobím teraz rozdiel, či je to Evanjelická, alebo Rímsko-katolícka cirkev. Je to kresťanská cirkev, Kristova cirkev, ktorá má takýto obraz pre mnohých dnešných ľudí. Nebol to ani prvý, ani posledný film takéhoto druhu, a to nehovorím o knihách, či internetových článkoch, ktoré veľakrát úplne nelogicky argumentujú a pospájajú veci všemožne tak, aby im z toho vyšlo, že celé kresťanstvo je jeden veľký podvod.
Nedajú sa poprieť chyby a omyly cirkví v minulosti, ale aj dnes. Cirkev tvoria ľudia a ich nedokonalosť a hriešnosť sa do celého toho prenáša, s tým teda musíme ako kresťania počítať.
Čo však máme robiť? Máme byť v dnešnom svete apologetmi cirkvi? Sme tu na to, aby sme vybranými slovami a ľudskou múdrosťou vyvracali všetky tieto bludy a bojovali proti nim? Sme tu nato, aby sme vylepšovali image cirkvi Ježiša Krista? Otázkou je, či naše argumenty majú šancu zabrať a vôbec niekoho presvedčiť?
Nehovoriac o tom, že dnešný človek skôr uverí nejakým hlúpym fámam o konci sveta na základe nejakého Mayského kalendára, ako by mal brať vážne slovo Biblie.
Keď mám ako farár možnosť povedať niečo neveriacim ľuďom, tak sa snažím aj presviedčať, aj dávať argumenty, aj zdôrazňovať to, že Boha potrebujeme a nemáme byť ľahostajný k jeho volaniu, ale občas mám pocit, že je absolútne jedno, čo poviem. Oni majú svoj názor, svoj zabehaný spôsob života a aj keď ich niečo na chvíľu osloví, či premôže, aj tak je to len krátkodobý okamžik, možno ovplyvnený emotívnym rozpoložením, ktoré sa po chvíli stratí a všetko ostane po starom.
Apoštol Pavel to veľmi zvláštne vystihol, keď napísal: …hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta….
Hovoríme múdrosť medzi dokonalými. To pomenovanie tých, ktorým Pavel kázal sedí aj na dnešného neveriaceho človeka. Žije svoj život a je presvedčený, že je dokonalý a dobrý, že žije najlepšie ako sa len dá. A takému človeku ťažko vyargumentujete, že potrebuje pre svoj život Ježiša Krista. A že jeho život vôbec taký dokonalý a ideálny nie je.
Keď hovorím vám na bohoslužbách, tak to mám jednoduchšie. Veriaci ľudia sú naučení, počítajú s tým, že v živote urobia veľa hriechov, zlých rozhodnutí a vyberú si zlú cestu. Neprestajne to v kostole v našich zhromaždeniach opakujeme: Človeče, si hriešny človek a potrebuješ Božie odpustenie. Toto sú veci, ktorým vy rozumiete. Ale čo ostatní, ktorí si myslia, že sú dokonalí?
Viera v Boha sa začína tam, kde človek pochopí, že dokonalý už dávno nie je. Nie tým, že niekoho presvedčíme, že Boh existuje. Ale skutočne tým, že si uvedomí vlastnú nedokonalosť a hriešnosť – to vedie k hľadaniu Boha.
Preto Pavel povedal, že on nemusí vystupovať ako bezchybný rečník a nemusí mať všetky argumenty a nestojí to celé na reči múdrosti. Kresťanom do Korintu napísal, že Božia múdrosť je skrytá v tajomstve. Že k viere je potrebné aj niečo pochopiť, doslova objaviť.
Tento týždeň som našiel na internete jeden článok, ktorý popisoval Ježiša ako revolucionára, ktorého zelóti od malička vychovávali a viedli k tomu, aby bol z neho revolucionár. Bol to zhluk hlúpych a pozliepaných argumentov, napísaných tak, aby pisateľ došiel k tomu, k čomu chcel dôjsť.
Povedal som si, dobre. Ak to všetko vymyslel len človek, prečo vymyslel Boha trpiaceho? Ktoré náboženstvo pozná Boha, ktorý trpel? Ktoré náboženstvo hovorí o Bohu, ktorý sa poníži a stane sa človekom a znáša od toho človeka krivdy a pohanenie? Vždy, keď človek vymýšľal nejakého boha, bol to boh prísny a krutý a neobmedzene mocný.
To však, čo vieme o Ježišovi Kristovi sa vôbec nezhoduje s predstavami človeka o Bohu. A to je určité tajomstvo, ktoré ak pochopíme, dostaneme sa k nemu úplne blízko a potom všetko to, čo vieme z Božieho slova, budem vidieť v úplne inom svetle.
Ozaj to nie je šikovnosť v argumentoch a v presviedčaní, ale v prijatí a odhalení určitého tajomstva viery. Komu sa toto podarilo, ten nepotrebuje presviedčanie, dôkazy ani ľudskú múdrosť plnú argumentov.
AMEN
Piesne: 42; 44; 54; 641; A 16 656/16
Texty: 2M 33, 17–23; R 12,9–16; J 2,1–11; Ž 105,1–8
