1. po Zjavení 2012

Dlho som rozmýšľal, o čom budem v dnešnú nedeľu kázať. Je prvá nedeľa po Zjavení, ktorá sa tematicky venuje Ježišovmu krstu, ale nemôžem si pomôcť, pretože mám v sebe samom taký nepokoj, nekľud, ktorého sa neviem zbaviť po tragédii, ktorá sa týka aj nášho zboru. Zomrel nám 29-ročný mladý človek a nejaké odosobnenie je veľmi komplikované, pretože som do celej tej tragédie trošku zainteresovaný.

Práve v týchto posledných dňoch som si uvedomil, ako vieme my ľudia niekedy stáť bokom, tvrdí, bez emócií a úplne nedotknuto.

Keď sa vo štvrtok večer naši mládežníci vrátili autom z výletu na faru, hovorili o autonehode pred Turňou nad Bodvou, kvôli ktorej vyše hodinu stáli v kolóne. Bola vraj tragická. V duchu si poviete, že je to vážna vec a škoda každého ľudského života. Ale potom si sadnete a v kľude pozeráte televízor, či bavíte sa so svojimi blízkymi. Je to ďaleko, netýka sa vás to a ani to s vami veľmi necukne.

Ale ja som sa k celej tej tragédii dostal oveľa bližšie a videl som aj ten žiaľ, aj tú bolesť rodičov, starých rodičov, súrodencov, či tých najbližších priateľov. A to už nie je také všeobecné, také cudzie a také ďaleké. A tiež som zle spal a stále sa k tomu v myšlienkach vraciam a rozmýšľam nad tým. A neviem si rozkázať nemyslieť na to, či nespomínať to, alebo vyhnúť sa tomu aj v dnešnej kázni.

Prečítam vám jeden biblický text z listu, ktorý napísal apoštol Pavel svojmu nasledovníkovi Timoteovi v prvom liste.
_____________­___________________
Čítanie kázňového textu: 1Timoteovi 4,15–16
15 O toto sa staraj, tomu ži, aby bolo tvoje napredovanie všetkým zjavné. 16 Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to urobíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.
_____________­___________________

Viem, že Timoteus bol takým špecifickým príkladom. Apoštol Pavel z neho vychovával svojho nástupcu, chcel mať z neho misionára, evanjelizátora. Uvedomujem si aj to, že nemôžem toto čakať od všetkých mladých ľudí v našom zbore. Rád by som bol, aby všetci chodili na mládež a boli takí, ako sú terajší naši mládežníci, ale uvedomujem si, že ani toto nie je možné. Každý človek má svoj zvláštny spôsob viery a vzťah k Bohu. A ja ani nechcem hodnotiť vieru, či neveru niekoho iného.

Ale to, čo ma pri mladých ľuďoch dnes veľmi mrzí, je ich ľahkovážny prístup k životu. Ja viem, že sa hovorí: „mladosť – pochabosť.“ Ale taký ten flegmatický postoj k životu a k hodnotám života, to je jedna velikánska hrôza. Stratila sa akási miera a hranice v tom, čo je normálne, morálne, hodnotné a správne.

Nedávno sme boli v Košiciach a dosť neskoro v noci sme prechádzali mestom. Bolo niečo po pol noci a vtedy sa ešte len začali otvárať nejaké bary a diskotéky. Mladí ľudia išli po meste opití, tackajúci sa, niektorí s najväčšou pravdepodobnosťou nadrogovaní. A jeden známy hovoril: No keby si sa dostal aj niekde dnu, až potom by si videl, čo je to Sodoma – Gomora. Nechcem to vidieť, stačí mi to, čo sa mi dostane do uší, a viem aj to, že mne ako farárovi sa dostane len slabý odvar toho, čo sa v skutočnosti na takých stretnutiach deje.

Strednej generácii vyčítame, že je strašne majetnícka, materiálna, že žije iba pre pohodlný život. Na toto sa nasmerovala. Ale mladí ľudia, akoby sa voči tomu búrili, no smer majú oveľa horší.

• Pýtam sa, čo je to za život, chodiť po diskotékach, do rána tancovať, zabávať sa a potom prežívať prázdnotu?
• Pýtam sa, čo je to za život, vysedávať po baroch a krčmách a opíjať sa niekedy až tak, že si na druhý deň nepamätáte, čo ste urobili, či povedali?
• Pýtam sa, čo je to za život, presedieť pri počítači a hrať hry päť či šesť hodín denne. A to som určite nepovedal veľa.
• Pýtam sa, čo je to za život sedieť za počítačom celý deň a chatovať (četovať) si s inými ľuďmi, veľakrát aj s takými, ktorých vôbec nepoznáte? A rozoberať všemožné nemorálnosti a vulgárnosti?
• Pýtam sa, čo je to za život, keď sa už s nikým neviete poriadne porozprávať, len s pár vybranými rovesníkmi a všetci ostatní sú pre vás blázni a hlupáci a ničomu nerozumejú?

A potom príde zrazu takáto chvíľa, veľmi tragická, a mladí ľudia sú zrazu v ohromnom šoku. Majú ohromný problém spracovať to, vyrovnať sa s niečím takým. Zrazu majú pocit, že všetko je zbytočné, že život vôbec nemá zmysel, že je to všetko o ničom. Jeden okamžik a zrazu nevieme, kto sme, čo chceme od života a prečo sme vôbec na svete.

Viem, že všetci po takej správe sú vystrašení, ale po tieto dni som si uvedomil, že tie staršie generácie sú oveľa viac pripravené vyrovnať sa s takýmito tragédiami, ako mladší. Vedia, akoby s väčšou odvahou a rozhodnosťou, čeliť takýmto udalostiam, nevymyká sa im to spod kontroly. Vedia zhodnotiť veci a vedia bojovať s bolesťou a smútkom. A pritom sa tí mladí tvária, že svet je gombička a rozumejú mu najlepšie.

Smrť mladého človeka je vždy šok. Môže to byť pre mladých ľudí aj taká šoková terapia.

• Nemárni čas, ktorý ti Boh dal.
• Neznehodnocuj život, ktorý je našim veľkým bohatstvom.

Zvažujete, s kým trávite čas? Zvažujete, čo vám to, čo robíte dáva? V poslednom čase bojujeme so ženou s našimi deťmi. Dokázali by celý deň sedieť pri počítači. Je to také jednoduché aj pre mňa, ako rodiča. Dovoľ mu to a celý deň ho neuvidíš a máš od neho pokoj. A bude sedieť a strieľať v nejakej hre, či dopisovať s nejakými kamarátmi, alebo surfovať po internete, kde nájdete všetko možné zlo, aké len existuje. Alebo sa usadia pred televízor a budú pri ňom sedieť od rána až do polnoci.

Lenže dieťa ešte nevie, že z toho nič nemá, že to jeho životu nič dobré nedáva. Ono netuší, že by vlastne len premárnil celý deň úplne zbytočne. A nič dobré si z toho nezapamätá a neodnesie. Schválne. Aký film ste videli pred dvoma týždňami, povedzme v sobotu? Pamätáte si? Viete, o čom bol? Asi nie, však. Tak potom je otázka, prečo som naň dve hodiny pozeral?
Akú hru ste hrali pred mesiacom?
Alebo aké hlboké myšlienky ste rozoberali predvčerom v krčme pri pive, ktoré vás obohatili a niečo užitočné naučili?

Keď si malé deti neuvedomujú, čo je iba zabíjanie času a nevedia zhodnotiť, čo je pre ich život dobré, je to úplne normálna vec. Na to predsa majú rodičov. Ale, že si to neuvedomujú ani mnohí mladí ľudia, ktorí sa už za dospelých považujú, tak je to veľmi smutná vec. Myslím si, že je potrebné oveľa viac zvažovať, čo je stratou času, čo mi nič nedá a neprinesie nič pozitívne môjmu životu, čo ma nič nenaučí.

K mladosti patrí zábava, radosť, ale všetko más svoje hranice. A vždy je potrebné rozmýšľať nad tým, či len nemárnim zbytočne a neužitočne čas, ktorý mám od Boha. Lebo nikto z nás nevie, či toho času budem mať ešte veľa.

Apoštol Pavel radil Timoteovi, aby žil tak, aby jeho napredovanie bolo zjavné. A toto je veľmi dobrá rada pre dnešného človeka, či mladého a či starého. Načo robiť veci, ktoré ti nič neprinesú, ktoré ťa neobohatia, ktoré len zabíjajú tak dôležitý a vážny čas, ktorý ti dal Boh?

AMEN

Piesne: 37; 39; 40; 648; A 22 656/16
Texty: Joz 3,5–11.17;R 12,1–5; Mt 3,13–17; Ž 1,1–6