19. po Svätej Trojici 2011

Kázňový text: Zjavenie 2,18–29

Tyatíra je už v našom poradí štvrtým mestom, ktorému Pán Ježiš adresoval jeden list z knihy Zjavenia Jána. Ak máme byť konkrétnejší, tak list bol adresovaný kresťanskému spoločenstvu, teda cirkevnému zboru v tomto meste. Tyatíra je v súčasnosti veľkým Tureckým mestom a nesie názov Akhisar.

Z historického hľadiska bola Tyatíra najmenej pozoruhodná zo všetkých siedmich miest Zjavenia. Bolo to mesto obklopené mnohými riekami, ktoré boli plné pijavíc. Jeho najchvályhodnejšou črtou bolo to, že bolo finančne bohaté vďaka spolkom hrnčiarov, garbiarov, tkáčov, farbiarov a krajčírov. Z tohto mesta pochádzala Lýdia, obchodníčka zo šarlátom, ktorá sa stala prvou kresťanskou ženou pochádzajúcou z Európy.

Hlavným náboženstvom Tyatíry bolo uctievanie Apolla, ktoré bolo spojené s kultom uctievania panovníka. Apollo bol bohom slnka a v postavení bol hneď druhý po svojom otcovi Diovi. Bol bohom, ktorý prinášal budúcnosť prostredníctvom vedcov, vidomcov a veštcov. V Tyatíre viedla tento rituál prorokyňa, ktorá sedela na trojnohej stoličke a v stave tranzu prinášala posolstvá, čo bolo pre ľudí zaujímavé práve pre určitú tajomnosť.

Zovretie tohto náboženstva bolo pozoruhodné. Nikto nemohol patriť k spolkom, ktoré ponúkali ľuďom ich živobytie, pokiaľ nepatrili k chrámovému uctievaniu Apolla. Ktokoľvek, kto sa odmietol pripojiť k týmto modlárskym slávnostiam a neviazaným orgiám, mal k týmto spolkom zakázaný prístup.

Znamenalo to, že, ak ste chceli obchodovať s látkami, kožušinami, hrncami, museli ste byť praktikujúcim pohanským modlárom. To by vysvetľovalo slová spomínané v liste.

Niektorí vykladači polemizujú o tom, či žena menom Jezábel, o ktorej sa hovorí v liste, je nejakou skutočnou ženou nečistých mravov, alebo je to iba obraz nevernosti kresťanského spoločenstva. Tento spôsob reči a obrazov využívali proroci Starej zmluvy, keď hovorili o Izraelskom národe ako o nemravnej žene, ktorá nie je verná Bohu, ale chodí za inými bohmi.

Je to tiež jedno z možných vysvetlení, ale zaujímavosťou je aj to, že názov mesta Tyatíra v preklade znamená “panovačná žena”, čo by podporovalo tvrdenie, že išlo skutočne o nejakú vešticu, ktorá slúžila pri obetnom kulte boha Apolla.

List kresťanom v Tyatíre je celkom kladný, až pochvalný: …poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé….. Ale potom prichádza kritika pre časť tých kresťanov, ktorí sa dali zviesť pokúšaním Jezábel a smilnia a jedia z mäsa obetovaného modlám.

Kult boha Apolla bol spojený s úpadkom mravov, smilstvom a veľkými hostinami, na ktorých sa jedlo mäso, ktoré sa používalo pri pohanských obetiach.

Z Božieho slova vieme, že Apoštolský konvent skončil uzáverom, že sa kresťanom neodporúča jesť mäso, ktoré sa používalo pri pohanských kultoch. Ale už aj z tohto listu kresťanom do Tyatíry vidíme, že s dodržiavaním týchto slov bol problém. Pritom sa to až takým vážnym obmedzením nikdy nezdalo. Len sa vyhýbať takémuto mäsu, nakupovať niekde inde.

Malé ústupky však končia veľkými krokmi odchodu. A tu je bod, na ktorý chcem dnes nadviazať a pozrieť sa na súčasnosť.

Hovorí sa, že ak žabu hodíte do vriacej vody, tak z nej hneď vyskočí, ale ak ju hodíte do studenej a pomaly ju budete zohrievať, uvaríte ju.

Sám apoštol Pavel, ktorý kresťanskému spoločenstvu priniesol správu o tom, že sa majú vyhýbať mäsu, ktoré sa používalo pri obetovaní modlám, dobre vedel o tom, že Pán Ježiš hovoril, že nie to, čo vchádza do úst poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza. Napriek tomu v prvej cirkvi vedeli, že je to pohyb na veľmi tenkom ľade. A že bude lepšie, ak sa veriaci ľudia budú držať od týchto vecí ďalej.

Ak človek začne vo veciach viery a náboženstva robiť ústupky, veľakrát sa tak zamotá do ohromných komplikácií až ho to môže doviesť k zrade a zapretiu Krista.

Spomínam si na jedného mládežníka, ktorý mal veľmi rád hudbu. Hral dobre na gitare, potom sa naučil hrať na bubnoch, jednoducho muzikant od kostí. Hral v kresťanskej mládežníckej skupine, ale to bolo iba príležitostne a to bolo pre neho málo. A tak si našiel kapelu, ktorá začala hrať po svadbách. Nie je na tom nič zlé, veď, keď to človeka baví, tak je to v poriadku. Lenže keď prídete ráno o 6:00 hod. zo svadby, tak je málo pravdepodobné, že ešte prídete na 10:00 do kostola.

• kamaráti chceli, aby sa ich kapele venoval naplno, tak s tou kresťanskou skončil
• ale potom bolo treba často cvičiť, a tak sa nedalo prísť stále na mládež – bolo to pochopiteľné

A tieto kroky ho pomaly vzďaľovali od spoločenstva kresťanov a tým pádom aj od Pána Boha.

Niekedy sme skutočne ako tá žaba, nezbadáme, že tá voda sa pomaly zohrieva a my sa v nej uvaríme. Necítime nebezpečenstvo.

Ak by ste si dnes po kostole mali sadnúť do najhoršej krčmy v Košiciach, bolo by to pre vás nepríjemné. Vadili by vám tie reči, nafajčené, alkohol a správanie tých ľudí. Ale keby to bolo postupne, najprv slušný podnik, potom trochu horší a znova trochu horší, a chodili by ste tam častejšie, všetky tie veci by vám prestali prekážať. Tie malé zhoršenia skôr prehliadneme. Nevidíme, že to ide s nami dole kopcom.

Alkoholikom sa človek nestane z jedného na druhý deň. Piť sa začína pomaly. Dnes jeden na deň pre zdravie, o mesiac treba na deň dva, aj do druhej nohy a o pol roka treba tri, lebo jeden je na náladu a za pár mesiacov zistíte, že keď to nemáte, tak vám to chýba a ste trochu nesvoj a potom už bez toho neviete vydržať.

Aj keď sa človek od Boha vzďaľuje len po krôčiku, za nejaký čas tak či tak ujdete veľkú diaľku. A to je problém, ktorý hrozí veriacim ľuďom. Maličké ústupky, ktoré sa môžu sami o sebe zdať úplne banálne a bezvýznamné, pri niekom môžu avizovať blížiacu sa duchovnú smrť.

Preto chápem niekedy názory starších ľudí, ktorí hovoria: musíš ísť do kostola, choď na mládež. Človek si v duchu povie, čo sa stane keď vynechám? Veď je to len jediný raz. Pri niekom to skutočne nemusí nič znamenať, pre iného i takýto detail avizuje veľké nebezpečenstvo.

I maličké krôčiky, keď je ich viac, hovoria o dlhej ceste. Buďme preto v tomto svete ostražití.

AMEN

Piesne: 458; 477; 668; 271; 656/11; A:86
Texty: 1M 15, 1–6; Žid 11,1–3.7–10; mk 2,1–12; Ž 32,1–5