Misijné bohoslužby 2011

Už niekoľko nedeľných bohoslužieb sa v našom zbore venujeme slovám Pána Ježiša Krista, ktoré sú adresované siedmym cirkevným zborom v malej Ázii. Hľadáme spojitosť týchto cirkevných zborov s nami v našom zbore, so situáciou v našej cirkvi a k tomu sa pridali problémy celosvetové, ako hospodárska kríza a po včerajšku nakoniec aj problémy celého Slovenska. Aj keď až tak ďaleko do ekonomiky a politiky vôbec nemusíme ísť.

Dnes sa spolu pokúsime pozrieť na list, ktorý bol adresovaný v poradí tretiemu cirkevnému zboru do Pergamonu.

_____________­________________________­___
Čítanie kázňového textu: Zjavenie 2,12–17
12 Anjelovi pergamského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má ostrý dvojsečný meč: 13 [Poznám tvoje skutky], viem, kde bývaš: tam, kde je trón satanov; a že sa pridŕžaš môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch, keď Antipasa, môjho verného svedka, zabili u vás, kde býva satan. 14 Mám však niečo málo proti tebe, že tam máš ľudí pridŕžajúcich sa učenia Balámovho, ktorý učil Baláka dávať pohoršenie synom izraelským, aby jedli z mäsa obetovaného modlám a smilnili. 15 Tak aj ty máš ľudí, ktorí sa podobne pridŕžajú učenia mikulášencov, [čo nenávidím]. 16 Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem bojovať proti nim mečom svojich úst. 17 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, čo (ho) dostane.
_____________­________________________­___

Je to mesto, ktoré už dnes neexistuje, ale ostali po ňom v dnešnom Turecku pamiatky v podobe zrúcanín. Zachovali sa časti mestského opevnenia a vstupnej brány, chrám boha Dia a veľké divadlo pre 10 000 ľudí, rímsky kúpeľný komplex, Trajánova svätyňa a Athénina svätyňa. Knižnica na Akropole bola považovaná za druhú najväčšiu v starovekej gréckej civilizácii. Obsahovala asi 200 tisíc knižných zväzkov, ktoré Marcus Aurélius venoval Kleopatre ako svadobný dar. Na Akropole sa nachádzal aj Veľký oltár, ktorý bol zasvätený Diovi. V blízkosti starobylého mesta je dnes mesto, ktoré nesie podobný názov a volá sa BERGAMA.

List, ktorý na pokyn Pána Ježiša Ján napísal, začína veľmi vážne až prísne. Pán Ježiš, ako pôvodca listu, sa kresťanom predstavuje ako Ten, ktorý ….drží v rukách dvojsečný meč. V tom čase bol meč symbolom moci a sily. Aj keď my máme v Božom slove obraz dvojsečného meča, ktorý symbolizuje Božie slovo. No v tomto prípade, keď list hovorí o satanovom tróne, meč bude mať úplne iný zmysel. Charakterizuje nesmiernu moc vzkrieseného Krista.

Mesto Pergamon malo vo svojej dobe určitú zvláštnosť. Bolo to náboženské mesto a malo titul náboženského centra provincie. Stálo tam niekoľko pohanských chrámov, ale vrcholom všetkého bol chrám kultu Rímskeho impéria. V roku 133 pred Kristom kráľ Attalos III. venoval celé mesto Rímskej ríši a na počesť cisára Augusta a celého Ríma tu uctievali rímskych cisárov ako bohov.

Za cisára Domiciána bol v Pergamone kult cisára prejavom občianskej lojality, a to bol čas, kedy do Pergamonu prišiel list Ježiša Krista. …tam, kde je trón satanov. Táto veta presne vystihuje situáciu v tomto meste. V meste, kde zabili i verného svedka Antipasa, tam, kde býva satan.

S najväčšou pravdepodobnosťou meno Antipas nevystihovala len jedného mučeníka, ktorý pre Krista v tomto meste zomrel, ale veľa tých, ktorí pre svoju vieru položili v Pergamone život.

Neviem ako vy, bratia a sestry, ale ja sa musím priznať, že som si slová o tróne satanovom v Pergamone predstavoval inak. Čakal som nejakého vládcu, panovníka, ktorý tam vládol mocnou rukou a zotročoval a tyranizoval ľudí. Ale pravda bola taká, že v Pergamone žiadny takýto vládca nebýval. Ten, ktorého tam uctievali, vládol v Ríme. Stál tam len jeho chrám a množstvo pobláznených a zmanipulovaných ľudí, ktorí boli presvedčení, že rímsky cisár je boh, ktorý ich zachráni, ktorý im dáva život, stará sa o nich a rozhoduje o ich živote. V Pergamone žili ľudia, ktorí si mysleli, že sú pokrokoví, uvedomelí, že predstihli dobu a pochopili niečo, čo všetkým ostatným dochádza veľmi pomaly.

Myslím, že v nedávnej minulosti niečo také zažívali ľudia aj na Slovensku a v celej východnej Európe. Marxizmus-leninizmus – filozofia, ktorá slúžila pri budovaní socializmu a komunizmu. Filozofia, ktorá všemožne popierala Boha a ničila cirkev. Jej zástancovia mali tiež pocit, že sú pokrokoví a napredujú a predstihli dobu temna a bludov, ktoré rozširuje cirkev. Myslím, že pomenovanie trón satanov by bol tiež absolútne na mieste.

Ale doba, v ktorej žijeme teraz, má tiež veľmi blízko k takémuto pomenovaniu. Je to doba prehnanej sekularizácie. Doba, v ktorej si ľudia myslia, že sú veľmi pokrokoví, keď vyhlasujú, že nepotrebujú žiadneho Boha, že im netreba žiadne náboženstvo, že sa vyslobodia z tohto vymývania mozgov a môžu smelo napredovať v živote ďalej.

Pred pár dňami skončili parlamentné voľby v Poľsku. Najväčším prekvapením nebola víťazná strana, ale Hnutie na podporu Palikota – podporilo ich prekvapujúco až 10,01 percenta voličov, vďaka čomu sa stal treťou najsilnejšou parlamentnou stranou. Médiá hneď po voľbách začali hovoriť o tom, že sa Poľsko mení. Jeho predseda vyhlásil, že sa otrasie celý politický systém krajiny. Začnú sa otvárať tabuizované témy, bude to demokratickejšia a otvorenejšia krajina. Je to hnutie, ktoré sa postavilo za práva homosexuálov, podporilo interrupcie, verejné financovanie umelého oplodňovania, legalizáciu mäkkých drog a presadzuje zastavenie vyučovania náboženstva na školách.

Nejde o to, čo všetko majú vo svojom volebnom programe, ale o to, že sa o nich hovorí, akoby prinášali záchranu, vyslobodenie, progres pre nejakú zadubenú a nekultúrnu spoločnosť.

Hrozím sa pohľadu nášho moderného sveta, ktorý si myslí, že pokrok, sloboda a demokracia je v tom, aby tu nebola cirkev a nebol tu ani Boh. Že toto nás brzdí v akomsi rozlete, pokroku v akejsi modernizácii myslenia. Je to strašne hlúpa a naivná predstava. Takto sa tvorí miesto, kde býva satan, miesto, kde je trón satanov.

Neklaňaj sa Bohu. Namiesto kostola tu bude v nedeľu taká, či onaká kultúrna akcia a ak nie si na kultúru, tak tu bude futbalový zápas, či iné športové podujatie, a ak ti ani to nevyhovuje, tak sú určite otvorené všetky nákupné centrá, kde ti urobia aj zábavu, len aby si tam sedel, a bude to dosť veľké, aby si si tam i oddýchol, i zašportoval, i nakúpil, i zabavil sa, len aby si tam premárnil celý deň.

Trónom satanovým bolo mesto, ktoré bolo duchovne zaslepené. Dnes je takým trónom ľudskej zaslepenosti ohromný liberalizmus, ktorý si myslí, že keď budeme mať registrované partnerstvá homosexuálov, tak to našu spoločnosť posunie dopredu, keď budeme robiť potraty ako na bežiacom páse, že toto tento svet pozdvihne z jeho biedy a k tomu ešte treba zlegalizovať drogy a zakázať učiť náboženstvo na školách a najlepšie by bolo rovno zakázať celé kresťanstvo. A potom už bude náš svet úplne ideálny.??????

To, čo nás ženie do záhuby, o tom si niektorí myslia, že nás vyslobodzuje. A už sme tak popletení a pomýlení, že sa v tom celom už nevyznáme a už nám to ani nevadí.

Trón satanov nebol v Pergamone miestom, kde sa klaňali priamo diablovi. Ale on to urobil veľmi šikovne, oni sa klaňali človeku. Síce veľmi mocnému a vplyvnému, ale aj tak iba človeku. A takisto aj dnes stojí v popredí všetkého človek. Nie jeden, ale mnohí.
Žijem pre seba, pre svoju rodinu,
starám sa o seba, aby som sa mal dobre,
dôležité je, čo mám z toho ja a aký to má význam pre mňa.
A tak dnes žijeme na Slovensku, kde satan postavil človeka na najvyšší post a čaká, že sa mu budeme klaňať a vzdávať mu božskú úctu.

Pán Ježiš odkazuje veriacim ľuďom v Pergamone, a tým pádom aj nám: Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem, bojovať proti tebe mečom svojich úst.

AMEN

Piesne: 237; 245; 647