14. po Svätej Trojici 2011

Kázňový text: Zjavenie 2,8–11

List sužovanému smyrnenskému zboru je zo všetkých siedmych listov najkratší. Nie je kritický, skôr v ňom Pán Ježiš uznáva situáciu kresťanov, ktorá je veľmi ťažká a komplikovaná. Kresťania v Smyrne pochádzali z tých najchudobnejších vrstiev a podľa opisu situácie žili skutočne na pokraji biedy. Mimo toho tu bola skupina židov, ktorá sa stavala nepriateľsky proti kresťanskému spoločenstvu a Ježiš ich priamo nazýva satanovou synagógou. Komplikovali malému spoločenstvu život a prenasledovali ich.

List však nie je ani príliš optimistický, čo sa týka vyhliadok do budúcna. Takže bieda a chudoba nie je ešte všetko, čo týchto ľudí bude v budúcnosti ťažiť. Pán Ježiš avizuje ďalšie súženie, ďalšie skúšky, ktoré doľahnú ešte viac, a pre niektorých avizuje aj väzenie. Treba povedať, že je to dosť konkrétna budúcnosť, na ktorú sa tento zbor musel prichystať.

Neviem, ako kresťania v Smyrne prijali tento list, ale ja by som si predstavoval, že, ak prežívate biedu, tak čakáte na dobré správy, na niečo pozitívne. Ak vás gniavi a ubíja chudoba, tak čakáte, kedy príde jej koniec a nie ešte ďalšie avízo problémov a nenávisti. Slová na konci o tom, že majú byť verní až dokonca, aby mohli získať veniec života, nenapovedajú o niečom dobrom, skôr hovoria o smrti a konci niektorých kresťanov v Smyrne. Z tohto pohľadu je to veľmi smutný, až pesimistický list. Napriek tomu by bola veľká chyba, keby sme ho takto zhodnotili a uzavreli.

Tá prvá vec, ktorú musím pri tomto liste povedať, je, že veriaci ľudia by mali mať jasno v tom, čo je pre nich dôležitejšie. Je to život tu v tejto časnosti, na tejto zemi, alebo je to večnosť s Kristom. Veľmi dôležitá otázka. Myslím si, že kresťania v tej dobe v tom mali jasno. Chudoba, bieda, hlad, samé nešťastie, nebolo veľa toho, čo ich tu na tejto zemi tešilo, a neboli ani žiadne lepšie vyhliadky do budúcna. Preto to povzbudenie na konci listu: Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. To je skutočné bohatstvo, na ktoré sa môžete tešiť.

Pozrite sa teraz, bratia a sestry, na svoj život. Máte v ňom toľko biedy ako ľudia v Smyrne? Patríte k tým, pre ktorých je tento život záťažou a biedou? Asi väčšina z nás si nežije až tak zle, aby sme povedali, že tu nie je pre nás nič dobré, že nás ani do budúcna nič dobre nečaká. Žeby bola pre nás smrť vykúpením z biedy. Ten vzťah k tomuto životu je dosť pevný, preto aj rozhodovanie medzi týmto životom a večnosťou je pre nás oveľa zložitejší. A mám pocit aspoň sám pri sebe, že v tom nemám celkom jasno. Aj keď teóriu viem dobe.

Ťažká situácia veriacich ľudí v tej dobe, problémy, čo sa týka budúcnosti, viedli ľudí k presvedčeniu, že niet dôvod viazať sa na tento svet. A ak sa má na niečo človek tešiť, tak je to na večnosť, ktorú mu Boh pripravil.

Ak by som sa Vás teraz rad radom pýtal, či chcete žiť, či sa vám tento život páči, tak by ste asi odpovedali áno a ja určite s vami. Preto nie je pre nás správa o večnom živote až tak potešujúca, ako bola pre kresťanov v Smyrne.

Musím však povedať, že i v našom zbore by sa našli ľudia, ktorí by povedali, že je tento život pre nich záťažou. Ťažké choroby bez nádeje na vyliečenie, veľké bolesti, ktoré niektorí dennodenne prežívajú, tragické udalosti, s ktorými sa niektorí ľudia vyrovnávajú. Myslím, že by sme našli aj takých, pre ktorých situácia kresťanov v Smyrne by bola opisom ich vlastného rozpoloženia. A tak je tento list presným opisom situácie ich vlastného života. Chudoba, bieda, bolesti, blízkosť smrti a žiadne dobré vyhliadky do budúcna.

To je situácia, do ktorej aj v dnešný deň znejú slová samotného Pána Ježiša, ktorý sa predstavuje v tomto liste, ako Prvý a Posledný. Pre trápených a sužovaných ľudí je to dôležitá správa. Prvý znamená, že tu bol skôr ako vznikli ich problémy a ťažká situácia, že vie, ako vznikla a prečo vznikla, že vie aj o tom, kto to všetko v ich živote spôsobil a to slovo Posledný je uistením, že On bude mať posledné slovo a že všetko je v Jeho rukách. Dodáva, že bol mŕtvy a ožil, teda zdôrazňuje, že smrť aj v ich životoch nebude to posledné s čím sa stretnú a čo ich čaká. Posledná nie je smrť, posledný je ten, ktorý sa k nim prostredníctvom tohto listu a týchto slov prihovára.

Nemôžeme obísť ani ďalšie slovo a to je …poznám tvoje súženie a chudobu. Väčšinou, keď sa rozprávam s vážne chorými ľuďmi, povedia: neviete, čo všetko prežívam, čím všetkým prechádzam. Uvedomujem si, že je to skutočne tak. Kým človek sám niečím vážnym neprejde, nemôže povedať, že vie, čím vlastne chorý človek prechádza. Pán Ježiš však hovorí trpiacim ľuďom: …poznám vaše súženie a chudobu. Viem, čo prežívate, viem, čím prechádzate a mám pochopenie s vami. To je to, čo nemôžeme povedať my ľudia tým, ktorí trpia, ktorí každé ráno vstávajú v bolestiach, ktorí každé ráno začínajú s tým, či tento deň nie je ich posledným. Ja osobne to tiež nemôžem povedať, ale Pán Ježiš áno, lebo má s nami súcit. Rozumie ľuďom na pokraji smrti, rozumie utrápeným a uboleným dušiam.

Čo sa týka chudoby, tak neviem, či ste zaevidovali, že tento týždeň v Amerike časopis FORBES uverejnil zoznam najbohatších ľudí sveta. Očividne sa im darí veľmi dobre, napriek tomu, že je vo svete kríza a ekonomika znova upadá do recesie. Ale sú ľudia, ktorí majú milióny dolárov, ktoré jeden človek počas života ani nebude môcť nikdy využiť. Amerika je však ďaleko, ale aj európskym milionárom sa darí veľmi dobre, lebo ich znova o pár desiatok tohto roku pribudlo. V úvodzovkách „potešujúca“ správa pre nás je, že budeme musieť znova šetriť a uťahovať si opasky, lebo, ak chce niekto ešte viac bohatnúť, logika hovorí, že ostatní musia trochu schudobnieť.

Mám pocit, že tomu sa do budúcna nevyhneme, ani ako zbor, ani my a naše rodiny. Buď sa z nás stanú bezohľadní žraloci, a tým poprieme svoju vieru a Ježiša Krista, alebo sa budeme pomaly posúvať do kategórie chudobných.

Pán Ježiš však kresťanom v Smyrne pripomína, že napriek tomu, že žijú v ohromnej biede a chudobe nie sú chudobní. Je to paradox. Zomierajú od hladu, ale sú boháčmi? Pri čítaní tohto listu som si uvedomil, že im to Pán Ježiš nijako nemusel vysvetľovať. Nerozoberal to, iba im povedal, že sú bohatí, aj keď si všetci myslia opak, aj keď v tomto svete pôsobia ako úplní chudáci.

Mám to ja vysvetľovať vám, bratia a sestry? V zoznamoch miliardárov som žiadne vaše meno nevidel, ale napriek tomu sme boháčmi. Máme večný život a kto vydrží vo svojej viere až do konca, bude spasení a dostane veniec života. Máme bohatstvo, pre ktoré na nás nestriehne mafia a nekontroluje nás preň daňový úrad. A nikto nám toto bohatstvo nemôže zobrať, iba ak by sme sa ho sami vzdali. Ale to, dúfam, nikto z nás neurobí. A nezoberie nám ho ani smrť, čo taký Bill Gates určite povedať nemôže. A hospodárska kríza ani recesia na finančných trhoch na toto bohatstvo nemá žiaden vplyv.

Toto kresťania v Smyrne chápali a rozumeli tomu veľmi dobre. Preto aj ďalšie avízo o súžení a väzení a ďalšom utrpení, ktoré prichádzalo, nie je beznádejné.

V tomto liste sužovanému smyrnenskému zboru vidím taký odkaz pre nás a našu budúcnosť. To, čo v nasledujúcich mesiacoch a rokoch príde, či už v ekonomike Európy a Slovenska, či už na nejakej politickej scéne, nie je tak dôležité a tak podstatné. Aj keď nás možno čakajú ďalšie roky nejakého hospodárskeho úpadku a komplikovaný a ťažší život, možno aj s chudobou do budúcna a niekde v budúcnu aj prenasledovanie veriacich ľudí pre vieru v Krista. Dôležité je, aby sme vedeli, že sme bohatí a že, kto bude verný až do smrti, dostane veniec života.

Takto znie záver listu všetkým sužovaným a utrápeným ľuďom aj v našom cirkevnom zbore od nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

AMEN

Piesne: 500; 506; 203; 641; 656/11; A:80
Texty: Ez 37,15–22; Ef 4,1–6; J 17,18–23; Ž 146,1–10