12. po Svätej Trojici 2011

V našej cirkvi sa v súčasnej dobe rozoberajú všemožné otázky vplyvu rôznych charizmatických hnutí, ktoré podľa názoru niektorých členov rozkladajú evanjelickú cirkev. Celý tento problém sa však dá vidieť aj z úplne inej strany. Nie ako problém vieroučný, ale ako problém spôsobu prístupov.

Jeden je konzervatívnejší. To znamená, nedeľné bohoslužby, prípadne večierne a biblické hodiny, to je to, čo doteraz vo väčšine zborov fungovalo a v tom treba pokračovať.

Ale v mnohých cirkevných zboroch si uvedomujú, že je potrebné vyvíjať aj nejaké iné aktivity a vytvárať nové formy práce, ktoré dokážu zaujať iných ľudí. A tu je kameň úrazu. Pre tých konzervatívnejších toto nie sú „lutheránske“ spôsoby a sú typické skôr pre menšinové cirkvi. Mnohí v tom vidia ohrozenie, ale aj popretie učenia našej cirkvi.

Ja som za nové formy práce, myslím si, že musíme v zboroch hľadať nové spôsoby, ako viesť ľudí k Bohu a viere aj s tým, že to môže prinášať nejaké riziká.

A keďže sú problémy v cirkvi, niet priliehavejší a lepší spôsob ako to riešenie hľadať v Božom slove, v konkrétnych reakciách samotného Pána Ježiša Krista. A tak v tomto roku ešte jedno rozoberanie biblických textov na pokračovanie, a to sú listy siedmim cirkevným zborom, ktoré nadiktoval sám Pán Ježiš priamo Jánovi na ostrove Patmos, ktorý ich zaznamenal v knihe Zjavenie Jána. Niekoľko nasledujúcich nedieľ si tieto listy budeme spolu rozoberať.

Je to konkrétnych sedem kresťanských zborov, ktoré existovali v Malej Ázii, v dnešnom Turecku, v čase okolo roku 95 nášho letopočtu. To je najpravdepodobnejší čas, keď Ján tieto listy písal.

Dnes si k týmto listom povieme všeobecný úvod a postupne niekoľko nedieľ budeme čítať konkrétne slová Pána Ježiša adresované kresťanským cirkevným zborom do ich vnútorných problémov. Vypočujte si kázňový text:

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––-
Čítanie kázňového textu: Zjavenie 1,9–20

9 Ja, Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo. 10 V deň Pánov som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby: 11 Čo vidíš, napíš do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamonu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey. 12 Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov 13 a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. 14 Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, 15 nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. 16 V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. 17 Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný 18 a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. 19 Napíš teda, čo si videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom. 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkevných zborov, a sedem svietnikov je sedem cirkevných zborov.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––-

Apoštol Ján predtým, než začal písať listy, vysvetľuje čitateľom, akým spôsobom k niečomu takému prišiel. Predstavuje sa ako brat a ako účastník súženia…., v ktorom cirkev Kristova vtedy bola. Znamená to, že ju neopustil, nevzdal sa jej, nedištancoval sa od nej a netváril sa ako odborník, ktorý si drží odstup a s určitým nadhľadom sa pozerá na tieto veci.

Počul som nedávno evanjelika, ktorý sa ma opýtal: No, čo sa deje s tou vašou cirkvou? V duchu som si hovoril, ako našou, a vy čo? Keď je nejaký problém, tak máme tendenciu sa od neho vždy dištancovať a tváriť sa, že toto sa nás netýka a že my s tým nemáme nič spoločné. Apoštol Ján sa nedištancoval od cirkvi, ktorá bola vtedy Rímom prenasledovaná a pošpiňovaná i ohováraná. Naopak, bral priznanie sa k cirkvi ako prejav hrdosti. Aj keď tie cirkevné zbory neboli ideálne a samy mali niektoré veľmi vážne problémy. Hovorí o sebe, že je účastník súženia i kráľovstva i trpezlivosti…

Priznáva, že na ostrove Patmos je pre svedectvo Ježišovo. Ak hovoríme o priznaní sa k cirkvi, mali by ste si uvedomiť, že vtedy boli časy, keď v celej Rímskej ríši osočovali kresťanov, podozrievali ich z podivných obradov s mŕtvymi, hovorili o nich ako o buričoch a sekte, ktorá zabíja deti a ktorá je absolútne nebezpečná a neprijateľná pre spoločnosť – preto bola aj prenasledovaná. Väčšina ľudí mimo kresťanov si myslela, že je to správne, že kresťanstvo je skutočne zvrátená sekta, ktorá škodí a ubližuje ľudstvu a treba sa jej zbaviť. Ján sa napriek tomu ku Kristovej cirkvi priznáva a je hrdý, že pre ňu môže trpieť.

Dnes stačí jeden problém, jedno zlyhanie, ktoré sa dostane niekde na verejnosť a ľudia sa cirkvi vzdávajú a utekajú od nej. Pritom uvážte o akom veľkom množstve ľudí rozprávame. Kedykoľvek niekto zlyháva, kedykoľvek hocikto z veriacich ľudí urobí chybu. Ale toto nie je dôvod na to, aby sme opúšťali svoje zhromaždenia, aby sme sa od nich odťahovali a dištancovali.

Koľko ľudí opustilo spoločenstvo len preto, že sa v cirkvi, alebo v zbore udialo niečo, čo nebolo podľa ich predstáv, alebo bolo priamo zlé, alebo sa to stalo zlyhaním jedného z jej členov.

• Stačí jedno sklamanie a cirkev už nič neznamená?
• Stačí jeden problém a vy už o túto cirkev nestojíte?
• Stačí jedno zaváhanie a vy už s touto cirkvou nemáte nič spoločné?

Koľko takýchto príkladov v kresťanských cirkvách je? Cirkev je nedokonalé spoločenstvo nedokonalých ľudí, ale je to zároveň aj spoločenstvo, ktoré založil Ježiš Kristus a v ktorom pôsobí Duch Svätý. Nepatrím do cirkvi preto, lebo je dokonalá a bezchybná a sú tu samí neomylní ľudia. Ale patrím do cirkvi preto, lebo ju vzkriesený Ježiš drží vo svojich rukách, chráni ju a bdie nad ňou. A po svoju cirkev si raz príde! Nie pre nejakého osamelého jednotlivca, ale pre spoločenstvo, ktoré tu na zemi založil. To je dôvod, prečo cirkev, ako spoločenstvo veriacich ľudí, potrebujeme. V Rímsko-katolíckej cirkvi to povedia priamo, až sa to mnohým nepáči, že niet spasenia mimo cirkvi. Ale v tomto majú pravdu, k spaseniu skutočne potrebujeme cirkev, spoločenstvo veriacich ľudí. Tu individualizmus a akási súkromná viera, ktorá je dnes pre mnohých moderným náboženstvom, nemá miesta.

Ja nikoho nepotrebujem, pomodlím sa doma a v Boha si verím po svojom, tak takúto zbožnosť Božie slovo nepozná.

Apoštol Ján videl vo videní vzkrieseného Krista. Bol z toho výjavu šokovaný a mal problém ho vôbec opísať, ale v tom opise bola jedna veľmi dôležitá správa. Ježiš stál uprostred siedmych zlatých svietnikov a Ján pochopil, že v tomto obraze je to sedem cirkevných zborov v Malej Ázii. V ruke držal sedem hviezd, to boli anjeli týchto cirkevných zborov. To znamená, že sám vzkriesený Ježiš bol uprostred nich. Bol medzi týmito ľuďmi. Neopustil ich, nenechal tieto zbory napospas diablovi a tomuto svetu. A tie zbory boli také obyčajné, ako je náš. Nijako dokonalé a nijako bezchybné. Taký obyčajný cirkevný zbor, akých je množstvo na Slovensku i vo svete. Ježiš je uprostred nás, je uprostred svojho zboru.

Keď budeme postupne čítať listy cirkevným zborom, zbadáte, že Pán Ježiš bol voči nim kritický. Až veľmi kritický. Niektoré listy končili až vyhrážkou pre zbor. Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba….. Alebo: Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst.

Ale to neznamenalo, že Ježiš tieto zbory opustil. Bol vždy uprostred svojej cirkvi, uprostred tých, ktorí vzývali Jeho meno, aj keď nedokonale, aj keď boli časy, že boli vlažní a ich viera nedostatočná.

Keď sa pozriete na náš zbor, je tu tiež množstvo chýb, množstvo našich nedokonalostí a hriechov. Robíme zlé rozhodnutia, robíme aj zlé kroky, alebo nerobíme to, čo by sme robiť mali. No som si istý, že stále platí, že Pán Ježiš je stále uprostred nás a drží v rukách anjela Obišovského cirkevného zboru. Som si istý, že je a bude voči nám kritický na základe slov zo Zjavenia, ale tak, ako vtedy tých sedem zborov v Malej Ázii malo možnosť učiniť pokánie a urobiť nápravu zo svojich chybných rozhodnutí, že takúto možnosť máme aj my.

A nakoniec ešte jedna správa. 19. verš hovorí: Napíš teda, čo si videl, aj čo je, aj čo sa má diať potom. Budúcnosť týchto zborov nebola pred Bohom ukrytá. Ján mal napísať, čo videl, mal prehovoriť o aktuálnom duchovnom stave týchto ľudí, ale Boh hovoril aj o tom, čo všetko sa musí ešte udiať a čím všetkým títo ľudia musia ešte prejsť.

Takto k nám najbližšie nedele bude prehovárať Božie slovo na základe listov do cirkevných zborov v Malej Ázii a som si istý, že sa v mnohých ich problémoch nájdeme aj my a náš Obišovský cirkevný zbor.

AMEN

Piesne: 260; 261; 278; 652; 656/11; A:62
Texty: 1M 1,24–26; G 5,1–6.13–14; J 8,31–36; Ž 147,1–6.11–12