8. po Svätej Trojici 2011

Aj dnes nám pomôže starozmluvný text, aby sme sa pozreli na naše novodobé problémy a aby sme našli odpovede na naše mnohokrát kladené otázky. Uvedomil som si, že všetky tie dejiny Božieho ľudu nie sú iba príbehy na nejaké voľné prečítanie. Sú to reálne veci s reálnymi ľuďmi a ešte reálnejšími problémami, ktoré ich v živote postretli, a oni ich museli nejakým spôsobom riešiť.

Nie sú to bezchybní a dokonalí hrdinovia, ako ich vidíme veľakrát v nejakých amerických akčných, či katastrofických filmoch, ktorí svojou šikovnosťou nakoniec všetko vyriešia a vždy zachránia celý svet. Škoda, že niet takého akčného amerického hrdinu, ktorý by nás zachránil z ekonomickej krízy, do ktorej pomaly upadá celý svet. Zo všetkých ostatných sa už určite s ich pomocou dostaneme.

Mordochaj, bol obyčajný človek, žiadny židovský panovník. Človek, ktorý si žil svoj vlastný život až do chvíle, keď sa dozvedel, že len preto, že je Žid a že sa znepáčil inému človeku, musí zomrieť. Uvedomil si, že ak chce prežiť, musí niečo urobiť. V rámci tých možností, ktoré má.

Možno sme priamo takúto udalosť nezažili a myslím, že tu medzi nami nie je nikto, koho chcú iní ľudia zabiť. Ale životných problémov máme všetci habadej.

Ako ich riešite? Ako robíte vážne životné rozhodnutia? Dúfam, že si nehodíte mincu! A pri vážnych veciach tiež nepomáha stále ich posúvať na neskôr.

Často myslím na nebohého brata farára Radima Cingeľa. Kázal u nás práve v tú nedeľu, keď mu v týždni oznámili, že má nádor. Keď s tým začal chodiť po lekároch, dostal sa k niekoľkým možným postupom liečenia tejto choroby. Jeden lekár povedal, okamžite vybrať, druhý zasa povedal, treba z toho zobrať vzorku a potom sa rozhodnúť, čo s tým. A keď sme sa o tom rozprávali, tak hovoril: …..ja, ktorý sa do toho vôbec nerozumiem, lebo nie som lekár, ja mám rozhodnúť a vybrať si, akým spôsobom sa mám dať operovať a kto túto operáciu urobí? Komu vlastne dám svoj život do rúk?

Toto sú ťažké rozhodnutia. Niekedy netušíme, pred čím raz môže človek stáť a medzi čím si bude voliť. A ja sa pýtam, ako postupovať? Podľa čoho sa rozhodnúť? Čo pred tým urobiť? Kde sa radiť a načo pri tom nezabudnúť?

Preto si dnes prečítame z knihy Ester zo štvrtej kapitoly niekoľko veršov a vy sledujte, ako svoj životný problém riešili veriaci ľudia pár tisícročí pred nami.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––-
Čítanie kázňového textu: Ester 4,1–17

1 Mordochaj sa dozvedel o všetkom, čo sa stalo. Roztrhol si šaty a vzal na seba vrecovinu a popol. Vyšiel do mesta a tam hlasno a žalostne nariekal. 2 Tak prišiel pred kráľovskú bránu, pretože do nej sa nesmelo vojsť vo vrecovinovom odeve. 3 V každej provincii, do ktorej sa dostal kráľovský rozkaz a jeho zákon, nastal pre Židov veľký zármutok, pôst, plač a trúchlenie; vrecovina a popol sa stali lôžkom mnohých. 4 Potom prišli Esterine dievčatá i jej eunuchovia a oznámili jej to. Kráľovná sa veľmi zarmútila a poslala šaty, aby obliekli Mardochaja a sňali z neho vrecovinu. Ale on to neprijal. 5 Preto Ester zavolala Hatácha, jedného z kráľovských eunuchov, aby sa dostavil k nej. Rozkázala mu ísť za Mordochajom, aby sa dozvedela, čo je a prečo to je. 6 Potom vyšiel Hatách k Mordochajovi na námestie pred kráľovskú bránu. 7 Mordochaj mu oznámil všetko, čo sa mu prihodilo, aj presný údaj o sume peňazí, ktoré sľúbil Hámán odviesť do kráľovských pokladníc za vyhubenie Židov. 8 Dal mu jeden odpis zákona, ktorý bol vyhlásený v Šúšáne o ich vyhubení, aby ho ukázal Ester a oznámil jej to a aby ju naklonil ísť ku kráľovi, žiadať od neho milosť a prosiť u neho za svoj národ. 9 Hatách prišiel a oznámil Ester všetko, čo povedal Mordochaj. 10 Vtedy Ester povedala Hatáchovi a odkázala po ňom Mordochajovi: 11 Všetci kráľovskí služobníci, ba i ľud kráľovských provincií vedia, že pre každého muža i ženu, ktorí by vošli ku kráľovi do vnútorného nádvoria bez pozvania, je jediným trestom smrť. Iba ak kráľ k nemu vystrie svoje zlaté žezlo, zostane nažive. Ja som už tridsať dní nebola zavolaná, aby som vošla ku kráľovi. 12 A Mordochajovi odovzdal Esterin odkaz. 13 Mordochaj dal Ester odpoveď: Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. 14 Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom z inej strany, ale ty a tvoja rodina zahyniete. A kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto? 15 Ester povedala, aby odpovedali Mordochajovi: 16 Choď, zvolaj všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šúšáne, a postite sa za mňa: nejedzte ani nepite tri dni, vo dne ani v noci. I ja a moje dievčatá sa takto budeme postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, i keď to nie je v súlade so zákonom. Keď zahyniem, nech zahyniem. 17 Mordochaj odišiel a zariadil všetko, ako mu prikázala Ester.
-------------------------------------------------------------------

Prvá vec, na ktorú vás chcem upozorniť je typický židovský spôsob, ktorým v tých časoch reagovali na hrozné správy. Bolo to roztrhnutie si šiat. Bol to prejav pohoršenia, hroznej urážky, v mnohých prípadoch i poníženia.

Takto zareagoval aj veľkňaz Kaifáš, keď vypočúval Ježiša a dozvedel sa, že Ježiš vyhlásil, že majú zbúrať Jeruzalemský chrám a on ho za tri dni postaví. Zahral vtedy krásne divadlo: …či potrebujeme ešte ďalších svedkov, všetci ste počuli jeho rúhanie… A vtedy zobral a roztrhol svoje rúcho.

My vôbec netrháme šaty. Ale máme mnoho spôsobov, ako vyjadríme rozčarovanie, pohoršenie, ale i hnev, keď sa niečo hrozné dozvieme. Potom nasledoval ďalší krok, a to bol pôst.

• Bol to určitý spôsob vyjadrenia zármutku človeka,
• alebo v niektorých prípadoch aj spôsob trestania seba samého,
• ale aj prejav pokory človeka pred Bohom.

S pôstom súvisel celý obrad, teda oblečenie do vrecoviny, sypanie si popola na hlavu, alebo pomazanie tváre popolom. Celý ten obrad sa dá preložiť ako trápenie duše. Pre židov veľmi typický prejav, ktorý bol veľmi dobré známy aj z doby Pána Ježiša. Boli pôsty predpísané, a to hlavne na výročia tragických udalostí, ktoré postihli v dejinách celý Židovský národ, ale boli pôsty aj individuálne. Pôst sa vyhlasoval aj vtedy, keď bolo potrebné veľmi vážne rozhodnutie. A to bol práve pôst z knihy Ester.

Pre Mordochaja potom, čo sa v Šúšane dopočul, že všetci židia v Ahasvérovom kráľovstve majú byť vyvraždení a ich majetok zhabaný, bol pôst samozrejmým riešením. Obliekol sa do vrecoviny, dal si popol na tvár, prestal jesť a nariekal. To nariekanie je treba chápať ako vrúcne kvílenie a prosby, modlitby pred Bohom, ktoré sa v pokore, neprestajne niekoľko dní prednášali. Mordochaj však nebol jediný. Biblia spomína: ….vrecovina a popol sa stali lôžkom mnohých.

Chcem vám dnes, bratia a sestry, pripomenúť, že sme na toto v dnešnej dobe pozabudli. Nie sme židia, v tom je jeden veľký rozdiel, ale musím povedať, že Pán Ježiš pôst, ako spôsob riešenia vážnych životných problémov, nikdy nezrušil. Sám sa postil. My vieme o jednom veľkom pôste, a to 40 dní na začiatku jeho účinkovania. Raz na otázku, prečo sa Jánovi učeníci i učeníci farizejov postia a tvoji nie, Ježiš odpovedal: Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú postiť. Mk 2,20

Na pôste Pán Ježiš nič veľké nezmenil, len povedal: Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti…. Mt 6,17–18

Dodnes máme aj my obdobie pôstu. Je to pôstny čas pred Veľkou nocou, ale 40 dní sa predsa len nepostíme. Nebývajú však v tom čase veľké oslavy a snažíme sa v ten čas byť trochu pokornejší i pokojnejší a zahľadený viac do seba. Ale toto nie je a nemá byť všetko.

Celý zmysel pôstu, tak ako ho poznali židia, bol v tom zrieknuť sa niečoho, čo má človek rád a venovať ten čas Bohu, rozhovoru s ním a rozjímaniu nad vlastným životom. Nemusíme to dnes chápať ako trestanie samého seba, aj keď si myslím, že niekedy to naše telo s jeho túžbami treba krotiť, ako sa len dá. Môžete sa vzdať jedla na nejaký čas, ale môžete sa vzdať aj iných obľúbených vecí, ako je obľúbený seriál, alebo celkovo televízor, či pre mladých počítač. Aj to je pôst, nie iba nejesť mäso v piatok.

Ale o pôste dnes hovorím aj pre niečo iné. Pôst bol pre židov predovšetkým čas strávený s Bohom na modlitbách, čas rozmýšľania a rozjímania a to bolo na pôste to dôležité. Je podľa mňa hrozné, ako ľudia dnes nemajú chvíľu čas na rozmýšľanie. Stále nám niečo hučí. V robote hrá rádio, cestou vo vlaku, či v autobuse je hluk ľudí, v aute nám hrá znova rádio, potom zasa telefonujeme, a keď netelefonujeme, tak máme hudbu nahratú v mobile, večer hučí televízor, či už ho človek sleduje, alebo nie.

• Kedy môžeme riešiť nejaké vážne veci s Bohom?
• Kedy si môžeme prebrať a premyslieť, čo vo vážnych chvíľach života urobíme?
• Kedy sa môžeme vôbec poradiť s Bohom?
• A kedy môžeme dať našej duši chvíľu pokoja a kľudu na rozmýšľanie?
• Máte čas si svoje rozhodnutia premyslieť, modliť sa za ne a tak sa radiť s Bohom?
• Alebo dokážeme urobiť jedno vážne rozhodnutie za druhým bez toho, aby sme nad nimi čo i len chvíľku, ako ľudia žijúci podľa kresťanských princípov, uvažovali?

Mám mnoho takýchto otázok na vás, ale aj na seba. Viem však jednu vec, že keď veriacich ľudí čakalo nejaké vážne rozhodnutie, našli si najprv tiché miesto, kľakli na kolená, modlili sa za to aj niekoľko dní a postili sa. Teda vzdali sa niečoho, čo bolo pre nich bežné a čo mali radi, a tak čakali na Božiu odpoveď.

Ako nám v dnešnej dobe môže niečo povedať náš Boh? Cez rádio Expres, keď nám hučí v aute, alebo cez Sheherezádu a ďalšie pochybné televízne programy, či cez internet a skype? Myslíte si, že to prekričí?

Keď idú nejakí známi ľudia dole chodníkom cez Obišovce, tak sa im pozdravím a opýtam sa, ako sa majú. Lenže, keď chodia autá, tak na druhú stranu cez cestu nie je nič počuť a tak len zakývu a pokračujú ďalej.

Ak chceš niečo počuť, tak uber zvuk na všetkom, čo ti v tom prekáža. A toto obzvlášť platí v duchovnom živote.

AMEN

Piesne: 213; 473; 217; 478; 656/17; A:60
Texty: Mich 3,5–8; 1J 4,1–6; Mt 7,22–29; Ž 48,2–3.9–15