9. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text: J 1,1-5

Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme..., tak táto veta je ozaj veľmi jednoduchá. Pri tom odpovedá na najzávažnejšie otázky, ktoré dnes riešia mnohí vedci a zaujíma to mnoho ľudí.

A sme stále v presvedčení, že sme už len krôčik od toho, aby sme to zodpovedali a mali v tom konečne jasno. Je za tým všetkým Boh, ktorý je Stvoriteľ, alebo je to len vec prírody a úžasných okolností, ktoré vyšli tak, že dnes sme tu mi  a to všetko, čo nás obklopuje?

No to rozhodujúce, na čo ľudstvo už stovky rokov čaká, neprichádza. Čím sa veda dostáva hlbšie, tým sa pred ňou otvára stále ďalšia a ďalšia dimenzia, vždy zložitejšia a komplikovanejšia, a tak rozhodné a jasné odpovede neprichádzajú.

Problémom takéhoto hľadania sú mnohokrát aj predpoklady. Sú vedci, ktorí vo svojom hľadaní majú jasno v tom, že Boha niet a tak pristupujú aj k svojmu výskumu. Nie sú neutrálni, svoju odpoveď už majú, teraz len hľadajú dôkazy, ktoré by podporili to, o čom sú už dávno presvedčení. To moc objektívne nie je.

Pochopiteľne aj my kresťania sme v tejto oblasti takýto. Chytáme sa vedeckých záverov, ktoré nahrávajú nášmu pohľadu na vec stvorenia. Vyťahujeme argumenty, ktoré podrývajú názory, že svet a život na ňom vznikol len tak.

Asi nie je šanca, aby som dnes vo svojej kázni presvedčil ateistov, že máme pravdu o tom, že svet stvoril Boh. A myslím, že ani dôkazy popierajúce túto teóriu by nepresvedčili mňa, aby som si zobliekol luterák a stal sa ateistom.

Aj keď dôkazy, či už jednej alebo druhej strany, by nás predsa mali presvedčiť, nie? Myslím, že nie sme vôbec tak ďaleko, aby či už jedna, alebo druhá strana mala dostatočné fakty na to, aby sa táto otázka zodpovedala vedecky a nevyvrátiteľne bez žiadnych pochybností. A kto vie či vôbec niekedy budú ľudia vedieť tieto veci naozaj kompetentne zodpovedať.

Takže sa pýtam veľmi vážne, ak sa nasledujúcich 50 či 80 rokov nedopracujeme k odpovedi, ako vznikol svet, príroda a ľudia, čomu budete veriť? Stvoril svet Boh? Majú pravdu ateisti?

V tejto otázke nie je dobré postaviť veci tak, že veda stojí na strane neveriacich ľudí. To nie je vôbec pravda. Božie slovo nás učí to základné, že Boh je stvoriteľom neba i zeme a na to, aby sme zodpovedali do detailov, ako to cele bolo, je tu veda, je tu snaha človeka pochopiť a porozumieť našimi schopnosťami a naším poznaním, ako to celé bolo. Veriaci človek by predsa nemal odmietať poznanie.

Tak trochu na druhú stranu poviem, že som sa tento týždeň dostal k jednému článku vo vedeckom časopise o jednej americkej sopke. Autor uvádzaný v tom článku bol profesor na jednej prestížnej univerzite. Ale keď začal, že sopka vybuchla pred 65 miliónmi rokov a vychrlila toľko miliónov ton horniny, potom vybuchla pred 50 miliónmi rokov a tieto erupcie sa opakujú pravidelne každých 25 miliónov rokov.

Každý trochu súdny a uvažujúci človek pri tých číslach musí povedať, že toto s nejakou odbornosťou už nemá nič spoločné. Že toto nie je veda, ale len predpoklady a dohady bez akýchkoľvek faktov.

My niekedy nevieme čo sa stalo pred 500 rokmi, ale úplne presne vieme, čo bolo pred 65 miliónmi rokov?

Nie som odborník, ale trochu kritiky dnes treba pri všetkom, napriek tomu, že sa pod to podpíše taký či onaký vedec či profesor. Denne sa o tom presviedčame v televízii pri rôznych reklamách. A internet je tak isto plný všelijakých odborníkov a vedcov, ktorí povedia čokoľvek a za peniaze budú obhajovať hocičo.

Pre kresťanov bolo dôležité sformulovať na čom ich viera stojí a o koho sa opiera. Je zaujímavé, že ateizmus nemá formuláciu vyznania nevery. Mohlo by to znieť asi takto: Verím, že neexistuje žiadny boh, ani žiadna vyššia inteligentná bytosť, ktorá by stvorila a riadila svet, ani žiadne nadprirodzené javy či iné bytosti, ale na všetko existuje logické vysvetlenie.

Problémom je, že takýto ľudia nemôžu použiť slovo verím. Viera je niečo, čo neznie dosť vedecky a dosť odborne.  Faktom však je, že je to niečo, čo k nášmu ľudskému životu patrí. Je to niečo, čo denne používame, o čo sa opierame, čo je súčasťou našich postojov.

Zoberte si svoj bežný deň. Keď si povedzme v pondelok sadáte do vlaku, prejdete k rušňovodičovi a skontrolujete, či má všetky doklady v poriadku, či nie je opitý a či je vlak v dobrom technickom stave? Nie. Tak na základe čoho do toho vlaku nastupujete? Je to preto, že veríte, že sú ľudia, ktorí tieto veci urobili za vás a ten muž ktorí riadi niekoľko tisíc tonový stroj, je ten správny človek na mieste so zodpovednosťou. A tak je to so všetkým.

Kupujeme si v obchode potraviny a dôverujeme, že sú v poriadku, že nie sú po záruke, že boli spracované a vyrobené hygienicky.

Ideme do nákupného centra a veríme, že tam nepríde niekto so zbraňou v ruke a nebude strieť po ľuďoch. Alebo najprv urobíte kontrolu, či je dom dostatočne strážený, ak by došlo k takémuto útoku?

Berieme lieky, ktoré nám predpisuje lekár a veríme, že nám viac pomáhajú ako škodia, aj keď je v ich návode množstvo kontraindikácií.

Žijeme vierou, používame ju, patrí do bežných okamžikov nášho života. A aj keď sa sklamávame v ľuďoch, aj keď vidíme, že sa niekedy neoplatí veriť, aj tak veríme znova a znova. Dôvod je veľmi jednoduchý. Nedokázali by sme žiť bez toho, aby sme dôverovali ľuďom.

Veď by sme nemohli nikam cestovať, nič by ste si nemohli kúpiť jesť, pretože by sme si neboli istí, že je všetko v poriadku. Nemohli by sme žiť vo vzťahu s niekým, keby sme neverili, že nám je verný a že sa dá na neho spoľahnúť.

Viera nepotrebuje vždy 100% dôkazy a dokonalé štatistiky. Vraj najbezpečnejšia doprava v súčasnosti je letecká. Jazdiť autom je oveľa nebezpečnejšie. Ale napriek tomu auta využívame a sadáme si za volant, alebo aj ako spolujazdci s tým že veríme, že dôjdeme tam, kde potrebujeme bez úrazov a havárií. Príčinou je viera. Máme dosť dôvodov, aby sme verili iným. A preto veríme. Spoliehame sa, vkladáme svoj život do rúk iných. A to nám pomáha žiť.

To je dôvod, prečo to toľko rozoberám. Myslím si, že máme dosť dôvodov na to, aby sme verili v Boha. Dosť rozumných a logických dôvodov, nie iba chvíľkových pocitov, ale skutočne rozumných dôvodov, prečo vyznávame, že veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme... Že je to takto správne. Pomáha nám to žiť. Pomáha nám to zápasiť v ťažkých chvíľach života. Tá viera nám dáva nádej, keď sme na konci s našimi silami.  A ja nevidím dôvod, prečo v Boha neveriť.

V Čechách vzniklo občianske združenie ateistov Českej republiky. Majú svoju stránku, kde propagujú svoje myšlienky a názory a tam som našiel definíciu ateizmu:

„Ateizmus je pochopenie, že neexistuje žiadny vierohodný vedecký ani faktický dôkaz existencie boha, bohov alebo iných nadprirodzených javov a bytostí."

Je to napísane tak šalamúnsky. Ateizmus je pochopenie... Je to tak. Niekto veci chápe tak a je presvedčený o svojom a niekto veci chápe inak a tiež je presvedčený o svojom. Takže nakoniec je to viera v jedno, alebo viera v druhé.  No zaujalo ma hlasovanie, ktoré je na ich stránke. Majú tam otázku: Čo považujete najviac za zmysel svojho života? 107 hlasov mala láska, ale napríklad okolo 60 hlasov mali rodina, život, sloboda. 36 hlasov mala práca a 52 hlasov  dali ľudia vyjadreniu, že nemajú zmysel života.

Sú to na prvý pohľad krásne myšlienky, ale o lásku ľudí môžete prísť veľmi rýchlo, tak isto môžete stratiť rodinu a ostanete sám, aj slobodu, či prácu môžete stratiť behom okamžiku. To nie sú tie najpodstatnejšie dôvody, ktoré nášmu životu dávajú zmysel.  Myslím si, že ako veriaci ľudia máme väčšie očakávania a niekoho, kto dáva zmysel nášmu životu, aj keď všetky takéto veci stratíme.

Preto tu dnes stojím a hovorím za seba, že verím, že tento svet nevznikol náhodou, ale je premysleným dielom Boha Stvoriteľa, ktorý nám vdýchol dych života a ktorý tento svet stále riadi a spravuje.

AMEN

Piesne: (206); 232; 203; 240; A 65; 656/17

Texty: Jer 1,4-10; 1K 10,1-13;  L 16,1-9;   Ž 40,9-14