18. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text: Mt 12,38-42

Bol som minulý týždeň v pondelok doma u rodičov a upratovali sme na záhrade palice od paradajok a fazule. Prišiel za nami jeden pán od firmy Slovak ENERGY s tým, že nám ponúka lacnejší plyn a elektrinu, cca o 10%.

Asi si to poriadne nepozrel, pretože v Bačkovíku nie je zavedený plyn, takže ktovie, ako by to dopadlo, keby sme s ním tu zmluvu na lacnejší plyn boli podpísali. Ale nie o tom som chcel hovoriť. Keď prichádzal mal na krku zavesený doklad, preukaz s fotkou a pečiatkou, že teda nie je žiadny podvodník, ale zástupca reálnej, skutočnej firmy. Takže, keď sa predstavoval, zobral ho do ruky a ukazoval nám ho, aby sme vedeli kto je.

O niečom podobnom išlo aj v našom texte, ktorý som vám z evanjelia prečítal. Farizeji a zákonníci chceli, aby sa Ježiš nejakým spôsobom dokladoval. Preukázal, kto vlastne je, a nejakým činom potvrdil, že má právo rozprávať tak ako rozpráva: Ak teda vystupuješ ako nejaký prorok, alebo priam ako Mesiáš, a vydávaš sa za neho, tak to dokáž.

V podstate to, čo povedali, malo logiku. Dokonca to bolo aj biblické, podložené slovami prorokov. Mesiáš bude robiť zázraky, bude pomáhať biednym a chudobným a podľa toho ho budú vedieť ľudia identifikovať. Teda nie podľa dokladu totožnosti, ale podľa znamení, zázrakov. To mal byť čitateľný prejav Mesiáša. Takže z toho pohľadu to nebolo nič zlé.

No, keď sa na túto vec pozriete z pohľadu Krista, tak zbadáte, že je to veľmi falošná a pokrytecká požiadavka. Pán Ježiš už dovtedy tých zázrakov urobil nespočetne veľa, v evanjeliách ich máme zachytené skutočne iba minimum a mnoho farizejov a zákonníkov tieto dôkazy moci mali možnosť vidieť. Takže je ozaj otázne, či by ich práve tento, ktorý by Ježiš urobil na požiadanie, presvedčil o tom, s kým sa v skutočnosti rozprávajú.

Ďalšia vec je, že Pán Ježiš nebol poskok, ktorý robí zázraky na počkanie, podľa toho, ako si kto zaželá. Keď to bolo úprimné, bolo to iné. Ale keď to bolo iba pre zábavu, kvôli nejakým špekuláciám alebo nejakému dokazovaniu náboženských skeptikov, vtedy vždy Ježiš reagoval zamietavo. Skončil tak aj Herodes pri jeho vypočúvaní pred smrťou. Chcel vidieť na vlastné oči iba nejaký div a myslel si, že si užije nejakú zázračnú šou. Nakoniec s ním Ježiš neprehovoril ani jediné slovo. To dokazuje, že Ježiša ako niekoho, kto robí zázraky vtedy ľudia poznali.

Keď pri tom celom rozmýšľam nad našimi modlitbami dnes, myslím, že to Pán Ježiš takto nejako triedi dodnes. Pri niekom to je úprimnosť, pri inom je to akoby jeho test, skúška, či to funguje, či skutočne nejaký ten Boh je a robí veci na zákazku, na objednanie.

To sú tie podivné výčitky ľudí: Kde ten váš Boh je? Keby bol, tak by niečo urobil! Tak by sa také veci ľuďom nestávali!

Pripomína mi to políciu, ktorá vás zastaví a požiada, aby ste predložili osobné doklady, kto ste. Ale vo vzťahu človeka a Boha to vyznieva trochu trápne. My zastavujeme Boha a žiadame ho, aby sa preukázal a dokladoval, kto je. Aby sme mu mohli veriť. Slušne povedané, mal by nás pri takejto drzosti ... (domyslite si sami).

Zaujímavé je, že aj keď Pán Ježiš prekukol tú farizejskú falošnosť, aj tak s nimi rozprával slušne a povedal im jednu úžasnú indíciu. Ak chcete, bude vám dané znamenie proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci.

Keď to vtedy počuli, či už zákonníci a farizeji, alebo aj Ježišovi učeníci, určite z toho mali riadny chaos. Kde odíde na tri dni? A ako môže byť jeho odchod na tri dni a potom návrat znamením a dôkazom toho, kto je? V ten moment to bolo skutočne nepochopiteľné.

Nech už to vtedy vnímali ľudia akokoľvek, tak vzkriesenie Pána Ježiša z mŕtvych na tretí deň je najväčším zázrakom kresťanstva. Nebyť tohto momentu, stal by sa Pán Ježiš iba jedným z mnohých filozofov, ktorí vedeli veľmi múdro rozprávať a svojimi názormi akoby predbehli čas, ale dnes sú už mŕtvi a nič nové nám nepovedia.

Sokrates, Aristoteles, Platón ... Ak by nebolo vzkriesenia, tak tu niekde by sme dnes spomínali meno Ježiša Krista a komentovali by sme jeho hlboké životné myšlienky, vŕtali by sme sa v jeho postojoch k ľuďom alebo postoji k židovskému Bohu. Možno by nejaký odborník o ňom napísal aj nejakú knihu, alebo rozoberal jeho názory. Tak by to nejako vyzeralo nebyť udalosti, ktorú vyznávame vo viere všeobecnej kresťanskej: ...na tretí deň vstal z mŕtvych...

Viete čo je zaujímavé? Tak jedinečná a úžasná vec ako je vzkriesenie z mŕtvych, niečo, čo sa dovtedy nikomu nepodarilo, nikto pred Kristom to nedokázal, má vo vyznaní viery ozaj len také obyčajné jednoduché konštatovanie: ...v tretí deň vstal z mŕtvych...

Netreba to nejako vysvetliť? Spresniť? Dodať nejaké dôkazy, či viac presviedčať?

Je na to len jedno možné vysvetlenie. Čo je fakt, je fakt. Čo k tomu treba viac dodávať? Načo to viac komplikovať ďalšími zbytočnými slovami? Tak to kresťanstvo v dobe Pána Ježiša Krista zažilo a tak to podalo ďalším generáciám. Ježiš po svojom ukrižovaní vstal na tretí deň z mŕtvych.

Nás dnes okolo toho trápi mnoho otázok. Ako dnes presvedčíte ľudí o tom, že je to pravda? Tú otázku si ja osobne kladiem dosť často. Hlavne na pohrebe, keď vidím to množstvo ľudí, tak sa v duchu sám seba pýtam, či veria, že človek zomrie a potom príde niečo iné, nejaký posmrtný život s Bohom? Ale neviem to posúdiť. Pribúda tých, ktorí už nevedia povedať ani vieru všeobecnú kresťanskú nad hrobom. Možno ju poznajú, ale neveria tomu. Nedokážu ani vysloviť to, že ...veríme v tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný... Čo si o tom má človek myslieť? Čomu tí ľudia vlastne veria, čo čakajú? Na čo myslia pri smrti?

Možno by chceli nejaký dôkaz, tak ako farizeji a zákonníci vtedy od Ježiša. Deklaruj, kto si? Urob nejaký zázrak, nech máme o čom premýšľať? Ale odpoveď takýmto ľuďom je, že nedostanú iné znamenie, iba ak znamenie proroka Jonáša. A tým je Ježišovo vzkriesenie. Žiadny väčší zázrak už ľudstvo nedostane. To je to najzázračnejšie a najohurujúcejšie, čo sa mohlo pred zrakmi ľudí stať. Nemáme z toho žiadne fotky, nemáme z toho žiadny natočený autentický film, nemáme žijúcich svedkov, pretože to bolo dosť dávno. Máme len ústne svedectvá ľudí, ktorí videli Ježiša Krista živého a vzkrieseného. Tak jednoducho je toto posolstvo odovzdané ďalším a ďalším generáciám.

Otázka je, či by ľudia boli ochotní veriť, aj keby sme mali dôkazy. Všetko by sa spochybňovalo, všetko by bolo nedôveryhodné. Takto to v našej spoločnosti dnes je.

Pre nás Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Tak tomu veríme. A znamenie proroka Jonáša je pre nás dostačujúce.

AMEN

Piesne: 459; 600; 495; 220; A 37; 656/16

Texty: 5M 8,6-10;   1K 1,4-9;   Mt 22,34-40;     Ž 104,10-15.27-30