23. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text: J 14,1-3

Sledoval som teraz nedávno ďalší z dokumentov, ktorý rozoberal atentát na dvojičky Svetového obchodného centra. Dokument hovoril o tom, ako zlyhali Americké spravodajské služby, pretože sa nedostatočne informovali o tom, kto sa na územie Ameriky dostal, ako sa voľne pohybovali ľudia, ktorí mali byť sledovaní, ako sa jednej spravodajskej službe stratili.

Nechcem riešiť, čia to bola vina a prečo sa to celé stalo. Ale vždy, keď nanovo vidím autentické zábery lietadiel, ktoré do tých budov narážajú, začnem uvažovať nad tým, ako sa museli cítiť tí cestujúci, načo mysleli, o čom uvažovali a čo robili, keď sa z nich vlastne stal nástroj vojny. Ako museli prežívať tie posledné okamihy pred katastrofou. Možno niektorí z nich ani len netušili, k čomu to vlastne celé smeruje a ako to skončí.

Ale boli tam aj ľudia, ktorí presne vedeli, čo príde. V pevnom presvedčení, vo viere, že slúžia svojmu bohu, svojmu národu a že po tomto čine ich čaká úžasná odmena v nebi. Za spáchanie toľkého zla, za zabitie toľkých ľudí, získate ohromnú odmenu dobra.

Myslím, že také niečo by sme jednoducho zhodnotili ako šialený fanatizmus. Neviem, ako to nazvať inak. Nedá sa to nijakým spôsobom ospravedlniť. Zaráža ma však pri tých ľuďoch ich silná viera v nadpozemský život.

V jeden moment svojho života si povedali, že sa vzdajú vlastného života, vlastnej budúcnosti, dobrovoľne opúšťajú navždy svojich blízkych, dobrovoľne sa vzdávajú tohto pozemského života, lebo vo svojej viere sú na 100% presvedčení, že po smrti v nebi ich čaká za tento čin úžasná odmena s vymoženosťami, ktoré si nevedia ani predstaviť.

V určitom slova zmysle sme týmto ľuďom podobní aj my kresťania. Nie v tom, že by sme vo svojej fanatickej viere zabíjali iných ľudí, ale v tom, že aj my veríme v život po smrti, v život pri Bohu v nebeskom kráľovstve, kde čakáme niečo lepšie pre človeka. Tiež čakáme nejakú odmenu, niečo dobré a pozitívne.

Tak o tom hovorí Božie slovo a tak nás to učil aj Pán Ježiš. Takto to vysvetľoval svojím učeníkom:

Prečítame si biblický text z Evanjelia Jána. Text: J 14,1-3

Viem, že je to dosť nepríjemné porovnávať našu vieru vo večný život s vierou ľudí, ktorí pre tú svoju vieru dokázali povraždiť toľko nevinných životov. My nie sme v tej svojej viere v nebo a život s Bohom takí fanatickí, ale mám pocit, že o tom nie sme ani veľmi presvedčení.

Iste, naše vnímanie neba je iné. My sa do Božieho kráľovstva dostávame pre zásluhy Pána Ježiša Krista, nie pre nejaké vlastné skutky. Ale tá istota v týchto veciach nám kresťanom chýba. Akoby sme to tomuto svetu nevedeli ukázať. Akoby sme nevedeli odovzdať radosť z večnosti ani naše očakávania života s Bohom.

Keď to vtedy hovoril Pán Ježiš učeníkom, hovoril im to ako hotovú a istú vec. Tak ako keď niekto niekde cestuje do zahraničia a hovorí, že sa trošku udomácni a hneď potom ideme my za ním, pretože nám prichystá miesto, aby sme sa tam necítili cudzí.

Myslím, že učeníci po týchto slovách ani nemali dôvod pochybovať o tom, že to ich Majster nemyslí vážne. Brali to ako hotovú vec. Keď si po takých slovách prečítate Pavlovo: ...túžim už umrieť a byť s Kristom... tak je to úplne logické. Veď on sa na to stretnutie tešil, ako keď sa vy vyberiete na návštevu k nejakým svojim dobrým známym.

Dnešná nedeľa má názov: Kresťan občanom neba a zeme. A mne to celkom zapadlo do ďalšieho pokračovania výkladu viery všeobecnej kresťanskej, pretože dnes nasleduje, že Pán Ježiš ...vstúpil na nebesá, sedí na pravici Božej... Byť niekoho pravou rukou, znamená byť mu najbližšie ako sa dá a to je miesto, ktoré prináleží nášmu Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.

Samozrejme, že očakávať život po smrti sa dá rozličným spôsobom. Môžeme byť fanatickí, možno až tak, že budeme riskovať svoj vlastný život a budem tým dokazovať, že pre nás nemá cenu, lebo my máme očakávanie vo večnosti. Alebo budeme ľahkovážni a nebudeme sa starať o svoje vlastné telo, aby sme tým dokázali, že nám viac záleží na večnosti ako na tom našom pozemskom živote.

Myslím, že sa trochu v tejto veci v súčasnej dobe uberáme zlým smerom. Hlavne mladí ľudia majú v čím ďalej tým väčšej obľube adrenalínové športy. V rôznych oblastiach sa takto predvádzajú a riskujú vlastné zdravie i vlastný život. Samozrejme, že príklady priťahujú. To, čo vidia v televízii, tak to napodobňujú. Od naskakovania na idúci vlak, cez narábanie s výbušninami, či skoky ako bungee-jumping, alebo aj to čo vídame v rôznych reality show, kde to ide doslova so životom na hranu. Všetko to zaváňa exhibicionizmom a predvádzaním. Ale aj také bežné veci, ako riskantná jazda autom, či na motorke, predvádzanie koľko toho dokážem vypiť, či čo všetko dokážem zjesť.

Ale nemyslím si, že toto je ten správny prístup, ktorý mal na mysli Pán Ježiš. Až príliš takéto veci zaváňajú človečinou. Samozrejme, že takýto ľudia to nerobia preto, že tým chcú dať najavo, že večný život s Kristom má pre nich väčšiu cenu. Je to len jeden zo spôsobov, ako v tomto svet vyniknúť a nestratiť sa v dave. Problém príde až vtedy, keď takéto pokusy skončia zle a mladí ľudia sa pri tom zabijú, či dokaličia na celý život, alebo si natrvalo poškodia zdravie.

Toto nie je cesta pre nás veriacich ľudí, aby sme ukázali, že večnosť s Kristom je pre nás veľkou hodnotou. Myslím, že sa dá večnosť očakávať aj rozumne. Sme tu, lebo nám Pán Boh život dal a život si máme vážiť, ale nesmieme zabudnúť na to, že oproti večnosti je to len krátky okamih a s hodnotou večnosti sa ani nedá porovnať.

Otázkou je ako to máme ukázať svojmu okoliu, že na večný život sa tešíme? Ako ukážeme svojmu okoliu, že s večnosťou počítame a je pre nás 100% istotou?

Myslím, že najviac by to malo byť viditeľné na našom postoji k smrti. Božie slovo hovorí, že sa nemáme rmútiť, ako ľudia, ktorí nemajú nádej. My máme veľké očakávania a v našej viere prekonávame aj ťažké chvíle smrti, ako aj mnohé životné utrpenia.

Kresťania nehazardujú so životom, nezaobchádzajú s ním ľahkovážne, vážia si život ako dar od Boha, ale nikdy nezabúdajú na to, že sú aj občanmi nebeskej domoviny, ktorú nám pripravil Pán Ježiš. A tá má pre nás neporovnateľne väčšiu hodnotu, ako tento život.

AMEN

Piesne: 691; 161; 686; 629; A 40; 656/16

Texty: Jer 18,1-10; F 3,17-21; Mt 22,15-220; Ž 85, 2-14