24. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text:

Ak sme si doteraz vykladali Vieru všeobecnú kresťanskú, boli to veci, ktoré sa nás dotýkali v tom pozitívnom slova zmysle. Veríme v Boha, ktorý stvoril nebo i zem, veríme v Pána Ježiša, ktorý sa narodil na tento svet, kvôli nám sa obetoval a zomrel, porazil smrť a vstúpil na nebesá.

Všetky tieto veci, ktoré vyznávame sú v prospech človeka. Ale nasledujúca pasáž až taká príjemná pre nás ľudí nie je.

Pán Ježiš ... sedí na pravici Božej, odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Do tohto bodu viery všeobecnej kresťanskej sme verili, že sa všetko toto už stalo, tu však začína naša viera v to, čo ešte iba príde. Preto v cirkvi hovoríme, že žijeme v posledných časoch. Čakáme, kým sa naplní táto rozhodná a konečná vec tejto zeme. Čakáme spravodlivého sudcu.

To ...príde súdiť živých i mŕtvych... je poukazom na dokonalú spravodlivosť, ktorej neujde žiaden človek, žiadne zlo neostane nepovšimnuté alebo prehliadnuté. Aj keď sa tu na zemi ľudia snažia o spravodlivosť, uvedomujeme si, že je trochu slepá a v mnohých prípadoch obmedzená.

Hovorí vám niečo meno Richard Baer? Od 11. mája 1944 bol veliteľom Osvienčimu (Auschwitz I) a od konca roka 1944 až do evakuácie tábora v januári 1945 viedol Auschwitz II, Birkenau. Po vojne tvrdil, že nevedel o likvidácii väznených v plynových komorách. Bol jedným z nepotrestaných nacistických pohlavárov. Niekdajšiemu veliteľovi Osvienčimu, Richardovi Baerovi sa podarilo utiecť pred spravodlivosťou. Od konca vojny do 21. decembra 1960, čiže vyše 15 rokov, žil pod falošným menom Karl Neumann neďaleko Hamburgu, kde pracoval ako lesník.

Mal za sebou v Hitlerových službách mimoriadnu kariéru. Ako vyštudovaný cukrár, ktorý si nevedel nájsť prácu, nastúpil ako dozorca do tábora Dachau. V roku 1939 vstúpil do jednotiek SS. Slúžil v niekoľkých koncentračných táboroch, nakoniec ako šéf Osvienčimu. Mal 33 rokov. Po zatknutí na radu svojho právnika odmietol vypovedať a v decembri 1963 vo väzení zomrel. Oficiálna príčina smrti bol infarkt, ale špekuluje sa, či si nepomohol jedom...

Určite nebol prvým ani posledným človekom, ktorý ušiel ľudskej spravodlivosti. Aj na jeho prípade je vidno, aké má ľudská spravodlivosť oklieštené kompetencie. My však veríme, že Božiemu súdu a Božej spravodlivosti sa človek nevyšmykne tým, že zomrie. Ježiš bude sudcom živých i mŕtvych.

To, že to nie je pre nikoho z nás nejaká úžasná správa, to nám je jasné. Na súd sa človek neteší aj keby tam mal ísť iba ako svedok, nie ako obžalovaný a nebodaj súdený. Božie slovo však hovorí jasne: Všetci sa raz postavíme pred súdnu stolicu Božiu ... R 14,10

To znamená, že v jeden moment svojho života budeme všetci stáť na mieste, kde stojí obžalovaný. Neberiem túto informáciu ako nejaký žart. Myslím, že by sme o tom mali hovoriť a mali na to počas svojho života myslieť. Učí nás to určitej životnej zodpovednosti. Môžeš žiť ako len chceš, máš slobodnú vôľu. Tvoje cesty nie sú vopred dané a záleží iba na tebe a tvojich rozhodnutiach, ale pamätaj, že tie svoje rozhodnutia raz budeš musieť obhájiť.

Zoberte si len taký dnešný deň. Kedy si vstal? Čo si ráno urobil? Prišiel si do kostola? Prečo? Alebo otázka pre tých, ktorí neprišli. Prečo si ostal doma, čomu si dal prednosť pred zasvätením tohto dňa Bohu? Budeš dnes sedieť pri televízore, alebo niekoho navštíviš? Viete si predstaviť, že by ste mali takto krok za krokom obhájiť a zdôvodniť svoje dnešné rozhodnutia?

A takto by bolo potrebné prejsť všetko. Prečo si sa oženil, ako si sa staral o svoju domácnosť, čo si urobil preto, aby fungovala? Prečo si tento týždeň obišiel človeka, ktorý potreboval tvoju pomoc? Máš niečo relevantné na svoju obhajobu?

Poviem pravdu, že sa mi to zdá veľmi komplikované. Žeby skutočne za všetko i za také detaily sme boli braní na zodpovednosť a súdení za ne. Hneď mi napadol biblický verš, ktorý hovorí: Tak teda, každý z nás vydá Bohu počet za seba. R 14,12 Alebo priamo slová Pána Ježiša: Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Mt 12,36

Tento verš potvrdzuje, že to bude tak detailné. Budú sa hodnotiť aj slová, ktoré sme povedali zbytočne. To sú ozaj detaily.

Skúste si to bratia a sestry niekedy len tak na skúšku. Predstavte si, že stojíte na súde, za hlavným stolom sedí Pán Ježiš ako sudca, okolo sú ďalší ľudia z vášho okolia, privolaní svedkovia, ktorých sa vaše rozhodnutia slová a skutky týkali a vy sa pred ním snažíte obhájiť, prečo ste povedali to či ono. Prečo ste niečo urobili, či neurobili nič? Aké dôvody ste na to mali, aké pohnútky vás viedli k tým konkrétnym krokom?

Keď si to predstavujem, určite na niektoré svoje rozhodnutia mám svoje dôvody, ale neviem, či by pred Pánom Ježišom obstáli. Hlavne vtedy, keď musím priznať, že viem z Biblie, čo je správne. A keď ten sudca zareaguje slovami: toto bola moja vôľa, toto som od teba očakával. Čo poviem? Nechcelo sa mi, bol som unavený... Nepokladal som to za dôležité... Budú to dostatočne výhovorky? Presvedčia ho?

Nechcel by som byť v tento moment v koži Richarda Baera, ale celkovo tá predstava, že budem musieť všetky svoje rozhodnutia obhájiť ma desí. Neviem, či je možné takto obstáť pred Bohom. Urobil som a stále robím mnoho vecí, ktoré by som nevedel obhájiť ani pred vami, nie to ešte pred vševedúcim Bohom. Takže máme ešte nejakú inú možnosť? Dá sa vyhnúť poslednému súdu?

Predstavte si, že by sa po predvedení obžalovaného postavil najvyšší sudca a povedal, že žaloba voči tomuto človeku sa sťahuje. Ak niet žaloby, nie je dôvod aby sudca pokračoval v procese. Zaujímavé je, že takýto postup Božie slovo pozná. Evanjelista Ján píše: Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. J 3,18 Ak niet obžaloby, nie je dôvod aby súd pokračoval ďalej. Ale aj na inom mieste hovorí Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. J 5,24

Nevidím rozpor v tvrdení Božieho slova. Všetci ľudia budú súdení pri poslednom súde, živí, ktorí sa dožijú konca sveta, ale aj tí, ktorí zomreli, budú vzkriesení k súdu. Podľa Zjavenia sa otvoria knihy a ľudia budú súdení podľa ich zápisov.

Ale je tu aj skupina ľudí, ktorých viny budú zahladené a zmazané. Poviem to rovno, akoby čistý „klientelizmus“ v nebi. Sú to sudcovi známi. Len prejdú zo smrti do života. Prejdú cez súdnu sieň a nebudú musieť vysvetľovať, čo urobili a prečo, čo ich k tomu viedlo.

Uverili, že Ježiš ako sudca živých i mŕtvych je ich Pánom a Spasiteľom, tým, ktorý za nich položil život. Uverili mu skôr, ako si pred ním museli pokľaknúť na poslednom súde.

Ľudskú nespravodlivosť týchto ľudí prikryl Pán Ježiš svojou spravodlivosťou. Musíme byť na poslednom súde, ale nemusíme byť súdení. Je to jediná možnosť, ako sa vyhnúť tomu, čo čaká na každého človeka. Kto verí v Ježiša Krista, nebude súdený.

AMEN

Piesne: 689; 345; 687; 637; A 85; 656/16

Texty: Jób 14,1-6; R 14,1-9; Mt 24,15-28; Ž 76,2-13