Zjavenie Krista Pána 2017

Kázňový text: Zj 19,10

Tento týždeň som rodičom na dome inštaloval satelit Skylink. Chceli to kvôli Markíze, ale hlavne kvôli seriálom na Dome – ten základný balík. Najprv som sa doslova nababral, kým som našiel parabolou tú správnu družicu, a potom, kým to všetko aktivovali na diaľku a spustili tú kartu, to tiež trvalo dosť dlho.

No medzitým som dvakrát rozladil všetky vyhľadané stanice, lebo som poprepínal nejaké parametre a zrazu všetko zmizlo.

Otec, keď sa na to celé pozeral, len komentoval, ako sa tá elektronika posunula vpred. Je to ozaj neskutočné, čo všetko dnes elektronika dokáže. Cez satelit, ktorý obieha niekoľko kilometrov nad zemou vo vesmíre vám pošlú signál do vášho prijímača a ten sa spustí, odkóduje nejaké stanice, niečo iné vám zase zablokuje.

Sú to ozaj nepredstaviteľné veci. Som mladší ako môj otec, ale mnohým tým veciam už nerozumiem. Polarizácia, frekvencia, kmitočet a množstvo ďalších kódov a čísel. Aj keď mám nejakú predstavu, ako to funguje a na akom princípe, predsa len sú to veci, ktoré sa už vymykajú môjmu chápaniu.

Ešte lepšie to bolo minulý rok. Sedel som za počítačom a písal som si kázeň asi dve hodiny. Išlo to ako v lete na saniach. Zrazu niečo počítač zazmätkoval, súbor sa zavrel a keď som ho otvoril, čuduj sa svete, nebolo tam nič. Dve hodiny roboty fuč. Čo som ja vedel, to som vyskúšal, ale nenašiel som nič. Tak som volal Danovi Mišinovi, už len tak, či by mi náhodou nevedel ešte niečo poradiť, ale vedel som, že už je to stratené, veď on je v Bratislave a ja v Obišovciach.

Kázal mi nainštalovať nejaký program, ktorý som stiahol na internete, dal som mu súhlas na prepojenie a zrazu som sa len pozeral, ako on z Bratislavy prehľadáva môj počítač a hľadá zložku, ktorá sa mi vymazala. Nehovoriac o tom, že tú kázeň našiel do posledného slova, pretože sa automaticky niekde ukladala a dalo sa to obnoviť.

Myslím, že väčšina z nás je ohúrená tým, čo všetko dnes veda dokáže. A nekončí to, stále prichádzajú nové a nové veci, ktoré nás ohurujú a fascinujú. Ktovie dokedy to všetko bude pokračovať.

Nechcete napríklad vyhrievané vložky do topánok? Nad členok si pripevníte batériu, veľkosťou podobnú ako máme v mobilných telefónoch, zapnete si to a cca 8 hodín vám to zohrieva nohy. Vedeli ste, že niečo také existuje? A tých všelijakých možných nápadov, rozumných i bláznivých, pribúda denne na tisíce.

Boli ste už tak prekvapení, že ste povedali: Klobúk dolu pred takou vymoženosťou?

Napadlo mi, že dnes žijeme v úplne inej dobe ako mudrci od východu, o ktorých máme dnes rozprávať, ktorí sa prišli pokloniť pred maličkým človiečikom. My už ľuďmi ohúrení nie sme. Človek jednotlivec nás už nedokáže fascinovať tak, aby sme sa pred ním klaňali. Žijeme v časoch, keď nás ľudia už neohurujú. Na ľuďoch dokážeme nájsť veľmi rýchlo chyby, ktoré nám potom prekážajú.

Neviem, kto by sa dnes musel narodiť, aby mu ľudia prišli vzdať takto úctu a prejavili mu z ničoho nič taký rešpekt? Dnes musíte niečo veľké dokázať, aby si vás ľudia vážili. Ale ani potom to nie je také jednoznačné.

To klaňanie sa človeku je dnes už nemoderné. Ale mám pocit, že sme užasnutí z techniky a vedy. Nie tak, že sa jej klaniame, takto sa tá poddanosť neprejavuje, ale to klaňanie má v dnešnej dobe podobu poviazanosti. Púta nás to, pohlcuje nás, zväzuje si nás, akoby sme boli jej sluhami a otrokmi.

Viem, že my to dnes nevnímame takto. Dnešný človek len používa to, čomu hovoríme pokrok. Zdá sa nám to úplne prirodzené, že postupujeme ďalej a ďalej. Zoberieme si novší a vyspelejší mobilný telefón, modernejší a kvalitnejší televízor, lepšie a inteligentnejšie auto, ktoré dohliada na našu bezpečnosť. Je na tom niečo zlé? Veď to robíme všetci a tie staré veci sa už aj tak prestali vyrábať. Nahrádzajú ich modernejšie a vyspelejšie, ktoré dokážu robiť oveľa viac. To je predsa pokrok, veda, ktorá napreduje a ženie nás vpred.

Tá túžba človeka je viditeľná aj na tom, že všetko čo dnes vyrábame má množstvo funkcií navyše. Vyzerá, že je to iba pre zábavu, ale aj tak nás to zamestnáva a pohlcuje viac a viac.

Telefón bol niekedy telefón, dnes je to diktafón, počítač na hranie, fotoaparát, vybavuje poštu, posiela správy a má milión rôznych ďalších aplikácií. Autá nám slúžili niekedy na dopravu, dnes nás zabávajú, telefonujú, ochraňujú, rozprávajú sa s nami, upozorňujú na to, kedy sme unavení, alebo dokonca šoférujú za nás, pridávajú plyn, brzdia, parkujú. Čo len chcete.

Problém je v tom, že my by sme si bez týchto veci už život ani nedokázali predstaviť. My tie veci už nutne potrebujeme a mladšie generácie sú tým všetkým pohltené ešte viac.

Rozmýšľal som nad tým, keby tak Ján, učeník Pána Ježiša, mal videnie na ostrove Patmos a nahliadol do našej doby, ako by nás asi opísal? Určite by nechápal mnoho z toho, čo by tu videl, pretože v jeho dobe nič také neexistovalo, ale neušlo by mu, koľko času ľudia doslova „slúžia“ týmto novodobým výtvorom.

V každej domácnosti je televízor, ktorý je zapnutý denne možno 5 – 6 hodín. Tí, ktorí sú doma cez deň, ho majú pustený pri domácich prácach, tí ktorí sú v práci, zapínajú si ho, keď prídu domov a vypínajú, keď idú spať. Popritom už pozeráme na pohyblivé obrázky v mobiloch a počítačoch. Je to toľko hodín denne, že je to ako klaňanie sa. Sme tým pohltení a fascinovaní.

Potrebujeme vedieť, čo je nové vo svete, sedíme pri správach. Pozeráme ich na internete. Musíme vedieť, aké bude počasie, bezhlavo blúdime po internetových stránkach a rozmýšľame, čo nám ešte treba kúpiť.

Alebo také auto. Viete si predstaviť, že by ste ho nemali v garáži? Keď ste si už raz na to pohodlie zvykli, že sadnete a idete kedy chcete a kam chcete. Som nervózny, ak mám pokazené auto, alebo niečo nie je v poriadku.

Keď nám vypnú plyn na jeden deň, tak máme pocit, že sme v dobe kamennej, a keď vypadne elektrina, tak sa nám zdá, že prišiel koniec sveta.

Človek žijúci pred 2000 rokmi by tento náš spôsob života zhodnotil ako otroctvo, ako klaňanie sa obrazom, ktorým v dnešnej dobe slúžime a oni nás ovládajú. A ak by to zhodnotil z toho náboženského pohľadu, asi by povedal, že uctievame a klaniame sa falošným bohom.

Náš text zo Zjavenia opisoval podobnú situáciu. Ján videl vo videní veci, ktoré ho ohúrili, anjelov, ktorí predstavovali budúce veci a bol z toho celého v šoku. Začal sa klaňať anjelovi, ktorý mu to celé predstavoval a doprevádzal ho. Ale v ten moment ho Boží posol, zastavil a pripomenul mu tu najzákladnejšiu a najväčšiu Biblickú pravdu. KLAŇAJ SA IBA BOHU! Len Bohu patrí takáto úcta.

Nech už nás ohuruje dnešná doba čímkoľvek, niekedy ostávame v nemom úžase, čo všetko dnes ľudia dokážu vymyslieť a prekonať, ale nikdy nás to nemá fascinovať viac ako Boh, ktorý nás stvoril. A nikdy by sme tomu nemali slúžiť tak, ako sa slúži Bohu. A nikdy by sme sa ľudskému dielu nemali klaňať tak, ako sa klaniame Bohu.

Neviem si celkom ani sám predstaviť, ako by sa mal veriaci človek z toho všetkého vymaniť. Takisto ma táto dnešná doba pohlcuje a zamestnáva.

Chceli sme mať viac informácií a tak nám pribúdajú viac a viac, z každého kúta zeme, z každého kontinentu. Lenže vedieť o všetkých tých hrôzach vo svete nám naháňa strach. Potom máme z toho celého hrôzu a nemôžeme v noci spávať. Máme strach vyjsť na ulicu, zamykáme sa doma a všetko, čo sa okolo deje, je podozrivé. A to nás ženie k tomu, aby sme boli ešte viac informovaní a ešte dlhšie sedeli pred televízorom. Nie je to nejaký začarovaný kruh?

Stávame sa otrokmi vecí, ktoré ľudstvo navyrábalo. Venujeme im toľko času zo svojho života, akoby to bol náš boh a sme tým tak užasnutí, že to doslova vyzerá ako nejaká bohoslužba.

Ale nič sa nezmenilo na tom, že klaňať sa máme jedine Pánu Bohu. Ako z toho celého von?

AMEN

Piesne: 592; 77; 49; 55; A 19; 656/5

Texty: Jer 1,17; 1Pt 3,18-22; L 11,29-32; Ž 72,1-3.10-13.19