5. po Zjavení 2017

Kázňový text: Mt 13,24-30

Tento týždeň som siahol po Službe slova, po časopise, ktorý vychádza pre nás farárov, v ktorom sú navrhnuté kázňové texty a na dnešnú nedeľu bolo určené práve toto veľmi známe podobenstvo. Po chvíli rozmýšľania som si povedal: Prečo nie?

Môže to byť také upokojujúce slovo do našej situácie, v ktorej sa v cirkvi v tieto dni nachádzame. Možno ste si niečo všimli v televízii, v rôznych reklamách, možno niekto si zo zvedavosti kúpil Plus7 dní, možno niekoho na to upozornili kolegovia v práci s uštipačnou poznámkou, že sme sa zase pekne zviditeľnili. Je to už jedno, tá hanba našej cirkvi sa už len tak jednoducho nedá zobrať späť. Meno, ktoré si evanjelická cirkev budovala v spoločnosti niekoľko storočí cez rôzne osobnosti a dejateľov je dnes vďaka pár ľuďom úplne preč. 500-té výročie reformácie sme si mohli pripomenúť inak ako takto.

Viac sa tomu už nebudem venovať, len sa aj pred vami musím priznať, že ma to poriadne vytočilo, až som sa tak v duchu na chvíľu prestal ovládať. Ale keď som sa dostal k tomuto textu uvedomil som si, že jeho zvesťou je upozorniť práve na nebezpečenstvo takých rýchlych a uponáhľaných reakcií. Je to narážka aj na taký „zbožný hnev“, s ktorým sa vieme v cirkvi napáliť. Presne tak v tom podobenstve reagovali Pánovi sluhovia, keď sa na ich poli zrazu objavil kúkoľ. Prišli za hospodárom a hneď sa pýtali, máme okamžite ísť a povytrhávať to, čo tam nemá byť? Bol to skutočne taký „svätý hnev“ tých Pánových pracovníkov, ktorí si uvedomovali, že toto predsa na Pánovo pole nepatrí. Čo má robiť kúkoľ medzi pšenicou?

No odpoveď hospodára ich trochu prekvapila. Nechajte všetko tak, teraz už do ničoho nezasahujte nech oboje spolu rastie.

Aj mňa tá odpoveď prekvapila. Nezáleží tomu Pánovi na úrode? Je mu jedno, čo mu na poli rastie? Je mu jedno, že tá burina ničí aj pšenicu a obmedzuje ju v raste a bráni jej, aby priniesla úrodu? Čo je to za hospodár? Aký je to gazda?

Ale to nie je tak. Je tam rázne NIE s výkričníkom. A hneď za tým nasleduje dôvod. Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. Nebol problém urobiť poriadok s kúkoľom aj hneď vtedy. Problémom bolo, že sa hospodár bál o klasy, ktoré rástli v blízkosti, lebo by došlo k ich poškodeniu. A tu sa už nebavíme o nejakých bezcenných rastlinkách, ale o ľuďoch, o ľudských životoch.

Ten hospodár je skutočne čudný. Záleží mu na každom jednom zrne na každej jednej rastlinke a preto radšej nechá, aby kúkoľ rástol a rozmáhal sa. Aj s tým vedomím, že bude škodiť a bude dusiť všetky užitočné rastlinky naokolo. Radšej necháva tento boj a zápas, ktorý je mnohokrát plný bolesti a utrpenia až do samého konca. A je to pre tú rastlinu ťažké žiť v takomto prostredí a celý život s tým bojovať a zápasiť.

Keď chodím na jar a v lete okolo polí, kde je zasiate zrno, už mi viackrát vŕtalo v hlave: prečo po tom krásnom obilí, ktoré vzklíči a vyzerá ako dokonalý zelený koberec nechajú tí podnikatelia chodiť traktory s postrekmi? Tam kde prejdú so svojimi kolesami všetky tie byliny zlomia a zničia. Ostávajú tam jasne viditeľné pásy po postrekovacích strojoch. Je to jasná strata, pretože tieto byliny sa už nikdy nepozviechajú. Ale je to práve v tom, že pre nich nie je dôležitá každá rastlinka, dôležité sú výnosy a čistota zrna. Nezáleží, že milióny zničím, ale dôležité je že zvyšok bude čistý.

Pán Ježiš hovorí, že každý je dôležitý a aj keď prežije život dusený a ubíjaný, je potrebné mu dať príležitosť a šancu. To je to: ...nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí...

Musím z  jedného pohľadu povedať, že takéto rozhodnutie Pána Ježiša nám poriadne komplikuje život. Tej ľudskej zloby a zákernosti okolo nás je všade množstvo. Neserióznosť, podvody, rôzne kšefty, na ktoré potom bežne doplácame.

Len jeden príklad z tohto týždňa. Prišlo nám vyúčtovanie za elektrinu v kostole v Obišovciach. Za rok 2016 sme zaplatili 260,- eur v štvrťročných splátkach a k vráteniu máme tohto roku nejakých 6,- eur. Ale v rozpise splátok na rok 2017 zaplatíme cez 500,- eur. Čo sa zmenilo za minulý rok, že za elektrinu budeme platiť raz toľko?

Len sa chce niekto trochu rýchlejšie nabaliť. No nehnevajte sa, ovládajte svoj hnev. Prečo Pán Ježiš nechá takýto kúkoľ rásť? Prečo s takýmito ľuďmi neurobí hneď poriadok? A bude sa to stále rozmáhať a trápiť nás všetkých naokolo. A takto je to na mnohých miestach. Ľudia, ktorí sú v tomto svete kúkoľom, ktorí trápia a ničia všetkých, na ktorých nejakým spôsobom majú dosah.

A my v tom niekedy „svätom hneve“, v ktorom horlíme za dobro, sa búrime, trápime, sužujeme a nariekame s výčitkou, Pane Bože dokedy? A kúkoľ sa len rozmáha a zamotáva všade okolo nás, dusí nás, obmedzuje. Šplhá sa stále vyššie a vyššie, aby nám prerástol cez hlavu.

Všimli ste si ako to je na poli, keď pšenica rastie? Je zaujímavé ako ona dokáže rásť jedna pri druhej a neobmedzuje sa, ani sa nepredbieha, ani nedusí rastlinu vedľa seba a neberie jej slnko ani vlahu. A keď je dozretá pred žatvou tak na tom poli akoby boli všetky tie rastliny rovnako vysoké. Žiadna netrčí 50 centimetrov nad ostatné.

Viete čo to znamená? Znamená to, že ľudia patriaci Kristovi, dokážu žiť jeden vedľa druhého bez toho, aby si navzájom ubližovali, bez toho, aby sa povyšovali jeden nad druhého, bez toho, aby ponižovali niekoho iného, bez toho, aby dusili toho, kto žije a rastie vedľa nich.

Skúste sa v svetle tohto Kristovo slova pozrieť na naše kresťanské Slovensko, na našu cirkev a situáciu v nej. Dôjdeme k záveru, že nie sme len pšenicou, pretože toto, čo sa medzi nami deje, by sa nikdy nedialo. Je tu ten kúkoľ. Omotávajúci sa okolo nás, dusiaci, mnohých, kúkoľ, ktorý za každú cenu musí byť nad ostatnými, kúkoľ, ktorý nedovolí iným rásť.

Prečo to teda Pán Ježiš ešte necháva tak? Práve pre to riziko, že odstránením buriny, ktorá je všelijako možne omotaná a pozapletaná, by sa ublížilo aj tým, ktorí vôbec kúkoľom nie sú. My ľudia to nevieme urobiť tak pedantne, aby sme odstránili iba to zlé. Máme na to také príslovie: veď keď sa rúbe les, lietajú triesky. To je to riziko, pred ktorým nás dnešný text varuje.

Znamenalo by to teda nerobiť nič, iba trpieť a nechať sa dusiť? To nie! My sa máme vzoprieť zlu, keď ho vidíme a máme právo sa ozvať. Len nemáme robiť posledný súd. Ten príde až so žatvou. To vytrhnutie zo zeme je symbolom úplného konca a toto nám neprináleží.

Takže okopávať záhradku je treba. A či už je to celá krajina, či už je to cirkev, to priebežné očisťovanie je dôležité. To by sme nikdy nemohli prijať reformáciu. Aj v nej bolo vidno, že ak chceme rásť ako cirkev, potrebujeme, aby ten lán pšenice bol čistý a mohol pomaly dozrievať ku Kristovej žatve.

Dajme si len veľký pozor bratia a sestry na to, aby sme sa v tom svojom spravodlivom hneve neroztriasli tak, že z nás vypadajú všetky zrniečka a ostaneme len prázdnym kláskom. To sa potom veľmi rýchlo zmeníme na kúkoľ, z ktorého nie je rovnako žiadny úžitok.

Ale nedá mi ešte nespomenúť ten druhý krátky pohľad na toto podobenstvo. To rázne hospodárovo NIE je pre každého človeka ešte príležitosťou, aby prestal žiť na tejto zemi ako neužitočný kúkoľ a zmenil sa na Božiu pšenicu. Tú príležitosť sme aj my dostali a v podstate ju dostávame stále. Neoberajme o ňu druhých.

AMEN

Piesne: 244; 250; 251; A ; 656/5

Texty: 4M 11,24-30; F 4,1-3; Mk 9,38-41; Ž 12,2-9