4. pôstna 2017

Kázňový text: J 6,1-15

Nasýtenie 5000-vého zástupu ľudí je udalosť, ktorú spomínajú všetci štyria evanjelisti. Priznám sa, že som nikdy tomuto Ježišovmu zázraku nepripisoval veľkú váhu. Veď Ježiš urobil oveľa väčšie divy, ako je tento.

Čo je nasýtenie v porovnaní so vzkriesením? Alebo s vyliečením z malomocenstva, ktoré v tej dobe jednoznačne znamenalo smrť?

No pravda je taká, že tento div bol jeden z posledných, ktoré mali potvrdiť a dokázať, že Ježiš je skutočne Kristus, Mesiáš, ktorý mal prísť na svet. Bol veľkolepým predstavením, ktoré mohlo osloviť veľké množstvo ľudí a malo dokázať, že sa nemýlia, ak Ježiša nasledujú a pýtajú sa na neho.

Keby sme sa na to pozerali z takého novodobého pohľadu, povedali by sme, že to bola akási predvolebná kampaň. Ale vzhľadom na to, čo nasledovalo potom, asi veľmi nevyšla, pretože potom prišli udalosti v Jeruzaleme a zástup ľudí, ktorý kričal: „Ukrižuj ho!“ Keby sa niečo také odohralo v dnešných časoch, tak by média písali, že marketingoví poradcovia Ježiša neodhadli situáciu. Nevyužili náklonnosť davu ľudí v Jeho prospech.

Pri ukrižovaní Pána Ježiša to vo veľkej miere bola aj politika. A keď sa bavíme o politike, musím povedať, že manipulovať s ľuďmi už aj v tej dobe vedeli politici veľmi dobre. Aj vtedy vedeli vladári odpútať pozornosť, zavádzať davy, klamať ľudí a dosahovať tak svoje ciele.

Židovská veľrada stavila na to, že pred Veľkonočnými slávnosťami nebudú ľudia riešiť nejakého Mesiáša, každý má iné povinnosti chystať sa na sviatky. A kým sa ľudia stihli spamätať, tak Ježiš už visel na kríži. Zajali ho vo štvrtok v noci, zrýchlené súdne konanie a na druhý deň okolo 9:00 už bol pribitý na kríž. Tomuto sa hovorí manipulácia, ktorá bola prevedená profesionálne.

Taký cisár Néro, keď chcel odvrátiť pozornosť od chudoby a biedy v Ríme, organizoval pre ľudí hry v rímskom divadle, aby sa odpútali od toho podstatného, čo ich trápilo najviac. Myslím si, že dodnes sa to robí v politike a so smútkom musím povedať, že aj v cirkvi. Zamestnáte ľudí nejakými nepodstatnými vecami, rôznymi spormi, konfliktami, ohováraním, aby sa nezaoberali a neskúmali to dôležité, čo sa deje nenápadne niekde v pozadí. A keď prejde nejaký čas, zrazu ľudia zistia, že kým sa venovali nepodstatným veciam, niekto im poza chrbát urobil zmeny, ktoré si nepriali a s ktorými by nikdy nesúhlasili.

Bolo nasýtenie zástupu politickým ťahom Pána Ježiša Krista? Bol úspešný, alebo vôbec nevyšiel?

Prvá vec, ktorú si treba všimnúť je, že toto neorganizoval ani Ježiš ani jeho učeníci. Ježiš sa tomu skôr snažil vyhnúť, ale ľudia sa nedali odradiť a doslova ho prenasledovali. Jedno z evanjelií poznamenáva, že Ježišovi bolo tých ľudí ľúto a to čo urobil, bolo pre nich a pre ich vieru pomocou. No zároveň bolo aj veľkou školou pre Ježišových učeníkov. Zástupy mohli pochopiť, že Ježiš vidí ich potreby, neklame ich, nezavádza prázdnymi rečami a veľkými sľubmi, ale skutočne vie, čo títo ľudia potrebujú. Nielen ten duchovný pokrm, ale keď je treba, vidí aj tie materiálne a životné potreby.

A učeníci? Tí sa mali znova učiť dôvere a spoliehaniu sa na Ježiša, za každých okolností.

Takže na okolí po kopcoch sedí cez 5000 ľudí a Ježiš sa obráti na učeníkov s požiadavkou, že im treba dať jesť. Je tu problém, riešte ho! Prvá vec, ktorá napadla učeníkovi Filipovi je, že sa pozrel do „peňaženky“. Teda do ich spoločnej pokladničky. Realita však bola taká, že tam toho nebolo veľa.

Priznám sa, že som veriaci človek, ale robím presne to isté. Ak je niečo treba urobiť, niečo zabezpečiť, o niečo sa postarať, ak vznikne nejaký problém, prvé, čo dnes ľudia riešia, je že siahajú do peňaženky a rozmýšľajú, či majú na to, aby to vyriešili. Všetko sa snažíme riešiť cez peniaze. Akoby sme si mysleli, že peniaze vyriešia každý vzniknutý problém, len ich treba mať dosť. A keď ich dosť nie je, tak vec je pre nás neriešiteľná.

Najhoršie je, že aj v cirkvi sa takto staviame k problémom, akoby nám chýbala viera a odvaha spoľahnúť sa na Boha a jeho moc. Niet peňazí, nerobíme ani toto ani tamto. Neorganizujeme akcie, nepúšťame sa do nových projektov, nerobíme ani s ľuďmi, lebo nie sú peniaze.

Pre Filipa, ekonomicky rozmýšľajúceho človeka, ktorý si neuvedomil, kto vedľa neho stojí, to bola neriešiteľná vec. 5000 hladných ľudí, v pokladníčke 200 denárov, logicky výsledok je nerealizovateľný projekt. Koniec, treba to zabaliť.

Ešte sa tak nechápavo pýta Ježiša, vedľa ktorého stojí: Kde nájdeme chleba pre toľkých? Pritom hneď vedľa neho stojí niekto, kto už vyriešil svojou mocou oveľa väčšie problémy ako je tento, ale Filipovi to ani nenapadne, pretože on rozmýšľa o peniazoch. 5000 problémov nevydelíte 200 denármi, aby vám to nejako vyšlo. Z našich ľudských kalkulácií jednoducho zázrak nevzíde.

Viete ako občas vyzeráme hlúpo pred Pánom Bohom aj my so svojimi problémami? Vedľa nás stojí Kristus, ktorý by to mohol hravo vyriešiť, ale my kalkulujeme a počítame, prehadzujeme z jednej kôpky na druhú, ale aj tak to nevychádza. Toto jednoducho nejde. A pritom by sa stačilo len obrátiť na Ježiša a poprosiť ho, aby niečo urobil. Len sa na neho spoľahnúť. Len mu dôverovať.

Ten text nasýtenia je dobrou Ježišovou školou pre nás farárov, dozorcov, presbyterov, účtovníkov, funkcionárov v cirkvi. Koľko dobrých projektov, koľko skvelých príležitostí ostane v cirkvi doslova zabitých, odmietnutých, vysmiatych, práve tým, že sme sa najprv pozreli na plnenie rozpočtov, na zostatky na účtoch a skonštatovali sme, že sa to nedá. Tak sme zvyknutí, naučení... Pritom Ježiš čaká, že urobíme krok vpred a budeme mu dôverovať.

Je to celé trochu aj o uvedomení si našej neschopnosti a nemožnosti, čo nie je občas zlé. Bez Ježiša, vlastnými schopnosťami, toto človeče nezvládneš. Uvedomíme si, že sme ozaj odkázaní na Pána Ježiša, na jeho pomoc, na jeho zachraňujúcu ruku. Ako hovorí Ježiš: Bezo mňa nič nemôžete činiť.

Ježiš však neakceptuje odpoveď: nedá sa. Treba uvažovať ďalej. Faktom je, že v tejto fáze skončili mnohí, ktorí si prepočítali náklady a povedali si: Nemožné. Ak by takto urobil napríklad Mojžiš, tak dodnes by boli Izraelci otrokmi v Egypte? Ak by takto rozmýšľal apoštol Pavol, tak by sa z jeho úst evanjelium nedostalo do žiadnych miest na misijných cestách? A mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej. Pavol mohol povedať, že nemá peniaze na toľké cestovanie po svete. Že to nejde len tak sa niekde vybrať a hovoriť evanjelium. Tomu sa hovorí odvaha viery.

Treba skúsiť niečo iné. Je tu chlapec, ktorý ma päť chlebov a dve rybičky. Ale ani toto nie je schodná cesta. Aj tu ľudská logika hovorí, že s týmto toľko ľudí nenasýtite. Z ľudského pohľadu sme znova tam, kde predtým.

Ale tu sa už problému ujíma Ježiš. Všetko, čo potrebujete k tomu, aby ste zvládli tieto veci, vám vlastne dá rovno do rúk. Pán Ježiš často dával nemožné úlohy a nevykonateľné príkazy: Vy im dajte jesť! Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Neboj sa, len ver! Lazár, vyjdi z hrobu! Nebuď neveriaci ale veriaci!... A fungovalo to, aj keď to bolo celé proti ľudskej logike. Aj keď to nemalo fungovať, fungovalo to.

Bolo treba len veriť. Len sa obrátiť na tu správnu osobu, ktorá už mala všetko premyslené a prichystané. Nakoniec drobné veci s veľkou vierou dokázali urobiť zázraky. Pamätajme si drobnosti a bezvýznamnosti v našich životoch, lebo práve cez ne robí Pán Boh veľké divy.

Takže Božia matematika vyzerala nakoniec takto: 5 chlebov + 2 rybičky + dôvera v Ježiša Krista = 5000 nasýtených ľudí + 12 košov zvyškov.

Toto ma nikto na škole na matematike nikdy neučil. Ale je to tak reálna matematika ako to, že 2+2=4.

AMEN

(V tejto kázni boli použité myšlienky Jerguša Olejára, administrátora seniora Gemerského seniorátu.)

Piesne: 116; 114; 117; 120; A 30; Boh je láska

Texty: Am 8,11-12; 2K 9,8-10; J 6,24-36; Ž 84,6-13