Kvetná nedeľa 2017
Dnes sme si vypočuli ďalšie časti z biblického slova a ja už nebudem čítať ďalší text. Predbehneme trochu čas. A dostaneme sa dnes v kázni až k udalostiam Veľkého Piatku.
Mám na vás niekoľko otázok. Viete koľkokrát prehovoril Pán Ježiš na kríži? Aké boli jeho posledné slová? Koľko bolo jeho výrokov? Bolo ich 7.
Sú to veľmi dôležité slová, pretože tam sa rozhodovalo o našom spasení. O tom, či za moje a vaše hriechy niekto prinesie obeť, aby som to nemusel už robiť ja ani vy. Tých slov nebolo veľa. Boli na to aj veľmi praktické dôvody. Človek na kríži zomiera v strašných bolestiach, neviem či okrem vzdychania a zaťatých zubov od bolesti by niekto mal silu veľa rozprávať. To, čo Pán Ježiš povedal, bolo to najnutnejšie a myslím, že pre nás aj najdôležitejšie. Bol by som rád, aby sme si ich pripomenuli a aby nám zostali v pamäti.
- Farizejom a veľkňazom: Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.
- Lotrovi: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.
- Márii a Jánovi: Ajhľa tvoj syn! Ajhľa tvoja matka!
- Bože môj Bože môj, prečo si ma opustil?
- Žíznim!
- Otče do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.
- Dokonané
Toto je sedem dôležitých výrokov, ktoré vo veľkých bolestiach povedal Pán Ježiš visiac na kríži. Ale skúsme dnes trochu rozmýšľať v iných súvislostiach. Skúste dnes so mnou rozmýšľať nad tým, čo Pán Ježiš ešte z kríža mohol povedať a čo nepovedal. Čo nepokladal za tak dôležité, k čomu sa nevyjadroval, aj keď tých vecí sa tam udialo veľa. Veľa toho bolo povedané hlavne spod kríža, a pri niektorých tých reakciách by sa aj patrilo niečo povedať a zareagovať na ne.
To, čo mňa najviac prekvapuje, je, že nenájdete ani jediné Ježišovo slovo, ani jedinú reakciu k vojakom, ktorí vykonávali popravu. Neboli to žiadni milí, ani citliví chlapi. Bola to popravčia čata rímskych vojakov, ktorí toto robili často. Žiadny súcit od nich človek nemohol čakať. Ale tak či onak, oni boli tí, ktorí Pánovi Ježišovi spôsobovali najväčšiu telesnú bolesť.
Potom si ešte delili Ježišovo rúcho a losovali oň, ale Ježiš im nič nevyčítal. Ten človek na kríži ešte nebol mŕtvy a oni si už delili jeho šaty. Pripomína mi to človeka na smrteľnej posteli ako sa jeho deti hádajú o majetok. Pri vojakoch platí: Blahoslavená nevedomosť. Robili iba to, čo dostali ako vojaci príkazom. Z tohto pohľadu robili svoju robotu tak, ako mali. Oni nemali posudzovať, či je niekto vinný, alebo nevinný. Oni mali splniť rozkaz a to aj urobili. Dokonca ich veliteľ mohol pochváliť. Všetci odsúdenci na krížoch zomreli.
Vojaci boli ľuďmi, ktorí vôbec nevedeli, o čo ide, a Ježiš ich ani nekritizoval, ani im nenadával. Boli nástrojmi vo veľkej hre Piláta a veľkňazov. Mohol ich upozorniť, alebo napomenúť, mohol im vyčítať ich bezmyšlienkovité konanie. Ale nechal to tak.
Niekedy mám pocit, že aj my sme v tomto živote ako takí vojaci. Robíme iba svoju prácu, plníme iba svoju povinnosť, nerozmýšľame neuvažujeme, plníme zadania a príkazy. Ale neuvažujeme nad dôsledkami, nepočúvame svoje svedomie. Akoby sme prestali byť ľuďmi, ktorých Boh stvoril na svoj obraz so slobodnou vôľou a rozumným uvažovaním.
Možno to Ježišovo mlčanie na ich adresu doviedlo jedného z nich k tomu, že predsa len začal rozmýšľať. Reakcie ktoré si od ostatných zločincov určite užili, od Ježiša neprišli. A vtedy si stotník uvedomil: Naozaj Syn Boží bol tento.
Ďalší bol výsmech farizejov a sadukajov. Ježiš aj túto veľkú nenávisť prekonal láskou. Tak ako hovoril v kázni na hore, keď nám radil, aby sme sa neodplácali zlým za zlé, tak sa svojim nepriateľom odplatil modlitbou za nich. Ale viete, čo som tam ako obyčajný človek čakal? Napomenutie. Upozornenie. Výstrahu. Niečo také ako: Počkajte pár dní a všetko bude iné, počkajte a uvidíte. Nemal ich aspoň postrašiť? My takto zvykneme rozprávať. Niekedy, keď človek v sebe dokáže premôcť hnev a nenávisť, zvykneme aspoň dodať: Veď počkaj, Pán Boh ťa za to potrestá.
Pán Ježiš rozhodol, že to nebolo potrebné, ani vhodné. Niekedy tie výstrahy sú pre niektoré uši ako hrach padajúci na stenu. Pre nás to znamená: keď si odpustil, nemusíš sa vyhrážať. Takéto veci treba prenechať hnevu Božiemu.
Dodnes v cirkvi vyvoláva veľký otáznik rozhovor Pána Ježiša s lotrom na kríži. Dnes budeš so mnou v raji. Tento muž potreboval počuť túto najdôležitejšiu vetu svojho života. Nechbola jeho minulosť akákoľvek, pre svoju ľútosť a pokánie je z neho nový človek. Zachránil si život pre večnosť, aj keď už nedostal ďalšiu šancu pre časnosť.
Prečo však nepovedal Ježiš nič na reakcie toho druhého lotra? Prečo ho nechal posmievať sa a urážať? Prečo ho nezastavil? V Zjavení Jána v poslednej kapitole je jeden verš, ktorý hovorí: kto hreší, nech hreší ďalej a kto je špinavý, nech sa špiní ďalej. Sú ľudia, ktorí sú tak zatvrdilí, tak rozhodnutí stáť proti Bohu, že nimi nepohne ani ich vlastné utrpenie. Tomuto lotrovi nebolo čo povedať, keď v bolestiach pred smrťou vôbec nevyužil čas, iba na každého nadával a hrýzol svojím jazykom, čo sa dalo.
Veľmi jednoduché a strohé boli slová k tým najbližším. Predovšetkým k matke Márii a k učeníkovi Jánovi. Ajhľa tvoj syn, ajhľa tvoja matka. Nepatrilo by sa povedať viac? Matke, ktorá ho porodila a priviedla na svet?
Ježiš ako syn jej spôsobil veľmi veľa bolesti. Ale Mária vedela, že Ježiš je predovšetkým Syn Boží a že jeho poslanie nie je byť dobrým synom matky, ale dobrým synom Nebeského Otca. A tak povedal len to, čo pre túto ženu bolo v tej chvíli veľmi dôležité, všetko ostatné už vedela. Toto bude teraz tvoj syn, ktorý sa o teba na staré kolená postará. Prevezme na seba moju povinnosť.
Potom to už bolo iba jedno slovo, ktoré vystihovalo jeho veľké utrpenie. Ježiš v bolestiach vykríkol žíznim. Čakali by ste nejaké bedákanie, stonanie, nariekanie nad tým, ako to všetko bolí? Nie, nenájdete už ani jedno ďalšie slovo. My sa radi požalujeme, zdôveríme, hovoríme o tom, čo nás trápi a čo prežívame, čo nás bolí a ako veľmi trpíme. Ale tam na tom mieste ostal Pán Ježiš sám. Nemal sa komu zdôveriť ani komu povedať, aké to bolo strašné. Len jedno jediné slovo, ktoré vystihovalo veľkosť jeho utrpenia. Žíznim!
Nasledovné slová boli adresované Nebeskému Otcovi. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Otče do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A posledné slovo Dokonané! To prvé bol citát 22. Žalmu, ktorý sa Pán Ježiš na kríži modlil. Aspoň začal, pretože nemal síl ho dopovedať do konca. Ale začal ho odriekať, aj keď si ostatní ľudia plietli výslovnosť, pretože počuli, že volal Eliáša. Bol to len dôkaz ich absolútnej povrchnosti.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha. To je dôkaz Ježišovej poslušnosti Otcovi. Tejto vete najlepšie rozumie Pán Boh. Bola adresovaná jemu a nič k nej nie je treba hovoriť.
No a nakoniec slovo dokonané. Tento oznam je dôležitý pre človeka. Kto je rozumný sa opýta: Čo je dokonané? Život je dokonaný? Smrť je dokonaná? Nie! Vykúpenie, dielo spasenia je dokonané! To, kvôli čomu prišil Ježiš, je dokonané. Rozumný človek nepotrebuje k tomu viac slov, toto jedno nám stačí. Nič viac nemusel Pán Ježiš povedať tým, ktorí v neho uverili.
Tí, ktorí počujú dnes to slovo a vedia že aj im ho Ježiš z kríža povedal, si zachránili život pre večnosť. Ježišove slová sú pre nás veľmi dôležité, ale je nad čím rozmýšľať, keď si uvedomíme aj to, čo nepovedal.
AMEN
Piesne: pašie
Texty: pašie
