3. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Ž 34,9

Pred tromi týždňami som nedokončil jednu kázeň zo sviatku Svätej Trojice. Rozmýšľali sme o tom, aký je Boh, v ktorého veríme. Aký je podľa našich osobných skúseností a zážitkov.

Možno to znie trochu zavádzajúco, pretože Pán Boh vôbec nemusí byť taký, ako si ho predstavujeme my ľudia a ako si ho vyfantazírujeme vo vlastnej fantázii. Ale zdôrazňoval som práve osobnú skúsenosť, po ktorej vieme povedať napríklad, že Pán Boh je prísny, alebo je láskavý, alebo nezabúda.

Spomínali sme si, že je 6 takých základných odpovedí na otázku, aký je Boh, v ktorého veríme. Hovorili sme o tom, že je pre človeka poznateľný, že je prístupný a je Stvoriteľ. Nechcem to nechať otvorené a nedokončené a tak by som to dnes s vami dobral do konca.

Text: Ž 34,9 Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho!

Tak teda aký je Boh, v ktorého veríme?

Tá štvrtá vec je, že náš Boh je odpúšťajúci. Viem, že túto Božiu vlastnosť my všetci, ktorí sedávame v kostoloch poznáme. Opakujem to veľmi často, hovorím o tom, že Boh je tak láskavý a milostivý, že dokáže človeku odpustiť aj tie najťažšie veci, ktoré spáchame voči nemu, ale aj voči iným ľuďom. Ale aj v tomto bode platí, že ak si to zažil, ak si to doslova okúsil na vlastnej koži, je to niečo iné ako teoretická vedomosť. Tak to hovorí aj náš text zo Žalmu. Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Nie je to iba o nejakej naučenej fráze.

Skúste si teraz na chvíľu vybaviť tú najhoršiu vec, ktorú ste urobili a ktorú vám Boh odpustil. Viete, čím som ja začal pri samom sebe? Začal som rozmýšľať o nejakom hneve, hľadať nejaký podvod, alebo krádež. Ako deti sme chodili na družstvo kradnúť súčiastky z vyradených traktorov. Ale to už bolo veľmi dávno. Dnes sa nad niečím takým len usmejem a zľahčujem to. Fajčenie za dedinou, čo sme skúšali ako všetci chlapci. To sú skôr detaily z minulosti.

Ale sú veci v našich životoch, o ktorých možno nikto nevie, iba Boh. Niečo, čo by sme najradšej zabudli a nepripomínali si to, ale ono sa to vždy raz za čas pripomenie aj samo. Nejaký vážny podvod, nevera, klamstvo, nejaké zatajenie dôležitých informácii, nenávisť, spory s ľuďmi, súdy, preklínanie... Veci, ktoré aj my sami vnímame ako vážne. Pri takýchto veciach môžeme mať obavy z toho, či nám to Boh odpustil, aj keď sme v tichých modlitbách o odpustenie toho už prosili mnohokrát. My sami sme občas z našich hriechov tak sklamaní, že nedokážeme uveriť, že to Boh môže odpustiť len tak. Bez nejakých skutkov zadosťučinenia, bez odpykania si zla, ktoré sme iným spôsobili.

Zažili ste, bratia a sestry, že vám Boh niečo skutočne zlé odpustil? A že to urobil tak, že sa už k tomu nikdy nevráti a nikdy viac to nespomenie? My si to budeme pamätať a nezabudneme na to, nám sa to občas vynorí v mysli a trochu nás to potrápi, čo je niekedy aj dobre, lebo nás to drží v pokore. Ale Boh to zo svojej pamäte vymazal navždy. Toto znamená, že Boh je odpúšťajúci, že má túto moc a vo vzťahu k človeku to používa.

Zoberte si takého Mojžiša. V Egypte zabil človeka. Kvôli tomu musel utiecť a prežiť čas života mimo. Netuším ako sa s tým psychicky vyrovnával, ale viem, že túto minulosť mu Pán Boh nepripomínal.

Petrovi Ježiš odpustil trojité zapretie, a keď si to potom vyrozprávali pri Genezaretskom jazere, už sa k tomu nikdy nemusel vracať.

Apoštol Pavol zažil niečo podobné. On sa k svojej minulosti prenasledovateľa kresťanov vracal častejšie, pripomínali mu to niektorí ľudia a aj on sám na túto časť svojho života nezabudol, ale Pán Boh sa už k tomu nevracal.

Nechcem tým povedať, že treba urobiť najprv niečo veľmi zlé, aby ste si mohli uvedomiť, že Boh je odpúšťajúci. Máme toho na rováši všetci dosť, len treba doslova vyskúšať a zažiť, že Boh je vo svojej láske a milosti jediný, kto môže odpustiť naše previnenia a umožniť nám začať s čistým štítom. Len Boh môže odpustiť a môže odpustiť i to, čo nedokážeme odpustiť my ľudia.

Boh je úprimný. To je predposledná vlastnosť, alebo ak chcete charakteristika Boha, v ktorého veríme. Možno vám to nepripadá až také dôležité. Ale skúste si vybaviť, ako je to s úprimnosťou ľudí vo vašom okolí. V dnešnej dobe sa neoplatí byť priamy a úprimný, pretože ľudia čím ďalej tým ťažšie prijímajú kritiku. A tak na miesto úprimnosti sme taktní, slušní, ohľaduplní, mierni a ďalšie a ďalšie prívlastky toho, čo má ďaleko k úprimnosti.

Takže ak vám dnes niekto niečo povie, musíte riešiť dilemu, či to myslel vážne, alebo je to len zo zvyku, či nejaký prejav slušnosti. Taká je už doba. Na úprimnosť, priamosť a pravdu nie sme zvyknutí a niekedy ju ani nechceme počuť.

Pán Boh je úprimný a pravdivý. To, čo hovorí, je pravdou, na jeho slová sa človek môže spoľahnúť a môže sa na ne odvolávať.

Len jeden príklad. Keď sme sa prisťahovali do Obišoviec, doniesli sme si satelit DIGI. Nechcel som už platiť každý mesiac za televíziu, tak sme skočili na reklamu Skylinku, že základné programy sú zadarmo. Rozhodli sme sa, že si sami kúpime satelit, raz zainvestujeme a budeme mať pokoj. V základnej ponuke boli české a slovenské programy, čo nám viac treba a najdôležitejšie bolo, že nie je potrebné každý mesiac niečo platiť. Myslím, že po dvoch rokoch zaviedli servisný poplatok. Už neplatilo, že je to zadarmo. Potom prišlo vysielanie v HD kvalite, takže si potrebujete kúpiť novú satelitnú skrinku. Ďalšia investícia. Potom bolo treba doplatiť na novú kartu a potom sa znova zvyšoval poplatok. A nakoniec odišli z ponuky české stanice. Čo bude zajtra?

Takto je to v dnešnom svete so všetkým. Každý je úprimný a hovorí pravdu, a keď tá pravda bude platiť pol roka, tak to už je ozaj pravda. Viac už ani nečakajte.

V akom kontraste tu stojí Pán Boh so svojím slovom a svojimi zasľúbeniami, ktoré vyslovil v priebehu mnohých rokov v minulosti a stále platia a nič sa na nich nezmení do konca sveta. Aj keby bol Donald Trump Americkým prezidentom ďalšie volebné obdobie. Všetko to, čo máme v Božom slove o večnom živote, spasení, všetky zasľúbenia sú dané človeku ako niečo stabilné a nemenné a samozrejme úprimné a pravdivé. Náš Boh je takýto.

Tou poslednou Božou charakteristikou pri ktorej sa dnes zastavíme je, že Boh je múdry. Viete si predstaviť, že by ste vo všetkom, čo poviete, mali vždy pravdu? Pán Boh ju má. Treba však pochopiť, o akej pravde sa bavíme. Boh pozná pravdu a má pravdu v každej maličkosti ohľadom danej situácie, vrátane jej historického kontextu i budúcich udalostí, ktoré s ňou súvisia.

Myslím si, že nám v tom hľadaní a skúmaní pravdy chýbajú súvislosti. My sa pozeráme na svet, akoby sme hľadeli cez nejakú dlhú rúru, a vidíme z toho nášho sveta vždy iba malý kúsok. Unikajú nám súvislosti, príčiny, dôvody.

Boh vidí svet v kontexte minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Ako keď prídete do kina na dvojhodinový film 30 minút po začiatku a po 5 minútach už odídete. Potom zhodnotíme, že ten film nestál veľmi za to, lebo zápletka bola nejaká divná a neznámych postáv bolo priveľa. Taký je náš život. Len krátky okamih na tomto svete.

Boh ho však videl od začiatku a videl dokonca aj jeho záver, takže pozná pravdu. A podľa tejto pravdy robí svoje rozhodnutia.

Tak aj taký je náš Boh, v ktorého veríme. Aj taký preto, že ho môžeme ďalej skúmať a poznávať a doslova, ako to píše náš žalmista, „okúsiť a vidieť“ aký naozaj je.

AMEN

Piesne: 206; 237; 239; 461; A 50; 656/14

Texty: Mich 7,18-19; Ef 2,1-10; Mt 9,9-13; Ž 103,1-5.8-13