6. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Ezd 1, 1-8

Včera sme sa vrátili z Misijných dní Východného dištriktu. Myslím, že ako každý rok to bola veľmi požehnaná akcia. Ale osobne musím vyzdvihnúť aj témy, ktoré tam odzneli. Keď som rozmýšľal nad témou kázne, uvedomil som si, že to všetko bolo veľmi dobre premyslené a ja nič lepšie nevymyslím.

Hlavná téma, ktorá všetko spájala dohromady bola OBNOVME SVOJ DOM a k tomu bolo postavených šesť podporných tém stojacich na biblickej knihe Ezdráš. Určite nebudem vedieť zreprodukovať všetky myšlienky, ktoré v týchto príhovoroch odzneli. Bude to skôr také moje vnímanie jednotlivých tém. Ale urobíme si teraz v nedeliach po Svätej trojici nedeľné kázanie na pokračovanie. S tým, že každá téma bude samostatná, ale bude tam vždy ten spojovací prvok tej základnej myšlienky „Obnovme svoj dom“.

Zaujalo ma to aj kvôli tomu, že je rok 500-tého výročia reformácie a v našej cirkvi sa veľa hovorí o obnove. Ozaj je veľmi potrebná. Evanjelická cirkev sa v dnešnom svete musí zmeniť a nemôže pokračovať ďalej tak, ako funguje teraz. No, ak chceme zmeniť cirkev, tiež to znamená, že sa najprv musíme zmeniť my, jej členovia. A tak, ak chceme akúkoľvek zmenu v niečom väčšom, musíme začať od seba. A o tom bola práve táto téma: Obnovme svoj dom. Obnovme duchovne miesto, v ktorom žijeme.

Keď vidíme, že to vo svete nejde dobrým smerom, že sa to zhoršuje v štáte, v spoločnosti, v cirkvi, tak to skúsme opraviť tam, kde na to máme najväčší dosah a najväčší vplyv. A to miesto je dom, v ktorom bývame, rodina, s ktorou žijeme. Je to o uvedomení si svojich možností. Nedokážem veľmi ovplyvniť korupciu na Slovensku, nezmením, aby politici bojovali viac za práva ľudí, ako za svoje, dokonca veľmi nevieme ovplyvniť ani cirkev, v ktorej sme členmi a ktorá sa uberá ozaj zvláštnym smerom. Ale môžem ovplyvniť to, čo sa deje v mojom dome. Na toto dosah mám. A aj keď sa to nedá zmeniť zo dňa na deň, predsa len môžem vplývať na to, aby sme sa pomaly menili všetci.

Každý z nás, bratia a sestry, máme možnosť zmeniť niečo vo svojom dome. Prečo by sme to teda nemali skúsiť? Máme na to mnoho dôvodov.

Tá dnešná naša úvodná téma je: Obnova sa rodí z krízy a správneho rozhodnutia.

Text: Ezd 1,1-8

Slová nášho textu sú autentickým slovom, ktoré odštartovalo obnovu Jeruzalemského chrámu po návrate z Babylonie. Izraelský národ prežíval ťažké časy. Na jednej strane sláva z toho, že skončilo zajatie. V podstate ho umožnil Perzský panovník Kýros svojim ediktom z roku 538 p.n.l, ktorý dovolil Židom návrat zo zajatia. Ale každá dobrá správa, keď opadne eufória, prinesie vytriezvenie. Mnohí sa už udomácnili, narodili sa v Babylonii, mali tu svoje zázemie, bola to už nová generácia, ktorá za 40 rokov nemala kontakt so zničením Jeruzalemom.

To je tak, akoby ste chceli, aby sa rodáci, ktorí sa narodili v Obišovciach a odsťahovali sa do Bratislavy, vrátili aj so svojimi deťmi po 40 rokoch späť do Obišoviec, do starého rodičovského domu, v ktorom 40 rokov nikto nebýval. Tie deti sa narodili v meste, nemajú vzťah k dedine. Bývajú v bloku, kde je všetko zabezpečené: kúrenie, voda, teplo, všetko vybavenie ako škola, práca, priatelia, obchody a dobré spojenie. Skúste im ponúknuť starý dom, na ktorom už spadla strecha, aby prišli sem a začali tu žiť. Aby to všetko začali od začiatku opravovať a budovať. Možno ešte niekto z tých starších by nad takou ponukou rozmýšľal, ale tí mladší, by to nebrali ani ako alternatívu.

Mnoho Židov to takto vnímalo. Na jednej strane je to fajn, že sa môžeme vrátiť domov, ale na strane druhej to znamenalo opustiť hotové a vrátiť sa do ničoho, kde treba všetko robiť od začiatku. Tí, ktorí si pamätali domovinu, boli už starí a mnohým sa nechcelo a veľa mladých zase nevedelo nájsť dôvod.

Prečo by sme sa mali niekde vracať? Prečo začínať od začiatku? Prečo to všetko obnovovať, keď tu, kde žijeme a kde sme, je to dobré a už sme si zvykli. Pravda je taká, že aj keď sa mnohým návrat zdal nelogický a nepohodlný a príliš náročný, predsa mnohí pochopili, že sa treba vrátiť.

Viete prečo? Pretože si uvedomili svoju situáciu a nevideli ju len v nejakých naivných ružových okuliaroch. Uvedomili si, že sú v Babylone cudzincami, a že tam vždy budú cudzincami, že nikdy nebudú rozhodovať o svojej budúcnosti, že tam nikdy nebude pochopenie pre ich vieru a ich Boha, že si tam nebudú môcť vybudovať so svojim Bohom opravdivý vzťah a aj preto, že toto nie je ich zasľúbená zem, ktorú Pán Boh sľúbil ich národu a ich otcom.

Toto bolo to uvedomenie si vlastnej krízy. Až potom sa môže zrodiť túžba po obnove. Človek musí najprv vidieť svoju vlastnú biedu, aby mal chuť a dôvod niečo s tým robiť. Ak sa pozriete týmto pohľadom aj na reformáciu, uvidíte aj tento štartujúci prvok. Obnova sa rodí z uvedomenia si krízy.

Moja ďalšia otázka sa už bude týkať viac súčasnosti ako nejakej židovskej histórie. Uvedomujete si, bratia a sestry, krízu, v ktorej sa ľudstvo nachádza? A nie len ľudstvo, ale aj naša cirkev a naše rodiny? O tých by sme mali dnes viac rozmýšľať. V akom stave je vaša rodina? Uvažujte povedzme nad vzťahmi. Aké sú? Je v nich úcta a rešpekt mladšej generácie pred staršou? Je tam dobrý príklad staršej generácie pred tou mladšou? Rešpektujete sa v rodine? Pomáhate si? Vychádzate si v ústrety, viete si pomôcť a poslúžiť?

Ak sa bavíme o obnove, tak treba myslieť na duchovné nasmerovanie rodiny. Ako ste na tom s vierou a vzťahom k Bohu? Podarilo sa vám byť dobrým príkladom pre mladú generáciu? Odovzdali ste im úctu a bázeň pred Bohom? Aký vzťah majú s Bohom vaše deti a vnúčatá?

Pozorujem to už dlhší čas na pohreboch. Ľudia už nevedia ani vieru všeobecnú kresťanskú. A ak aj vedia, nebudú ju nahlas odriekať pred ostatnými, hanbia sa alebo to úplne ignorujú.

Je to prejav krízy? Pre niektorých nie.

Modlí sa vo vašej rodine úplne bežne? Modlíte sa nahlas pred členmi rodiny? Čítate si Božie slovo, alebo pomocné knihy ako Tesná brána, či iné čítanie na každý deň? Chodíte všetci do spoločenstva?

Sú ľudia, ktorí by na tieto otázky odpovedali: Nie, nie, nie. A čo? V tom je nejaký problém? Toto dokazuje, že moja rodina je v kríze? Toto je dôvod, aby som obnovoval svoj dom? Aby som s ním niečo robil?

Myslím si, že rodiny, v ktorých sa úplne vytratia Božie princípy, kde sa vytratí viera v Boha sa postupne rozpadajú a ničia. Nie je na čom stáť, nie je sa o čo opierať, a ak sa to neprejaví okamžite, postupne sa tá deštrukcia prejaví v ďalších a ďalších generáciách. Vidno to čím ďalej tým viac.

Obnoviť svoj dom je vlastne snaha pomôcť sebe samému, svojej rodine, svojim blízkym, ale predchádza mu objektívny pohľad na súčasný stav.

Ale nie iba vidieť realitu. Treba urobiť na základe reálneho videnia situácie aj to najsprávnejšie rozhodnutie. A tým je ta snaha obnoviť svoj dom.

Začnime teda tým, že nebudeme zakrývať realitu, a že pri pohľade na svoju domácnosť budeme mať odvahu povedať si pravdu. A potom sa rozhodnime, že nám to nie je jedno, a že pre nápravu toho stavu chceme aj niečo urobiť, a že sme ochotní aj niečo obetovať.

AMEN

Piesne: 349; 351; 200; 641; A 52; 656/14

Texty: 5M 15,7-8.10-11; 1Pt 1,13-21; L 9,51-62; Ž 139,1-4.6-12.23-24