9. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Ezd 7, 6-10

Už štvrtú nedeľu sa venujeme obnove našich domácností a tak znova pripomínam, čo sme si už povedali. Začali sme tým, že obnova začína z uvedomenia si vlastnej krízy a následne z dobrého rozhodnutia.

Ďalšiu nedeľu sme sa venovali položeniu pevného základu, ktorým je Kristus, a minulý týždeň sme hovorili, že nemusí ísť vždy všetko podľa našich predstáv, aj keď je to dobrá a požehnaná práca, a že nám občas ochabnú ruky a nezvládame odpor a neprajnosť ostatných.

Dnes sa pozrieme na to, ako v obnove pokračovať a aký veľký význam má v nej Božie slovo. Obrazne povedané, každá obnova niečoho komplikovaného a zložitého potrebuje projekty a plány, podľa ktorých sa má udiať. Drobné opravy zvládame bez projektov nákresov a papierov, ale obnovovať nejakú väčšiu stavbu, na tú už je potrebné, aby sa pozrel aj nejaký odborník.

Predstavte si, že dávate do poriadku nejaký starší dom, niečo z neho chcete využiť, niečo len opraviť a zrenovovať a niečo nadstaviť na to staršie. Ale tu prídu dôležité otázky, na ktoré potrebujete jasnú odpoveď. Udržia to tie pôvodné múry? Ako urobíte napojenie? Ako zabezpečíte aby sa to pôvodné ďalej nerozpadalo?

Na to už je potrebné zavolať statika, projektanta, odborníka na staršie domy a prestavby. Potrebujete si vypočuť ich názor, potrebujete ich posudok na papieri, potrebujete mať v ruke ich postupy. Myslím, že úplne logicky by sme takto postupovali, keby sme robili opravu nejakého staršieho domu. Ale čo potrebujete, keď by ste chceli urobiť obnovu svojej rodiny? Postavili by ste pevný základ, boli by ste vytrvalí a nedali by ste sa odradiť. Ale podľa akého projektu tú svoju rodinu chcete upraviť? Kam ju chcete smerovať a orientovať? Podľa čoho tú obnovu urobiť?

My si dnes znova pomôžeme Ezdrášom a tým ako sa diala obnova Božieho ľudu potom, keď dokončili stavbu chrámu.

Text: Ezd 7,6-10

Po rokoch života v Babylone Židia vypadli z mnohých duchovných záležitostí. V cudzine na to nebol priestor, chrám nestál, ľudia si odvykli od prinášania obetí a mnohých spôsobov a prejavov náboženského života. To celé bolo treba dostať naspäť do povedomia a do sŕdc ľudí. A Ezdráš učený v zákone to pochopil. Musíme pred ľud znova postaviť Boží zákon. Obnova sa bude uskutočňovať podľa Božieho zákona, ktorý nám dal skrze Mojžiša. Ezdráš vedel, že obnova musí mať nejaký plán, nejaký projekt a ten treba ľuďom priblížiť. Znova ich to naučiť a viesť k tomu, aby to všetko dodržiavali v každodennom živote.

To je vlastne aj naša dnešná téma. Chcem hovoriť o obnovujúcej sile Božieho slova. O tom, že obnova našich rodín má nejaký postup, nejaký vzor. Niečo, čoho by sme sa mali držať. Máme v rukách niečo, podľa čoho je treba postupovať.

Viem, že ak si niekto dnes stavia dom, dá si urobiť projekt podľa svojich predstáv. A sedí s projektantom a vysvetľuje, čo kde chce mať a čo by sa mu osobne páčilo. Kde chce mať obývačku, kde kuchyňu, akú veľkú spálňu, kde kúpeľňu a kotolňu. Ale projektant vie, že platia určité normy, ktoré musí pri projekte dodržať. Ide o hrúbky múrov, ide aj o nejakú nosnosť, tepelné mosty, možné riešenia odpadov vody a kúrenia. On si uvedomuje, že je dôležité naplniť vaše očakávania, ale vie aj to, že ten projekt musí spĺňať určité normy.

Tak je to aj s našimi rodinami. Máme o nich svoje predstavy a tie sa snažíme uskutočniť, ale aby mohla rodina fungovať a žiť normálne, musia v nej byť zachované normy toho najväčšieho a najdôležitejšieho projektanta. A tým je pre mňa jednoznačne Boh.

Takže môžete špekulovať o svojej rodine v určitých medziach, pohybovať sa v nejakých mantineloch, ale ak ich prekročíte a pôjdete svojou cestou, tak svojej rodine poškodíte a neudržíte ju. Môže sa zrútiť, môže sa rozsypať, doslova rozbiť a rozhádať.

Rodina je veľmi zložitým projektom. Nikdy nestojí na jednom človeku a jednom názore. Začína sa to spojením dvoch samostatných ľudí, ich zosúladenie nikdy nie je jednoduché, a keď k tomu prirátate aj spojenie dvoch už existujúcich rodín, je to znova o niečo ťažšie. A keď prídu deti, ktoré postupne majú vlastnú hlavu a vlastný názor, tak toto všetko udržať v nejakom súlade je určite zložitejšie ako postaviť dom.

Stále však pri tom myslím na to, že Boh nám pre udržanie a fungovanie rodiny pravidlá dal. A že je dobré sa ne spoliehať a dôverovať im.

Čo nás teda učí Božie slovo o rodine? Čo je tá norma, ktorej by sa kresťanská rodina mala držať?

Mali by sme začať najprv od mužov, ako od tých, ktorí majú byť hlavami každej rodiny. Mali by sme sa znova naučiť zodpovednosti za naše rodiny. To ako rodina vyzerá je predovšetkým vizitka muža. Sme nevýrazní, nerozhodní, vyzúvame sa zo zodpovednosti. Poznáte to, muži: Veď rozhodni ty, veď ako chceš, ako myslíš ty... Aby sme potom následne, keď niečo nevyjde, si mohli umyť ruky ako Pilát a povedať, že tak to dopadne, keď rozhoduje žena.

Chýba rozhodné slovo muža pri výchove detí. Keď sa treba porozprávať s deťmi o vážnych veciach, necháme to na manželky, lebo my sa nevieme vyjadriť. Otec akoby stratil autoritu u svojich detí.

Chýba kresťanská výchova, ktorú majú mať na starosti muži. Nevieme sprostredkovať vieru svojim deťom, nevieme priblížiť ako vyzerá náš vzťah k Bohu. V našich rodinách je modliaci sa otec rodiny už raritou, pritom by to mala byť bežná prax. Otec by mal byť tým, ktorý v nedeľu vedie svoju rodinu do zhromaždenia a je pre svoje deti príkladom. Otca by mala vidieť rodina s Bibliou v ruke a na kolenách.

Namiesto toho má veľa mužov silné reči, ale tak v krčme pri pive, či doma po pár pohárikoch o politike, či futbale. Alebo možno iný extrém, keď je otec stále v práci, lebo zarába peniaze a na deti a rozhovory s nimi nemá čas.

Obnova rodiny môže začať tam, kde Božie slovo začne byť autoritou a mocným slovom. Kde pochopíme, že Pán Boh presne vedel, čo rodina potrebuje. Určite by sa v mnohom zmenili pomery v našich rodinách, keby muži boli skutočnými mužmi podľa Božích projektov a plánov. Potom by túto prácu za nás nemuseli preberať ženy a zachraňovať mnohé problémové situácie.

Teraz by malo nasledovať poučenie pre ženy, aby to bolo fér, ale ženy sa v našej spoločnosti snažia dosť. Veľakrát preberajú aj funkciu otca, lebo ju nemá kto urobiť.

Božie slovo hovorí mnoho o tom, ako má fungovať rodina, kto v nej má aké postavenie a povinnosti, ale aj to, ako je potrebné viesť a vychovávať deti. Problémom sme my, pretože sme prestali veriť, že táto cesta vedie k udržaniu rodiny. A tak dnes si vytvárame rodiny podľa svojich predstáv, bez dodržania Božích pravidiel a čudujeme sa, že nefungujú vzťahy medzi manželmi, že zlyhávame vo výchove a nedarí sa nám to tak, ako by sme sami chceli.

Obnova rodiny má svoje normy, Božie normy a tie by sme nemali prekračovať, mali by sme sa k ním čo najviac priblížiť. A nemusíme sa vôbec báť, že nám zoberú všetku slobodu. Tej ponúka Pán Boh skutočne dostatok.

AMEN

Piesne: (284); 281; 203; 628; A 55; 656/14

Texty: Am 8,4-6; 1Pt 4,7-11; Mt 25,14-30; Ž 40,9-14