12. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Ezd 9, 1-6

Päť nedieľ sme sa spolu venovali téme: Obnovme svoj dom. Preto by som to rád dnes uzavrel tou poslednou s názvom: Rodina ako obnovený dom s pevným duchovným zázemím. Uvedomujem si, že máme dnes v Trebejove pamiatku posvätenia tohto nášho chrámu, ale rodina to je vlastne cirkev v malom.

Apoštol Pavol v liste Efezským, keď hovoril o kresťanskej domácnosti, skončil tým, že on to spojenie medzi mužom a ženou vzťahuje na Krista a cirkev. Takže nebudeme až tak ďaleko od pohľadu na cirkev a spoločenstvo, keď sa budeme venovať našim rodinám. Takže obraz rodiny je vlastne obraz cirkvi, ale skutočne v takom malom prevedení.

Ako napríklad zistíte stav, v akej sa tá ktorá rodina nachádza? Človek sa prejde po nejakej cudzej dedine a môže len tipovať. Nový dom, krásne upravená záhrada a záhradka, pokosený trávnik, na dvore nové auto. Podľa tohto môžete usúdiť, že tej rodine sa darí, že funguje dobre, že tam žijú úspešní ľudia. Keď je nejaký dom starší, okná nie sú vymenené, strecha stará, omietky vyťahané slnkom a na dvore neporiadok, z toho usudzujeme, že tam nie je niečo v poriadku. Možno je tá rodina neúplná, možno majú finančné problémy, zdravotné ťažkosti, alebo je tam nejaká závislosť, napríklad na alkohole.

Uvedomujem si, že to sú iba veľmi povrchné a nie celkom reálne hodnotenia. To je iba pohľad zvonku. Tak ako na cirkev. Opravený kostol ešte neznamená, že ten cirkevný zbor žije a že je všetko v poriadku. Museli by ste sa dostať dnu a vidieť to celé zvnútra. Aj tie naše rodiny nezhodnotíte objektívne podľa toho, ako vyzerá dom a dvor. Má to nejakú výpovednú hodnotu, ale vôbec to ešte nemusí byť objektívne.

Potrebovali by sme sa dostať dnu a vidieť tú rodinu, ako spolu fungujú, ako žijú, ako medzi sebou komunikujú. Dôležité sú v rodine vzťahy a nie nová fasáda na dome, či plastové okná, alebo záhradka naprojektovaná záhradným architektom.

Tak isto je to aj s kresťanským spoločenstvom. Viem, že podľa nášho Trebejovského kostola vyzerá, že je všetko v najlepšom poriadku, a tak isto aj zvnútra je všetko krásne, ale dôležité je to, ako to spoločenstvo žije vo vnútri. A to sa nedá posúdiť podľa toho ako sa tvárime, alebo ako sme oblečení. Všetko je to viditeľné až na našich vzťahoch k seba a k svetu a predovšetkým na vzťahu k Bohu. Možno, keby sme videli, čo sa deje vo vnútri niektorého krásneho domu s peknou záhradou, tak by sme povedali, že v takomto dome by sme nikdy žiť nechceli.

Tento rok sme mali na dovolenke presne takú skúsenosť. Zohnali sme si apartmán blízko pri vode v krásnom ubytovacom dome. Zvonku to vyzeralo ako luxusný hotel. Vždy som si chcel vyskúšať pobyt v niečom takom. Na bráne mal 4 hviezdičky. Nad vchodom už boli iba dve, ale mramorové schodisko a nerezové zábradlie nás ohúrilo. Ale na apartmán už hviezdičky neostali. Naša suseda skonštatovalo, že je to také „vybývané“. Ale na dovolenke jeden týždeň zvládnete všetko.

Ako vyzerá, bratia a sestry, vaša rodina? Aký je najprv ten pohľad zvonku? Aký je ten prvý dojem? Lákavý a zaujímavý? A teraz, aký je zvnútra? Ak by niekto cudzí prišiel do vašej rodiny a pozoroval ju a sledoval, čo sa medzi vami deje, ako sa spolu rozprávate, ako riešite komplikované situácie, ako reagujete, keď vznikne konflikt a ako ho spolu riešite. Bolo by to pre neho stále lákavé?

Keď sa prejdete po hociktorej dedine na Slovensku, určite by ste našli domy, ktoré by sa vám na prvý pohľad páčili. A povedali by ste: V tomto dome by som chcel žiť. Ale otázne je či aj za takých podmienok a takým spôsobom ako tam žijú tí ľudia?

Teraz v septembri je to presne 10 rokov, čo sme prišli do Obišoviec. Bolo to nové prostredie a s tým súvisí tá „blahoslavená nevedomosť“. Ale po takom čase už vidíte, že to aj v tom našom „Evanjelickom dome“ nefunguje všetko bez problémov. Že zvonku je to pekné, ale vo vnútri je veľa pokazených vzťahov, neúprimnosť a falošnosť, ale aj veľa ťažkých konfliktov, ktoré sa ťahajú a budú ťahať ešte roky. Nemôžem stáť bokom, pretože za tých 10 rokov som mohol niečomu zabrániť, niečo som možno aj sám spôsobil a zlyhal ako váš farár. Takže je to aj moja kritika nie iba vaša.

To je tá nepríjemná realita. I vo veľkom, ako je cirkev, i v malom, ako sú naše rodiny. Náš kázňový text opisuje presne túto skutočnosť. Rodiny, ktoré nevedeli žiť v súlade s Božou vôľou, aj keď sa vrátili do Jeruzalema. Boli tam pomiešané hodnoty a iný pohľad na svet. Iná viera, iné smerovanie. Muž bol Žid, žena bola pohanka. Bola to aj iná doba a židovstvo si vtedy pod vedením Ezdráša zvolilo radikálny postoj. Zachrániť čistotu národa a jeho vieru, aj na úkor niekoľkých rozbitých rodín.

Ani židovskí kňazi, ani levíti, v Babylone nedodržali zákon a pomiešali sa s babylonským obyvateľstvom. Bol to veľký vplyv, čo poznačilo ich rodiny. Ezdráš vtedy zaviazal Izraelských mužov, aby prepustili svoje pohanské manželky a aj deti. Či to bolo na tú konkrétnu situáciu správne rozhodnutie, nevieme presne posúdiť. Mne sa to pri čítaní tých statí zdalo veľmi tvrdé. Možno to viedlo k tomu striktnému farizejizmu a zákonníctvu, ktoré poznáme z doby Pána Ježiša Krista. Dnes, keď žijeme v dobe Novej zmluvy a otvorenej Kristovej náruče, by tento postoj nebol správny.

Máme vo svojich rodinách neveriacich a nejaké zákonnícke oddelenie sa od nich, by určite nebolo správnym kresťanským riešením. Ale myslím, že všetci uznáte, že je to ďalšia komplikácia pre manželstvo, ak aj v otázke viery sú tí dvaja nejednotní. Určite si vy starší pamätáte na otázku svojich rodičov: A je luterán/luteránka? V každej jednej rodine takáto otázka zaznela. Bolo preto mnoho hriechu a zvady, mnoho nadávania, zakazovania i robenia na truc. Rozbili sa tak mnohé vzťahy i rodiny. Myslím, že sa tá otázka dnes posunula inam. Mnoho sa toho zmenilo vo svete v kresťanských cirkvách. Myslím, že teraz je to tam, kde to vždy malo byť. A je ten tvoj/tvoja úprimne veriaci človek? Ctí si Pána Boha? Váži si ho a snaží sa žiť podľa Božej vôle?

Pre mladých ľudí, ktorí si zakladajú svoje rodiny je to dôležitejšie ako čokoľvek iné. Už sa nerieši ani tak bohatstvo ako v minulosti, neberie sa veľmi ohľad ani na vzdelanie, ale viera je vždy veľmi rozhodujúca pre kresťanskú rodinu. Boh, pred ktorým nesiem zodpovednosť za to, ako moja rodina vyzerá, ako žije, ako je súdržná. Boh, ktorý ma neprestajne vedie k tomu, aby som hľadal pokoj a zmierenie. Ktorý ma tlačí k tomu aby som odpustil, keď je niečo zlé, alebo aby som prosil o odpustenie, to je niečo, čo do kresťanskej rodiny patrí. A ak sú k tomu vedení obaja v rodine, tak sa aj ťažké a komplikované veci riešia oveľa rýchlejšie.

Mali sme tento týždeň stretnutie so spolužiakmi po 20 rokoch od našej ordinácie. Boli sme spolu s rodinami. Pospomínali a prebrali sme všetko možné. A popri tom, keďže už niektorí majú aj staršie deti ako my, prišla reč aj na nádejných zaťov a nevesty. Dúfam, že na tieto problémy mám ešte trochu času. Takže sme počúvali, dcéra má chlapca, ale je neveriaci. Rodičom sa to nepáči, svoj názor povedali jasne, ale nechcú byť striktní a rázne všetko zakazovať. Takže čakajú, že na to to ich dieťa príde samo a uvedomí si, že to pre manželstvo môže byť veľmi vážny problém. Veď farárske dieťa!!!

Ako to bolo u vás, bratia a sestry keď ste si vy zakladali svoju rodinu? Bola to vážna otázka, ktorá zavážila, alebo to nebolo pre vás až také podstatné? Máme tu aj mladých ľudí. Rozmýšľate niekedy nad tým, ako to bude vyzerať v takú bežnú nedeľu, keď sa vyberiete vy do kostola a váš manžel/vaša manželka bude čakať doma?

Pre mladých zaľúbených ľudí toto nie je žiadny problém. Láska to predsa bez problémov prekoná. Ale pravda je, že aj také jednoduché veci môžu byť v manželstvách veľmi ťažké.

V manželstve ide o hľadanie súladu. Tak ako v cirkvi. Tiež hľadáme súlad, ale nie s človekom, ale s Bohom, s Pánom Ježišom Kristom. A viete ako to je, keď to občas neladí. Sestry kantorky by o tom vedeli rozprávať, keď začnem spievať niečo v liturgii od jedného tónu a keď dokončím svoju pasáž, tak som o tón niekde inde. A teraz majú problém ako pokračovať. Ten nesúlad potom vnímate a počujete všetci. Takýto nesúlad je cítiť aj v našich rodinách, ale je badateľný aj v našom kresťanskom živote. Skúsme na tom viac popracovať. Postavme si pred oči Pána Ježiša Krista aj v našich rodinách, aj v našom osobnom živote a snažme sa naladiť na Neho, na ten správny tón a ten si udržať.

AMEN

Piesne: 342; 358; 361; 649; A 75; 263

Texty: Iz 2,1-5; 2K 6,16-18; J 4,21-24; Ž 84,2-5