22. po Sv. Trojici 2017
Kázňový text: Iz 66, 22-24
Blíži sa, bratia a sestry, koniec cirkevného roka a s ním sa častejšie z tohto miesta ozýva zvesť o Božom súde a treste. Neviem, či si pamätáte ešte z konfirmácie, že posledné veci človeka sú smrť, vzkriesenie, posledný súd a následne na to večný život, alebo večné zatratenie. Je to niečo, o čom nás Božie slovo učí a nie iba v Starej zmluve. O týchto ťažkých a nepríjemných veciach rozprával veľa aj Pán Ježiš Kristus.
Hovoril o tom v podobenstvách, ako o úplne zrozumiteľných a istých veciach. Samozrejme, že sú to obrazy, ale jasne z nich vieme vyčítať čo príde a na čo sa má človek pripraviť. Zoberte si napríklad podobenstvo o Boháčovi a Lazarovi, podobenstvo o desiatich pannách, alebo mnohé ďalšie podobenstvá, v ktorých sa opakuje myšlienka Božieho súdu, napríklad podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. O čom inom to je, ak nie o zodpovednosti, ktorú ponesieme raz za svoj život, o treste, ktorý príde, ak sme pohrdli Božou zachraňujúcou milosťou.
Viem, že niektorí ľudia by tieto témy najradšej z Božieho slova vyškrtli, alebo preskakovali, ale to by zase nebola pravda v zvesti a kázaní. Keď si prejdete tematiku v cirkevnom roku, ktorý začína adventom a prechádza celým životom Pána Ježiša Krista, väčšiu časť roka rozprávame o tom, čo pre nás Pán Ježiš urobil a čo všetko robí, aby nás zachránil. To je dôležitá zvesť a neobchádzame ju. Myslím, že väčšinu roka sa venujeme práve tomu. Ale zavádzal by som vás, keby som vynechával pasáže o Božom spravodlivom súde a Božom treste.
V poslednom čísle Evanjelického východu je na zadnej strane reklama Univerzitného pastoračného centra Mosty. Je to ako cirkevný zbor pre vysokoškolákov, ktorý študujú v Bratislave. Tá výzva na reklame je: Sme spoločenstvo vysokoškolákov a mladých pracujúcich. Veríme, že Boh je živý a miluje každého človeka. Je to dobrá reklama a tak to má byť. Ale keď si to niekto prečíta, budí to v ňom dojem, že Boh ho miluje, takže vec je tým pádom uzavretá.
Mám pocit, že mnoho ľudí sa v kútiku svojho srdca spolieha na to, že Pán Boh je láskavý, že všetkých miluje, že je odpúšťajúci. Veľa o takomto Bohu kážeme. A niekde v podvedomí človeka sa rodí názor, že predsa, keď je Boh taký milujúci, nebude sa môcť večnosť pozerať na to, ako tam ja trpím a trápim sa. Veď to predsa musí nejako vymyslieť. Alebo ešte iná možnosť, že nie som až taký zlý a nežijem tak zle, aby som si zaslúžil nejaké večné utrpenie a večné muky, ako ich v obrazoch opisuje Biblia. Večný neuhasiteľný oheň, večné trápenie, ktoré nemá konca. Veď také niečo si nezaslúžim, aj keď nie som dokonalý.
A potom je ešte jedna možnosť, veď nejako to už tam na tom mieste uhrám, vykecám sa, uhovorím Boha, aby to nebral tak vážne a aby nebol taký prísny. Počas života som predsa urobil aj zopár dobrých vecí, ktoré predsa musia nejako zavážiť.
Mne to pripomína také školské časy. Keď som sa poriadne nenaučil na nejaký predmet, tak som dúfal, že ma profesor nevyvolá. A ak by ma náhodou vyvolal, tak som dúfal, že sa ma nebude pýtať na to, čo práve neviem. A ak sa náhodou predsa len opýta na veci, ktoré som sa nenaučil, tak to nejako „obkecám“ a prejdem na oblasť, ktorú ovládam.
Veľakrát sa to dá. Ako šoféri urobíme občas nejaký priestupok a keď nás pri tom chytí polícia tak sa ich snažíme presvedčiť, že celú cestu sme išli úplne podľa predpisov a urobili stovku kilometrov bez chybičky, ale práve teraz sme sa na chvíľu nechali uniesť. Nahodíme pokornú tvár, ubolenú a ustráchanú, a k tomu sa snažíme budiť dojem chudákov, ktorých pokuta 50,- eur zruinuje a oberie o živobytie naše deti. Povedzte, že to nie je tak! Ale na chvíľu si predstavte, že by si ten policajt mohol skontrolovať celú vašu cestu a videl by, kde všade ste porušili predpisy. Že by jednoducho uvidel skutočnú realitu. Asi by musel z tej 50,- eurovej pokuty prejsť do úplne inej tarify.
Ale policajti sú tiež iba ľudia a nemajú možnosť skontrolovať všetky naše priestupky, ani celú našu jazdu. Preto môžeme hrať divadielko a vykrášľovať sa. Tak ako mladí v škole sa snažia presvedčiť učiteľa, že sa pravidelne a poctivo vždy pripravujú, len dnes pre veľmi vážne okolnosti to nebolo možné.
Poviem to teda úplne rovno tak ako to je. Týmto na Pána Boha pri poslednom súde nezapôsobíme. Nemôžeme hrať divadielko pred niekým, kto pozná naše myšlienky, kto vidí do nášho vnútra, kto vie posúdiť naše pohnútky a naše konanie. To, čo možno ohúrilo naše okolie a ľudí okolo nás, keď sme urobili nejaký dobrý skutok, nejakú ozaj obdivuhodnú vec, to možno Pán Boh zosunie zo stola ako niečo vypočítavé a neúprimné, lebo sme to urobili zištne a premyslene a niečo sme za to očakávali.
Viete vôbec bratia a sestry, aké budú kritéria pri Božom súde? Na mnohých miestach v Božom slove sa hovorí o súde podľa skutkov, ktoré človek koná. Všetci poznáme evanjeliový text, ktorý hovorí o tom, ...čokoľvek ste urobili..., alebo ...čokoľvek ste neurobili... Máme však aj slová o tom, že spasení sme z milosti skrze vieru. Často tento akoby rozpor vnímame v slovách apoštola Pavla a apoštola Jakuba.
Ak v týchto dvoch mužoch vidíte rozpor, potom je skutočne ťažké zodpovedať otázku, či pri poslednom súde bude dôležitejšia viera, alebo zavážia viac skutky. Luther mal v tejto otázke absolútne jasno. Sme spasení z milosti a Jakubovu epištolu, ktorá viac vyzdvihuje skutky nazval Luther „slamenou epištolou“.
Ak chceme byť biblický, musíme najprv začať tým, že spasenie si nikto z ľudí nezaslúži, pretože my všetci sme zhrešili a nežijeme dokonalý život. Tí, ktorí budú spasení, budú spasení z milosti. Vždy to bude len Boží nezaslúžený dar, ktorý nám Pán Boh dá, lebo to sám chce. Spomeňte si na podobenstvo o veľkej večeri, kde sluhovia vyšli na cesty a zavolali tých, ktorí tam pôvodne nikdy nemali byť.Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. (L 4,21) Tomu sa hovorí milosť a na to by nikto nemal zabudnúť.
To druhé kritérium je postoj voči Bohu. Môžeme to aj spresniť, je to náš postoj k osobe Pána Ježiša Krista. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. (J 3,18) Je to veľmi jednoduchá vec, ale zároveň aj veľmi zložitá a ťažká. Je to základné kritérium, na ktoré sa Boh bude pýtať. Hovorí o tom mnoho Biblických textov.
Vzťah s niekým sa dá veľmi jednoducho overiť.
Vo štvrtok sme boli kupovať Matúšovi topánky na zimu. V obchode pri pokladni stála pani, ktorá mi bola povedomá, ale darmo som sa snažil vybaviť si, odkiaľ ju poznám, nevedel som si rady. Našťastie sa ona ozvala s tým, či ju poznám. A ja som sa priznal, že ste mi povedomá, ale neviem odkiaľ. Tak mi s tým pomohla, pretože bola v rade školy v Kysaku a tam sme sa dva tri razy do roka stretli. Ona ma poznala, ja nie.
Keby sme tak stretli Krista, spoznali by sme ho? Bol by nám aspoň trochu povedomý? Nikdy sme ho nevideli. Nikto z nás tú možnosť nemal a rôzne náboženské obrazy nám v tom veľmi nepomôžu. Takže tadiaľ cesta nevedie. Ale dokázali by ste Ježiša rozoznať podľa slov, podľa jeho názorov, myšlienok? Viete o tom, že sa nezmenil, že je stále taký istý, ako keď chodil tu po tejto zemi. Vedeli by ste rozoznať jeho názory a spoznať ho podľa jeho slov? Myslím to vážne, skúste si to predstaviť.
Je to skutočné a vážne kritérium pri poslednom súde. Poznáš a veríš v Ježiša Krista?
Odložte nabok všetky vaše zbožné predstavy. Zoberte si to množstvo ľudí, ktorí rozprávajú o tom, že sú veriaci. Kto z nich by spoznal Pána Ježiša medzi nejakými 500 cudzími ľuďmi, ktorých by videl prvýkrát v živote? Hneď vidíte, ako sú tí ľudia vedľa. Otázkou je, či by sme ho spoznali my, ktorí sme každú nedeľu v kostole? Ak neviete ako vnímal svet, ako riešil problémy, čo bolo pre neho dôležité a čo si pre zmenu vôbec nevšímal, nebudete ho vedieť spoznať. To znamená, že nemáte k nemu blízko.
Uvedomujem si, že na tomto padne veľké množstvo ľudí, lebo vyjde najavo, že sa o Krista nezaujímali, lebo sa im nechcelo a niečo iné pokladali za dôležitejšie. Možno sa nás Boh opýta: Prečo si ho nespoznal? Nikdy si o ňom nepočul? A ak áno, prečo si sa nesnažil zistiť, kto je a aký je? Čo bolo v tvojom živote také dôležité, že si na to nemal čas?
Až niekde v druhom rade sú skutky viery, na ktoré sa Boh bude pýtať. Ako blízko teda máte k Ježišovi? Ako dobre ho poznáte a je vašim priateľom? Skúste nad tým v dnešný deň pouvažovať.
AMEN
Piesne: 674; 676; 679; 652; A 65; 656/14
Texty: Sof 3,8-17; Žid 3,12-14; L 12,2-9.32; Ž 76,2-13
