Nový rok 2018

Kázňový text:  Mt 6, 19-21

S čím sa vám, bratia a sestry, spája slovo „poklad“? Nemôžem si pomôcť, ale štatisticky najčastejšie slovo poklad spájame s objavom nejakých peňazí alebo zlata. To je pre nás najvýstižnejšie vnímanie tohto slova. A ak by ste dali slovo poklad do internetového vyhľadávača, tiež dôjdete k podobným záverom. Posledný poklad bol na území Slovenska nájdený v októbri roku 2017. Dvaja archeológovia našli neďaleko Lučivnej hlinenú nádobu plnú 870-tich strieborných mincí z konca 17. a začiatku 18. storočia.

Musím povedať, že aj ďalšie správy sú podobného typu. Takže poklad vnímame ako niečo, čo človek objaví, nájde, alebo vlastní a má to nesmiernu hodnotu. Aj keď si myslím, že je to dosť obmedzené vnímanie tohto slova.

Keď o zhromažďovaní pokladov hovoril Ježiš v kázni na hore, upozorňoval na to, že poklad musí byť užitočný pre človeka. Je pokladom iba vtedy, ak z neho človek bude mať prospech. Samozrejme sa z neho môže tešiť, kým ho vlastní, ale poklad človeku niečo musí dať. Až vtedy je skutočným pokladom a ozajstnou hodnotou.

Správa ohľadne archeológov, ktorí našli poklad mincí pri Lučivnej končí však konštatovaním: Archeológovia si za objav pokladu nezarobia nič! Takže v čom spočíva ten poklad? Aký je jeho úžitok pre jeho objaviteľov? Spokojnosť z toho, že sa im podarilo niečo nájsť? Zaujímavé je, že tie isté mince už raz boli pokladom pre iného človeka, ktorý ich nejakým spôsobom získal a ukryl ich. Aj on ich vtedy vnímal ako poklad. Predpokladá sa, že ich ukryl pred zlodejmi veľmi na rýchlo, pretože neboli zakopané hlboko. Otázkou však ostáva, prečo ich potom tam nechal? Zabudol na ne? Na poklad sa predsa za normálnych okolností nezabúda. Aký to bol teda poklad, keď si ho ten dotyčný človek nevyzdvihol a ani si ho neužil? Čo z takého pokladu, ktorý zakopete a neprídete si preň? Je to stále poklad?

Osobne si myslím, že pre toho človeka asi nie. Ostal mu možno len hrejivý pocit, že je bohatý, ale nikdy si tie peniaze neužil. Možno to boli peniaze z nejakej lúpeže, možno to boli celoživotné úspory, ktoré mali pomôcť začať nejaký nový život niekde inde, alebo to mala byť investícia do nejakého podnikania. Ale čo z toho, keď na žiadny účel neboli použité?

Začíname dnes nový rok 2018 so slovami Pána Ježiša, že si máme zhromažďovať poklady... Výslovne však zdôrazňuje, že to nemajú byť poklady na zemi, ale v nebi. Popravde to nebo je dosť vzdialené, akoby sme naň nemali dosah a poklady sa nám viac spájajú s niečím hodnotným, niečím materiálnym, niečím zemským. Poklady hľadáme tu a túžime po nich tu na zemi. Chceme aby boli hmatateľné, aby sme si ich mohli chytiť do rúk a tešiť sa z nich.

Ale ako môže byť pokladom niečo, čo sa pominie? Nevieme síce kedy, ale vieme že táto zem raz zanikne so všetkým, čo je na nej. Ako teda bude pokladom niečo, čo zanikne, rozpadne sa a stratí hodnotu? Ako nazveme pokladom niečo, čo človeku neprinesie trvalý úžitok?

Čo by ste, bratia a sestry, nazvali pokladom vo svojom živote? Myslím, že sme dosť uvedomelí, aby sme nepovedali že sú to moje peniaze na účte v banke. Asi vieme vymenovať veci, ktoré v našich očiach majú predsa len väčšiu hodnotu. Ako povedzme život, zdravie, rodina, moja práca... Takáto odpoveď zneje lepšie, ale tiež sú to hodnoty, ktoré majú obmedzenú životnosť. Život je pokladom, kým nepríde smrť, zdravie dovtedy, kým nepríde choroba, deti dovtedy, kým neodstrihnú tú symbolickú pupočnú šnúru a nezaložia si vlastnú rodinu, ktorá bude mať prednosť pred rodičmi. Nemyslím to v zlom, ale je to prirodzená a nutná vec. A práca je pokladom iba dovtedy, kým ju môžete vykonávať. Všetko je relatívne, všetko je obmedzené.

Musíme sa baviť o pokladoch, ktoré pretrvávajú podstatne dlhšie a raz prinesú človeku úžitok. Z pokladu je treba mať prospech.

Priznám sa, že nerozumiem celkom umeniu, takže ako laik sa čudujem ľuďom, ktorí dokážu zaplatiť milióny eur len kvôli tomu, aby v ich dome na stene mohol visieť obraz nejakého svetového umelca. A oni majú pocit, že majú doma poklad. Možno to niektorí vnímajú ako investíciu do budúcna, ale je to ozaj na zamyslenie.

Posledný veľký predaj s umením minulého roku bol obraz Leonarda da Vinciho s názvom Salvator Mundi, ktorý už vystavujú v Abú Dhabí. Dielo vydražili v priebehu 19 minút za rekordných 400 miliónov dolárov.

Je to poklad? Je na ňom namaľovaný Pán Ježiš v modrom renesančnom rúchu, ktorý pravou rukou požehnáva a v ľavej drží sklenenú guľu. Pre ľudí, ktorí sa pohybujú okolo umenia určite áno. Otázkou je, aký úžitok a prospech prináša človeku. Keby ste tak mali z horiacej miestnosti zachrániť svoje dieťa, alebo tento obraz, tak myslím, že by ste v rozhodovaní ani na sekundu nezaváhali. Takže aká je reálna cena takéhoto ľudského pokladu?

Zhromažďujte si poklady v nebi... Toto radil svojim poslucháčom Pán Ježiš. Prečo v nebi? Lebo zem sa pominie aj so všetkými svojimi dielami. A aj preto, že aj my sa pominieme. Sme tu len na krátky čas. Načo zhromažďovať niečo, čo človek nezužitkuje. To bol určite prípad toho človeka, ktorý si zakopal svoje mince pri Lučivnej. Šetril a intenzívne sporil, ak to bolo tak, ale nakoniec to bolo úplne zbytočné, lebo si tie peniaze nestihol užiť.

To celé s tým našim vlastníctvom tu na zemi je popletené. Stávame sa hrdými vlastníkmi rôznych nehnuteľností, pozemkov, bytov, aut, rôznych vecí. Naše práva vlastniť nám zabezpečuje ústava Slovenskej republiky, ale v konečnom dôsledku, čo to znamená, že je to naše? Príde smrť a len tak z ničoho nič nám zruší všetky naše vlastnícke práva. Takže nám nepomôže ani ústava SR. Môžeme sa cítiť ako hrdí majitelia, len otázkou ostáva dokedy?

Takže ako je to s tými skutočnými pokladmi? Ja som si uvedomil, že Pán Ježiš nepovedal, čo konkrétne je tým pokladom, ktorý si máme zhromažďovať v nebi. Akoby to bola hádanka pre poslucháčov. Zodpovedzte si to sami. Musíte na to prísť každý z vás osobne.

Ono to nie je až také jednoduché. Čo sa dá odložiť tu z tejto zeme v nebi? Vy ste si už niečo odkladali, bratia a sestry? Peniaze si tam nepošlete, majetky tam dostať nevieme, ani človek, ľudská bytosť to nie je. Sú to dobré skutky? Tie môžeme konať tu na zemi. Je toto ten poklad, ktorý si môžeme uložiť v nebi?

Myslím si, že Pán Ježiš to svojim poslucháčom vtedy naznačil, keď povedal, že ...kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Akoby nás to naše srdce dotiahlo tam, kde chce samo ísť.

• Ak je tvojim pokladom bohatstvo tohto sveta, tvoje srdce ťa dovedie k nemu a s tým bohatstvom zahynieš.

• Ak je tvojim bohatstvom človek, je to nepríjemné poznanie, ale tvoje srdce ťa dovedie k hrobu a smrti.

Je len jedna osoba, o ktorej naisto vieme, že je v nebi. Sedí na pravici Božej a ňou je Kristus. Ak je On tvojim pokladom, tak ťa tvoje srdce zavedie tam.

Tak to naznačil aj Pán Ježiš bohatému mládencovi. Postav ma ako toho najdôležitejšieho vo svojom živote. Postav ma pred svoje bohatstvo a pred svoj majetok a tvoje srdce ťa zavedie ku mne. Toto však on nedokázal.

Najväčším pokladom pre nás by mal byť Pán Ježiš Kristus, viera v Neho nás má viesť celý život a naše srdce nás raz zavedie aj priamo k Nemu. Toto je ten najvzácnejší poklad, ktorý máme uložený v nebesiach.

A to je aj odkaz do nového roku 2018. Pracujme intenzívne na tom, aby naše srdce bolo celé oddané Kristovi. To nie je jednoduchá vec. Vyjadriť sa takto v slovách vieme, ale dokázať to aj prakticky v živote je oveľa ťažšie. Nezabudnite, že naše srdce nás dovedie tam, kde je jeho poklad.

AMEN

Piesne:  69; 71; 68; 72; A 23; 654

Texty:  Joz 24,14-16; G 3,23-29; L 2,21; Ž 8,2-10