• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2018 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

3. po Veľkej noci 2018

Kázňový text:  Mt 10, 32-38

Keď rozoberám také texty, ako je ten dnešný, prial by som si, aby v kostole nebol nikto cudzí. Aby tu jednoducho boli iba veriaci ľudia, ktorí už čo to majú zažité s Bohom a vedú praktický kresťanský život. Po vypočutí si nášho textu, asi aj viete prečo.

Takéto slová sú veľmi radikálne a burcujúce a dajú sa veľmi ľahko zle pochopiť a môže sa z nich stať veľmi vážna prekážka pre začínajúceho kresťana. Faktom je, že niečo také nájdete skoro v každom náboženstve.

Na chvíľu vo svete utíchli teroristické útoky a u nás na Slovensku máme teraz iné vnútorné problémy. Nemáme čas myslieť na extrémy radikalizmus, ktorý je napríklad v Islame. Ale slová, ktoré som dnes čítal, by bez problémov dokázali urobiť radikálov aj z kresťanov. ...kto miluje väčšmi otca, alebo matku nie je ma hoden... No čo si ma človek predstaviť, keď si v Biblii prečíta takéto slová? Alebo niečo iné: Prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou... Tam to už ani rozbíjať netreba, tam je toho dosť, hlavne medzi svokrami a nevestami.

Ale ozaj vážne. To toto povedal Pán Ježiš? Ten Ježiš, ktorý nás učil milovať aj nepriateľov? To takto majú vyzerať naše rodiny? Na takejto téme by si určite zgustli všetci neveriaci ľudia a všetci kritici kresťanstva a viery v Boha. Myslím, že takýmto ľuďom by sme to nedokázali vysvetliť. Videli by v tom len šialený náboženský fanatizmus a extrémizmus, ktorý nemá nič spoločné s modernou dobou, v ktorej žijeme.

Lenže, či chcete, alebo nechcete, aj toto povedal Pán Ježiš a my to máme napísané v Biblii, takže sa nemôžeme tváriť, že tam nič také nie je. A vysvetľovať: ...že to Ježiš nemyslel tak ako to povedal... Ak by sme to chceli vysvetľovať takto, bolo by len ďalšie zamotávanie sa v zložitých Biblických textoch.

Tak ako to je s tým Ježišovým slovom: ...nepriniesol som na zem mier, ale meč...?

Minule som nad tým rozmýšľal. Išiel som v nedeľu na druhé bohoslužby a všimol som si, že v jednom dvore niečo murovali a išla miešačka, niekto kosil dvor, v ďalšom sa chystali na nejakú opekačku, lebo už bolo teplo. Po tých našich dedinách sú toto už bežné prejavy. V kostole nás je 50, niekde 30. Väčšina našich spoluobčanov si žije svoj život a nejaký Boh a náboženstvo im už nič nehovorí. Myslím, že tak ako nechápeme my ich, ako je pre nich nedeľa len obyčajným voľným dňom na výlety alebo na montérky a robotu okolo domu, tak isto nechápu ani oni nás, že dokážeme zabiť každú nedeľu vysedávaním v kostole. A nerozumejú, čo z toho máme, a aký to má pre nás celé zmysel.

Už dlhšie pozorujem, že sa tomuto svetu vzďaľujeme. A horší sa to. Ono to neostane len pri humorných narážkach: Tak čo zase ideš do kostola šúchať lavice? Ta sa pomodli aj za mňa, lebo ja nemám teraz na také veci čas. Ono to bude pokračovať ďalej. Pokojné časy musia skončiť. Neostane to tak. Diabol sa nebude nečinne pozerať na Kristovu cirkev. On ju chce za každú cenu zničiť. A o takýchto časoch hovoril v našom texte Pán Ježiš. O časoch, keď viera v Boha nebude patriť k slobodnej voľbe, ale ťažko vybojovanému životnému rozhodnutiu.

Ťažké časy pre Kristovu cirkev musia prísť. Patrí to k skúškam našej viery oddanosti voči Kristovi. Je ľahké byť veriacim v jednoduchých časoch, ale nám je potrebné ukázať, že zvládneme aj komplikovanejšiu dobu. Viera v Krista sa musí niekde osvedčiť. Nestačia iba oddané slová, ja ťa nikdy neopustím a nikdy ťa nezapriem.

Je to ako plávanie. Môžete sa to naučiť na brehu čiste teoreticky. Treba kopať nohami a zároveň pohybovať rukami a popri tom aj správne dýchať a počas plávania byť väčšinou nadýchnutý, lebo ten vzduch v pľúcach vás nadnáša. Takže na brehu to môžete teoreticky ovládať, mať skoordinované pohyby, ale to neznamená, že viete plávať. Nikto sa neučí plávať len preto, aby mohol povedať, že teoreticky to ovláda, ale vo vode si to ešte nikdy nevyskúšal.

Veriť v Krista bez prekážok, bez skúšok, v ľahkých časoch je ako vedieť teoreticky plávať. Ale z toho nie je nič. Viera v Krista, náš vzťah ku Kristovi potrebuje praktickú skúšku. Potrebujeme zažiť ten moment, keď si máme vybrať medzi Kristom a niečím iným. Naša viera nutne potrebuje osvedčenie, že niečo zvládne.

Čo je z mnohých slov lásky, keď sa tá láska nikdy neprejaví v nejakom čine?

A o tom presne hovoril Pán Ježiš. Môže sa stať, že zažijete chvíle, keď si budete musieť vybrať. Kristus, či váš otec, alebo mama, Kristus, alebo váš syn, či vaša dcéra. Môžu z nich byť ľudia, ktorí nebudú rozumieť vašej viere ani vášmu životu. Na čiu stranu sa vtedy prikloníte? A bude to ťažké rozhodnutie, pretože ich môžete stratiť, prídete o ich vzťah. Dokážete v ten moment dať prednosť Kristovi?

Ak áno, tak počítajte s tým, že budete vyzerať ako kresťanský radikáli.

  • Keď k vám prídu v nedeľu na návštevu deti s vnúčatami, ostanete doma, aby ste sa im mohli venovať, či má pre vás prednosť svätenie sviatočného dňa? Keď sa vyberiete do kostola, ako sa na vás bude pozerať váš syn či dcéra, zať, či nevesta?
  • Ak tlačíte, aby sa vaši mladí zobrali a nežili len tak na dobré slovo, nehovoria vám, že to s tým náboženstvom preháňate?
  • Ak vyslovíte myšlienku, že vaše vnúča treba dať pokrstiť a pripomínate to príliš často, nie ste už náboženský fanatik?

Toto celé je len začiatok. Pretože byť biblický v dnešnej dobe nás skutočne stavia na stranu tých, čo musia mnoho kritizovať a s mnohým nesúhlasia. A tým sa vlastne v očiach tohto sveta radikalizujeme. Nemáme pochopenie pre novú módu tohto sveta, pre hriechy dnešnej doby.

Som vďačný Bohu, že zatiaľ nežijeme až v takých časoch. Nemusím klásť ľuďom otázku typu: Čomu dáš človeče prednosť, Bohu, alebo svojej rodine? Neviem si predstaviť, že by som toto mal hovoriť nejakému 12 či 15 ročnému dieťaťu. Miluješ viac Pána Boha, alebo svoju mamu? Vidím tieto veci reálne. Nečakám, že mi deti na náboženstve povedia, že milujú Pána Ježiša viac ako mamu, alebo otca. Ale raz ten moment môže prísť, keď už budú dospelí a budú sa vedieť rozhodnúť aj tak radikálne.

Dnes ešte taká doba nie je. Ale je to viac ako pravdepodobné, že také časy ešte prídu. Čo ak vaše deti nebudú mať pochopenie pre vašu vieru? Čo ak to postavia do tak radikálneho svetla? Ja, alebo tvoj Boh? Chceš vidieť ešte svoje vnúčatá, alebo dáš prednosť svojej viere?

Pán Ježiš nehovorí, že On to bude stavať do tak konfliktných situácii. Tento svet ma tendenciu situácie vyhrocovať až do takých extrémov. Kresťanstvo sa vo svojich pohľadoch a hodnotách za 2000 rokov veľmi nezmenilo, ale tento svet sa mení veľmi rýchlo. Čo vtedy urobíme?

Nie Kristus z nás v tomto svete urobí extrémistov, ale hriech tohto sveta z nás bude robiť čudákov a podivínov, zatvrdilých, neprispôsobivých a staromódnych ľudí. Zvládneme v takýchto momentoch stáť za Kristom?

Všetci máme možnosť aj zlyhať, tak ako napríklad Peter na dvore veľkňaza. Pána Ježiš dokáže odpustiť aj toto. Ale potom prídu nové pokúšania a nové výzvy týkajúce sa našej lásky ku Kristovi.

Myslím si, že Pánu Bohu nebude stačiť, keď budeme stáť na brehu a rozprávať o tom, že teoreticky by sme plávanie mali ovládať. On nás bude chcieť vidieť v tej vode. On nás bude chcieť vidieť, ako sa v nepriateľskom svete postavíme na jeho stranu a nebudem sa za neho hanbiť. A urobíme to aj vtedy, keď si o nás niekto bude myslieť, že sme fanatici.

Ste bratia a sestry pripravení aj na takýto ťažký čas?

AMEN

 

Piesne:  147; 153; 156; 599; A 36; 656/16

Texty:  Oz 2,18-23; 1Pt 2,11-17; J 16,16-22; Ž 66,1-9

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

august 2018
Po Ut St Št Pi So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Nasledujúce udalosti

Žiadne udalosti