1. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text: 2Pt 2,1-11

Rozmýšľam, či som niekedy vo svojej farárskej službe kázal na tento biblický text a zdá sa mi, že asi nikdy. Nepatrí medzi obľúbené časti Božieho slova veriacich kresťanov, ako texty o dobrom pastierovi, o bratskej láske či nejaké Kristove podobenstvá.

Celkovo akoby nám nezapadal do našej predstavy o milujúcom a láskavom Bohu, ktorého v cirkvi zvestujeme. Kto chce počúvať o tom, že Pánu Bohu došla trpezlivosť a prejavil sa ako veľmi prísny a trestajúci Boh? Alebo niekedy až veľmi krutý, keď sa to ľuďom vymklo spod kontroly?

Občas rozmýšľam, či toto chcete počuť. Či to mám vôbec ako farár hovoriť. Takéto texty by sme čakali viac v Starej zmluve, ako v novej.

Apoštol Peter vytiahol tri starozmluvné výstrahy a začal slovami: Lebo Boh neodpustil ani... Prečo to pripomína vo svojom liste kresťanom? Veď žijeme v novej zmluve, sme predsa niekde inde, my poznáme už Krista.

Možno práve zato, že často rozprávame o láskavom Bohu, zabudli sme hovoriť o všetkých jeho stránkach. Nemôžeme len opakovať, že Pán Boh je milujúci Otec, keď je zároveň aj veľmi prísny, a ak prekračujeme príliš jeho hranice, je aj trestajúci.

Myslím si, že niekedy v cirkvi podávame o Bohu skreslené informácie, zavádzajúce. Tendenčne orientované len na jednu Jeho vlastnosť. Dôkazom je aj to, že tento text za 19 rokov mojej kňazskej služby nebol v službe slova určený ako kázňový text ani raz. Akoby ani v Biblii nikdy nebol. Ale je tam a je jasný a zrozumiteľný.

V televízii beží teraz reklama na pôžičku s tým, že vám odpustia toľko splátok, koľko máte členov v domácnosti, ale paralelne beží v tejto reklame dole text, ktorý tvrdí, že vám odpustia maximálne tri splátky. Tak som nerozumel, aký to má súvis s počtom členov v domácnosti, keď pravda je nikde inde.

Takýto spôsob zavádzania už poznáme. Nehovorí sa tomu klamstvo, je to len neúplná pravda.  Niekedy si myslím, že mnoho kresťanov v cirkvi je takto zle informovaných. Počúvali veľa o tom, že Boh je láska, že Ježiš odpúšťa i najväčším hriešnikom, a oni sa za takých veľkých ani nepovažujú. Takže nevidia v spôsobe svojho života žiadny problém. Žijú v kľude a spokojnosti.

Keď si čítate evanjelia a v nich opísané reakcie Pána Ježiša, tak v nich badáte, že niektorým ľuďom hovoril prísny zákon, iným s láskou zvestoval evanjelium a v ňom odpustenie. Nie je to pri každom človeku rovnaké. V tom je tá pastorálna starostlivosť. Žena hriešnica potrebovala počuť, že sa jej odpúšťajú hriechy. Ježiš k nej bol nanajvýš láskavý, ale v iných prípadoch, keď si ľudia boli sebou príliš istí, oznamoval súd a prísny trest. 

V cirkvi nehovoríme dostatočne o Božej prísnosti, o tom, že Boh sa nedá vysmievať, a čo človek rozsieva, to bude aj žať. Aj takéto slová patria do evanjelia, do radostnej zvesti o Božom odpustení. Každé evanjelium obsahuje aj časť zákona a každý zákon ma mať v sebe aj zvesť evanjelia.

Strach pred Bohom, alebo ako to hovorí Božie slovo, bázeň pred Bohom úplne z ľudí mizne. Stráca sa úcta. Z Pána Boha sa stáva kamarát, ktorému sa venujeme, keď na neho máme čas a ak nie, tak môže byť rád, že si na neho aspoň občas spomenieme. Niektorí ste sa učili naspamäť celý Malý katechizmus Dr. Martina Luthera. Viete ako Luther vysvetľuje desať Božích prikázaní? Máme sa Pána Boha báť a ho milovať... Kde je dnes ten strach, ten rešpekt, tá úcta u ľudí?

Preto si myslím, že sú namieste slova apoštola Petra, ktorý vo svojom liste pripomína cirkvi, že nesmieme zabudnúť na Božie výstrahy minulosti. Treba si ich občas pripomenúť, aby sme nepodávali skreslené informácie o Trojjedinom Bohu.

Prvou výstrahou apoštola Petra je pripomienka, že Boh neodpustil ani anjelom, ale uvrhol ich do podsvetia. Je to o vzbure diabla ešte pri stvorení sveta a prvom hriechu. O tom, ako sa na jeho stranu postavili anjeli, ktorých bude raz súdiť Boh a ktorí boli zvrhnutí na zem a budú spolu s diablom odsúdení na konci sveta.

Pre nás sú tieto slova trochu tajomné, predsa len nemáme celkom dobrú predstavu o duchovnom svete, ale je to vážna vec, keď Boh trestá aj svojich služobníkov a poslov.

Druhou výstrahou je svet za čias Noacha. Aj keď Božie rozhodnutie padlo skôr, že Boh zničí zem potopou, predsa len ľudia dostali možnosť počas 40. rokov, čo Noach staval koráb a volal ľudí k pokániu, na nápravu. Nepomohlo, ale potom už Boh nemal po uplynutí tohto času zľutovanie.

Predstavte si to so všetkou vážnosťou. Išlo o veľké množstvo ľudí, starcov, mužov a žien, deti, ktoré ešte ani netušili o čo tu vlastne ide. Pán Boh v ten moment už nebol milostivý.

Je to ako so zlodejmi. Raz to vyskúšate a keď vám to prejde, nemáte pokoj. Máte chuť to skúsiť znova a znova. Myslím, že mnoho ľudí takto riskuje vo svojom živote s Božím odpustením. Jedno mi odpustil aj to druhé mi predsa odpustí. Aj to či ono ešte môžem, veď takto toho láskavého Boha poznám. Ale raz príde ten moment, keď Boh už neodpustí.

Niekedy si myslím, že pri čítaní Božieho slova toto nechceme počuť. Ťažko sa vkladajú biblické texty, kde končí všetka Božia milosť, kde niet Boží súcit, kde z Božej strany nie je ohľaduplnosť. Keď dnes vidíme vo svete nejakú veľkú nespravodlivosť, vyčítavo sa pýtame: Ako sa na to všetko môže Pán Boh pozerať?

Ja si myslím, že Božie oči videli veľmi veľa ľudského zla a dokázali sa pozerať a vyčkávať, či sa človek v tej svojej zlobe a hriešnosti nezastaví. Ale keď sa  rozbehol už Boží súd, nebolo cesty späť.

Tretia starozmluvná výstraha bola z dvoch miest, Sodomy a Gomory, ktoré boli na svoju dobu veľmi vyspelé a moderné, ale aj veľmi zvrátené a zvrhlé. Bohu akoby nestačilo to, čo o tých obyvateľoch vedel. Dokonca poslal poslov, ktorý sa prišli presvedčiť na tvár miesta. Lót si skutočne vybral zlé miesto pre svoj život i život svojej rodiny. Nebolo v Bohu už zľutovania, len odkaz pre Lóta, utekaj odtiaľ a ani sa len neobzeraj späť.

Nezabúdame občas vo svojich rozhodovaniach na tieto historické Božie činy?

Peter nám pripomína, že takto môže Pán ponechať niektorých záhube a verných vytrhnúť z utrpenia.

Viem, žeby sme slová o tých, ktorí sú vedení nečistými žiadosťami, idú za telom a neuznávajú nikoho nad sebou, sú samoľúbi bezočivci a neboja sa rúhať... mali adresovať ľuďom tohto sveta, ktorí tu dnes v tomto zhromaždení nie sú. Ale POZOR. Aj nám sa občas stane, že sme samoľúbi, aj nám hrozí, že sa niekedy správame, akoby sme nemali nikoho nad sebou a to nie je dobré.

Keď sa zamyslím nad všetkými svojimi vlastnými hriechmi, tak si ozaj uvedomujem, že to Pána Boha musí dráždiť. Je toho veľa, k čomu sa v živote vraciame, sú hriechy, ktoré sa nám opakujú stále dookola. Je len otázkou času, keď povie Pán Boh dosť.

Peter dvakrát v tom texte opakuje s istotou, že koniec takýchto ľudí je už dávno prichystaný a ich zatratenie nespí. Takéto slová sa ozaj čítajú nepríjemne. Niektorých dokonca úmyselne ponechá, aby sa ukázali v celej svojej špine a zákernosti, ale rozhodnuté o nich je už teraz.

Nechcel by som, aby tieto slová boli o mne. Preto dnes so všetkou vážnosťou pripomínam aj Božiu prísnosť.

AMEN

Piesne: 186; 238; 197; 352; A 49; 656/17

Texty: Jer 23,16-24; 1J 4,16-21; L 16,19-31; Ž 34,2-11