Silvester 2022

Kázňový text: R 8, 31-39

Keď Boh za nás, kto proti nám? Veľmi zaujímavá otázka apoštola Pavla. Až trochu nekresťanská, pretože veriaci človek by nemal mať nepriateľov. Práve apoštol Pavol o pár kapitol ďalej nás vyzýva: Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi... (R 12,18)

Takže kto stojí proti nám? Akých máme nepriateľov? V prvom momente nám asi napadnú nejakí ľudia, ktorí nás nemajú celkom v láske, možno nejaký sused, kvôli hraniciam pozemku, možno nejaký kolega v práci, alebo dokonca náš nadriadený. Osobne si myslím, že tieto veci by sme mali vyriešiť v rámci medziľudských vzťahov a nájsť s týmito ľuďmi zmierenie a pokoj. Ak teda vynecháme týchto nepriateľov, kto ešte stojí proti nám? Koho vnímate, bratia a sestry, ako svojho nepriateľa? S kým, alebo s čím bojujete, alebo koho sa bojíte?

Uvedomil som si, že aj tých našich nie ľudských nepriateľov, je dosť. Asi by sme všetci začali smrťou, čo nie je osoba, ale strach nám naháňajú aj napríklad také choroby, ktoré nás môžu pripraviť o zdravie, ale máme obavy aj z vojny, chudoby, hladu, biedy. Máme strach z toho, že nebudeme mať dosť financií, aby sme sa vedeli postarať o rodinu a zabezpečiť chod domácnosti na úrovni aspoň takej, akú máme teraz. Bojíme sa, že by sa mohlo stať niečo zlé našim deťom, že by sa mohli dostať na zlé chodníčky, že by sa dostali do nejakého nebezpečenstva.

Nakoniec tí naši nepriatelia v podobe strachu a obáv z budúcnosti sú väčší, ako nepriatelia z mäsa a kostí. Súhlasíte so mnou? Je to tak aj vo vašom živote? Veď to veľmi podobne povedal aj Pán Ježiš: A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; (Mt 10,28)

Toto je veľmi vážne slovo Pána Ježiša. V podstate v ňom vysvetľuje, že akýkoľvek nepriateľ nášho tela nie je pre nás nebezpečenstvom. Nič, čo môže uškodiť iba nášmu telu, nepredstavuje pre nás žiadnu závažnú hrozbu.

Problémom je, že všetky naše strachy a obavy, ktoré sme spomínali, súvisia práve s naším telom. Rozmýšľajme čisto v teoretickej rovine. Ak by prišla vojna na Slovensko, ohrozuje predovšetkým naše telo, ak by prišla chudoba a hlad, znova je to ohrozenie iba tela, a ak by prišla nejaká vážna choroba a s ňou ohrozenie nášho života, aj to je ohrozenie iba nášho tela. Naše strachy súvisia predovšetkým s obavami o naše telo.

Lenže Pán Ježiš hovorí presný opak. Neboj sa o telo, tak či tak má obmedzenú životnosť a funkčnosť, jediné, o čo by si sa mal obávať, je tvoja duša, aby neskončila v zatratení.

Lenže takto rozdeliť vnímanie človeka nedokážem. Neviem to. Ako sa nemá človek báť chudoby, hladu, nebezpečenstva, prenasledovania, dokonca ani straty života, to je ten meč, ktorý spomínal apoštol Pavol, tu na zemi? Všetci sme sa narodili s pudom sebazáchovy a práve toto nás núti mať strach pred takýmito vecami v živote.

Jedine, ako to vieme porovnať, je spojiť to s dôsledkami. Ak by človek prišiel o svoju dušu, stratí večnosť, čo je neporovnateľné so životom na tejto zemi, ktorý trvá nejakých 80 rokov. Z tohto pohľadu je to najväčšia strata, ktorá môže pre človeka nastať. Prísť o život, alebo stratiť zdravie, zažiť prenasledovanie a pretrpieť chudobu, či hlad sú ťažké a nepríjemné veci, ale ak si zachránime večnosť, tak je to nepodstatné. Toto je Božia logika a mala by byť aj naša. Lenže my sa toho pozemského života držíme nohami rukami, lebo málo v tomto dôverujeme Bohu.

Máme pochybnosti, či nejaká večnosť vôbec bude. Pripadá mi to ako to naše príslovie: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Lepšie je držať sa pozemského života a za každú cenu si ho chrániť, aj keď to je iba ten vrabec, ako zariskovať a tešiť sa na toho holuba, ktorý však nie je celkom istý, lebo je na streche a nevieme, či sa k nemu dostaneme.

Apoštol Pavol napísal: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie... (Fil 1,23) Mám pocit, že táto viera a toto presvedčenie nám kresťanom chýba. Radi poteoretizujeme o večnosti, o večnom živote, aké to tam bude krásne, čo všetko pre nás Boh pripravil, ale nakoniec aj tak lipneme za každú cenu na tomto pozemskom živote, lebo toto je to jediné, čo máme.

Uvedomme si, bratia a sestry, že večnosť nie je holub na streche. Vďaka Kristovi máme aj toho holuba v hrsti. Nie je niekde v nedohľadne, nie je niekde neistý, alebo otázny. Je tu a máte ho v rukách tak, ako máte v rukách svoj pozemský život. Tak len si to poriadne porovnajte, poťažkajte si aj toho vrabca aj toho holuba a rozhodnite sa, čomu dáte vo svojom živote prednosť.

Pozemskému životu, ktorý je ohraničený a obmedzený a nie je v ňom veľa toho dobrého a krásneho, alebo radšej večnosti s Bohom bez utrpenia a bolesti, bez žiaľu a sĺz v Božej blízkosti a večnej radosti?

Stále máte pochybnosti, či ten „holub“ je vo vašich rukách? Predkladám pred vás dôkaz. Pavol sa pýta: Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Povedz mi, kto ti môže zobrať večný život, keď je Boh za nás, keď je Boh na našej strane?

Keď sme v tohtoročnom advente hovorili o posledných veciach, rozoberali sme posledný Boží súd. Hovoril som vtedy o tom, že bude ťažký pre človeka, aspoň tak je na mnohých miestach opisovaný v Biblii. Ale nebude ťažký a strašný pre každého. Pavol píše: Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Čudný opis súdu. Pri Božích deťoch bude žalobcom Boh, ten istý Boh, ktorý ich v ten istý okamih bude aj ospravedlňovať. A Pavol sa pýta: Kto ich odsúdi? A hneď na to odpovedá: Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás.

Ten, kto nás má odsúdiť a kto je určený, aby vyriekol rozhodnutie, je tá istá osoba, ktorá sa za nás bude prihovárať pred Bohom. Tak mi povedzte, bratia a sestry, nie je tá večnosť už naša? V tom obraze príslovia, nedal nám toho holuba Pán Boh rovno do rúk? Nie je niekde na streche a nie je neistý a nemusíš sa obávať, že by ti náhodou mohol uletieť.

Toto je moja i tvoja večnosť, nie je niekde na streche s mnohými otázkami a pochybnosťami. Nie je to tak, že ju musíš ešte nejako pracne chytiť a môže sa stať, že sa ti to ani nepodarí. Boh ti ju sľúbil a dal ti ju do rúk, je tvoja i moja.

Takže, ak je Boh za nás, ak je Boh na našej strane, nemáš sa báť toho, čo ti urobí človek, pretože večnosť ti aj tak zobrať nemôže. Čiže ani hlad, ani súženie, ani chudoba, ale ani choroba a smrť, ťa nemôžu odlúčiť od Božej lásky. A ak ťa nemôžu odlúčiť od Boha a nemôžu ti zobrať večnosť, tak sa toho nemusíš báť.

Ale apoštol Pavol pridáva ešte ďalšie veci, ktoré nedokážu zmariť Božiu lásku k nám. Píše: ³⁸Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ³⁹ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Všimli ste si, že začína smrťou, ktorá nás nemôže odlúčiť od neho? Ale tak isto ani mocnosti zla v tomto svete a ani budúcnosť, nech je akákoľvek, nie je dosť mocná na to, aby nás oddelila od Božej lásky.

Je to úžasný Biblický text, plný optimizmu a nádeje. Ale je tu predsa len niečo, čo apoštol Pavol vynechal. Skutočne ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenia nás od Boha odlúčiť nemôžu a nie sú to ani mocnosti zla, ale môžeme to urobiť my sami.

To jediné Pavol nespomenul. My sami svojim vlastným slobodným rozhodnutím môžeme odísť od Boha. Môžeme sa vzdialiť a ujsť od Božej lásky. Samozrejme, že to neznamená, že nás Boh prestane milovať. Na jeho láske k nám sa nič nemení. Všetko sa môže zmeniť na našej láske k Bohu.

Dnes uzatvárame rok 2022 a možno potom všetkom, čo sme zažili, máte pocit, že tá Božia láska k nám ochabla. Alebo, že s jej veľkosťou to nie je až také, ako to opisoval apoštol Pavol. Chcem vám pripomenúť, bratia a sestry, že sa na tom, že nás Boh veľmi miluje, nič nezmenilo. Tie slová platia stále, napriek tomu, že sme si my ľudia skomplikovali život vojnami, lakomstvom, chamtivosťou a túžbou po stále väčšom a väčšom bohatstve a ohromnou neprajnosťou a závisťou. Z toho, čo sa okolo nás deje, nemôžeme viniť Boha ani Božiu lásku. Mali by sme vidieť svoje vlastné chyby a svoje vlastné zlyhania.

AMEN

Piesne: Pomoc naša...; 420; A 20; 65; 67; A 22; 656/5

Texty: Iz 51, 4 – 6; R 8, 31 – 39; Ž 90, 1 – 6. 14 – 17; Luk 12, 35 – 40