4. nedeľa po Zjavení 2023
Kázňový text: Mt 22, 34-40
Dnes máme pred sebou poslednú časť najväčšieho prikázania v zákone a to náš vzťah k sebe a k blížnym. Rozmýšľam nad tým, čo je ťažšie a pre nás ľudí náročnejšie. Milovať Boha z celého srdca, z celej duše a z celej mysle, alebo milovať blížneho, ako seba samého? Čo si myslíte vy, bratia a sestry? Môžeme si k tomu urobiť malú anketu.
Kto si myslí, že milovať Boha je ťažšie, – dvihne ruku
Kto si myslí, že milovať blížneho je ťažšie, – dvihne ruku
Apoštol Ján si myslel, že milovať Boha je ťažšie ako milovať blížneho. Napísal: ...lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? (1J 4,20) Teda to, že Boha nemáme pred svojím zrakom, je podľa apoštola Jána veľká prekážka v láske.
Neviem, či je to vhodné prirovnávať k láske na diaľku, ale pomáha mi, keď si to môžem nejako predstaviť. Je jednoduchšie budovať si vzťah s inou osobou, keď ju máte blízko pri sebe, často sa vídate, môžete medzi sebou komunikovať a patria k tomu aj dotyky a ďalšie prejavy lásky. Mnoho vzťahov na diaľku stroskotalo práve preto, že tam chýbala blízkosť toho druhého. Je to prekážka pre vzťah, keď sa nemôžete vidieť tvárou v tvár, keď toho svojho milovaného nemôžete chytiť za ruku, objať a pobozkať. A keď tieto veci chýbajú dlho, tak ten vzťah po dlhšom čase stroskotá.
Samozrejme, že vzťah s Bohom je predsa trochu iný, ale tie prekážky sú podobné. Nemôžete Boha vidieť, nemôžete sa ho dotknúť a to robí ten vzťah komplikovanejším. Na druhej strane, človek dokáže vnímať Boha a Božiu blízkosť vždy, keď sa preto rozhodne. To, že Boh je všadeprítomný, ten vzťah medzi Ním a nami uľahčuje. Chcete sa s Bohom stretnúť? Stačí si nájsť miesto, kde ste sami a môžete sa modliť a čítať Božie slovo a ste s Bohom. Z tohto pohľadu je to ešte jednoduchšie, ako sa stretnúť s milovanou osobou. Človek predsa nemá vždy čas, má svoju prácu a svoje povinnosti a nemôže byť s vami vtedy, keď si to zmyslíte. Ale Pán Boh áno. Tá Božia prítomnosť všade je veľkou výhodou pre budovanie a udržiavanie vzťahu. Vyjdete si na prechádzku a môžete rozmýšľať, rozjímať a rozprávať sa s Bohom. Nie je nič jednoduchšie.
Ale, čo sa týka pochopenia tých dvoch vzťahov v prikázaní, musím povedať, že náš vzťah k blížnemu je popísaný jednoduchšie a jasnejšie ako vzťah k Bohu. Je to ozaj komplikované na pochopenie - milovať Boha z celého srdca, z celej duše a z celej mysle... V tých slovách je obsiahnuté veľmi veľa a ozaj musíte do hĺbky rozmýšľať a uvažovať, čo všetko za tým je. Pri láske k blížnemu nie je nad čím špekulovať. Tak ako miluješ seba, tak miluj aj svojich blížnych. Tu veľmi veľa nenavymýšľame. Je tu presne napísané, čo máme robiť, čo je milovať a aj ako veľmi ich máme milovať, teda aká veľká tá láska k ním má byť. Pán Boh hovorí, že stačí, že blížnych budeš mať rád tak, ako máš rád seba.
Je to zaujímavé, ale aj pri tomto prikázaní si židovstvo našlo nejaký problém. A nielen židovstvo. Všetci, čo radi špekulujú, ako si zľahčiť život a ako obísť veci, ktoré sa vám nepozdávajú, tu našli niečo, čo sa dalo vysvetliť všelijako.
A vymysleli toto. Keďže je jasne dané, čo máme robiť a ako veľmi sme povinní milovať, tak sa spochybnilo to, koho máme milovať. Zrazu začali veľké debaty o tom, kto je môj blížny. Rozumiem tomu a viem si to predstaviť, že toto bol problém, keď v dobe Pána Ježiša prišli do Izraela rímske légie a začali násilím ovládať krajinu. Rimania dobili Jeruzalem v roku 63 pred Kristom. Teda v Ježišových časoch už okupovali Židov skoro 100 rokov. Viete si predstaviť, že rímsky vojak mal byť pre nich blížny? To akoby ste povedali Ukrajincom, odpustite Rusom, že vám zničili krajinu, rozbombardovali mestá a pozabíjali ľudí. Aj táto požiadavka raz príde, ale neviem, či by ju teraz niekto na Ukrajine zvládol. Toto v tom prikázaní zadefinované nebolo, takže v Ježišovej dobe farizeji a sadukaji učili, že blížny Židovi je Žid.
V modernom slovníku by sme povedali, že farizeji našli dieru v zákone. Toto robia dnes právnici. Stačí nájsť niečo, čo zákon dostatočne nevysvetľuje a máte v zákone dieru. Pán Ježiš raz o nich povedal: Slepí vodcovia! Preciedzate komára, a prežierate ťavu. (Mt 23,24) Zdôrazňujete nepodstatné veci a tie dôležité vám utekajú pomedzi prsty.
Ale nebolo to iba židovstvo. Aj v dejinách kresťanstva nájdete množstvo príkladov, keď sme si blížnych zadefinovali podľa seba a mohli sme páchať zverstvá a násilnosti na iných ľuďoch. Pohan nebol blížny, nejaký inoverec už nebol blížny a tak sa na neho žiadne prikázanie nevzťahovalo, tým pádom ste s ním mohli robiť čokoľvek.
Takže veľmi praktická a na každú dobu zložitá otázka, ktorú položili zákonníci Ježišovi: Kto je môj blížny? Koho som povinný milovať tak, ako seba?
Nechcem vás nazlostiť, ale odpoveď je, že váš blížny je napríklad predseda vašej najnenávidenejšej politickej strany, na ktorého každý večer od 19:00 do 19:30 nadávate. Váš blížny je váš šéf vo vašej práci, váš blížny je ten Róm, čo za celý život nikde nerobil, len poberal dávky od štátu, váš blížny je košický bezdomovec, ktorý všetky vyžobrané peniaze hneď v ten deň minie na „vysoko kvalitné“ jablčné víno, váš blížny je váš sused, ktorý vám cez plot prehadzuje svoj bordel na váš pozemok, váš blížny je veľkopodnikateľ, čo zabral vaše pozemky a robí si, čo sa mu zachce, lebo má peniaze, atď., atď...
A takt by sme mohli pokračovať pri každom jednom z nás, pretože všetci máme v zozname nejakých ľudí, ktorých by sme veľmi radi vyškrtli z kolónky „môj blížny“. Veď predsa naši nepriatelia nie sú naši blížni.
Omyl. Pán Ježiš, keď túto otázku vysvetľoval farizejom, použil v podobenstve človeka Samaritána, ktorým Židia pohŕdali a radili ho do kategórie zradcov a opovrhnutia hodných ľudí. Vtedy raz a navždy zodpovedal otázku o tom, kto je môj blížny a Jeho odpoveď sa ani nám veľmi nepáči, pretože blížnym pre teba je každý jeden človek a každému máš pomôcť, keď to potrebuje. A ešte dodal: Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. (L 6,32) V tom mal pravdu. Milovať niekoho, kto vás má rád, nie je žiadne umenie a dokáže to každý. Ježiš chcel, aby jeho nasledovníci zvládli iný level a to je milovať aj nepriateľov a ľudí, ktorí nám ubližujú.
Diera v zákone je teda zaplátaná, pretože Pán Ježiš vydal novelizáciu zákona. A tak nám neostáva nič iné iba milovať blížneho tak, ako milujeme samých seba. Už sa z toho nedá vykrútiť.
Myslím, že v tomto prikázaní zahral Pán Boh na našu citlivú strunu. Za normálnych okolností seba máme všetci radi. Ak je človek v poriadku a nemá žiadne psychické problémy, tak sa má rád. Pomáha nám k tomu ešte aj pud sebazáchovy, ktorý v sebe máme, takže vedome si neubližujeme, neškodíme, nechceme zle.
Skôr je tu opačný problém. Tak sa zahľadíme na seba a staráme sa o seba a robíme všetko pre seba, že prestávame vidieť iných ľudí a stávajú sa z nás egoisti. To je popis väčšiny prípadov. Milujeme seba natoľko, že už sa do tej našej lásky nikto iný nezmestí.
Pri tomto prikázaní musím povedať, že city a emócie musia ísť bokom. Tu je láska k blížnemu prikázaním. Malo by to byť naše logické a rozumové rozhodnutie. Ak to postavíte iba na emóciách a pocitoch, budete milovať iba tých, ktorí sú k vám milí, ktorí sú sympatickí, ktorí sa vám pozdávajú. Lenže ak chcete milovať nepriateľov? Tam nejaké pozitívne pocity a hlboké emócie prežívať nikdy nebudete. A to je moment, keď tu lásku k človeku si musíte rozkázať, nanútiť. Áno sám seba musíte dotlačiť k tomu, že aj takého človeka budete mať radi a odpustíte mu.
Myslím, že sa to nedá inak, iba tým, že to rozkážete samému sebe a odôvodníte si to tým, že to od vás žiada Pán Boh a že vám to priam prikazuje.
Vzoprieť sa vlastnému hnevu, nenávisti, vlastnej zlosti a dokázať milovať, to je vedomé rozhodnutie, ktoré od nás Boh očakáva. Uvedomil som si to pri filme Chatrč. Tam Pán Boh tlačil na otca, ktorému znásilnili a zabili malé dievčatko, že tomu človeku musí odpustiť. Otec to nijako nechcel, mal pocit, že by zradil vlastnú dcéru, zdalo sa mu to nespravodlivé. Ale Boh ho tlačil k tomu, že musí urobiť to rozhodnutie, aby mohol ďalej normálne žiť.
Milovať blížnych nemáme kvôli sympatiám, alebo kvôli tomu, že sú dobrí. Je to preto, že Boh chce, aby sme ich milovali tak ako milujeme samých seba. To rozhodnutie musíme urobiť, pretože je nutné. Pán Boh od nás očakáva ťažké veci a verí, že to zvládneme, aj keď na to budeme občas potrebovať viac času.
AMEN
Piesne: Slovo stalo sa...; 245; 554; 235; 498; A 63; 656/5
Texty: 5M 18,15–20; 1K 8,1–13; Ž 111, 1 – 10; Mk 1, 21 – 28
