5. pôstna nedeľa 2023

Kázňový text: 2M 15,22-27

Chcel by som dnes, bratia a sestry, pokračovať v našom putovaní k slobode. Prechádzame štyridsaťdňovým pôstnym obdobím, aby sme došli do slobody, ktorú nám vydobyl Pán Ježiš Kristus na dreve kríža a potom svojím slávnym vzkriesením. A dnes nám túto cestu priblíži paralela cesty vyvoleného Božieho ľudu do zasľúbenej zeme. Súčasťou tejto cesty boli prvé komplikované momenty v Máre, kde Izraelci nemali dobrú vodu na pitie.

Od prechodu cez more, kde skončila celá Egyptská armáda prešlo len niekoľko dní. Chvíľu trvalo, kým na jednej i druhej strane mora postavili dva pamätné stĺpy (jeden z nich stojí dodnes na pláži Nuweiba, druhý na druhej strane, na území v Saudskej Arábie, bol úmyselne odstránený). Skončili oslavy víťazstva a potom pokračovali v ceste. Čakali by sme nejaký veľký posun, ale po troch dňoch Izraelcom zrazu došla voda. V podstate začali klasické problémy slobodných ľudí. Pre nás dnes je to samozrejmá vec. Vieme, že sa musíme postarať o svoj život, že musíme chodiť do práce, musíme sa starať o svoje bývanie, musíme zabezpečiť jedlo pre seba a svoju rodinu. To sú pre nás bežné veci. Aj keď treba povedať, že nie pre každého.

Faktom je, že na toto Izraelci pozabudli. Taká vec ako zabezpečenie vody, keďže putujete púšťou je predsa nutná vec. Oni doteraz takéto veci neriešili. Ako otrokov ich takéto veci v Egypte nezaujímali. Tam bol o vodu postarané. Lenže teraz to už bolo iné.

Chcem spomenúť jednu vec, ktorú občas zažívam v meste a ktorá mi vadí. Príde za vami mladý človek, v produktívnom veku, ktorý vyzerá v poriadku, nastaví vám ruku a hovorí: Pomôžte. V duchu si hovorím, že je to ozaj pohodlné celý deň sedieť, nič nerobiť, nastavovať ruku a žobrať, nech mi niekto niečo hodí a zmiluje sa. Vždy mi príde na um: Prečo si nehľadáš prácu, prečo sa nesnažíš, aby si sa dokázal uživiť? Viem, že to nie je takto pri všetkých a že to títo ľudia majú ťažké, ale veľakrát je to aj ľudská lenivosť a pohodlnosť. Človek si zvykne na taký život.

To isté platí aj o ceste viery. Pane Bože ja som uveril, takže som tu a staraj sa o mňa. To bola mylná predstava Izraelitov. Bože, vedieš nás do zasľúbenej zeme a tak sa staraj, my nastavujeme ruky. Toto nie je život, ktorý Pán Boh od človeka čaká. Áno, na jednej strane nemáme byť ustarostení o zajtrajší deň, nemáme žiť v presvedčení, že všetko závisí iba od nás, lebo to nie je pravda, ale na strane druhej, máme byť zodpovední ľudia za svoj život a za svoje konanie.

Toto je vec výchovy. Staraj sa, mysli dopredu. Si slobodný človek, Boh ti dal rozum, tak uvažuj a riaď svoj život. Nebolo jednoduché toto naučiť ľudí, ktorí žili niekoľko generácií v otroctve. Vydali sa na cestu púšťou a zrazu im po troch dňoch došla voda. To sa ozaj nedalo predpokladať, že?

Neboli naučení myslieť dopredu, chystať sa, plánovať si veci. Lenže Pán Boh nevytvoril v tomto svete bábkové divadlo, kde je každý jeden pohyb v jeho rukách. Načo by dával potom človeku slobodnú vôľu a rozum? Načo by nám dával možnosť vyberať si a voliť si vlastnú cestu, keby sme boli iba bábky v bábkovom divadle?

Božou vôľou je, aby sme boli samostatní a slobodne rozmýšľajúci a rozhodujúci sa ľudia. Aby sme sa sústredili na prítomnosť a pripravovali sa na budúcnosť. Nie je to o nastavenej ruke, ale o rozumnej príprave.

Občas sa pýtam detí na náboženstve, či doma pomáhajú a či majú nejaké konkrétne povinnosti. Mnohokrát je to len o tom, že si trochu upracú detskú izbu a to je všetko. Správame sa k svojim deťom príliš ochranársky a neučíme ich zodpovednosti za konkrétne práce v domácnosti. Život je predsa o zodpovednom rozhodovaní a zodpovednom konaní. Tých prác v záhradách a okolo domu je čím ďalej tým menej, ale povysávať dom, vyložiť umývačku, poutierať prach, umyť kúpeľňu, či umyť riad, niečo uvariť, to sú veci, ktoré môžu byť ich povinnosťou a zodpovednosťou. Stačí, že po mládežníckom tábore za sebou upratujeme chatu a vtedy hneď vidíte, kto doma niečo robí a koho doma majú len vo vitrínke. My sa musíme od malička naučiť, že máme byť zodpovední ľudia, ktorí sa musia vedieť o seba postarať.

Izraelci nakoniec na púšti na vodu natrafili, ale problémom bolo, že bola horká. Od velikánskeho Božieho zásahu, keď prešli cez more suchou nohou a potom sa v tom mori potopila celá Egyptská armáda prešlo pár dní a Izraelci nadávajú na Mojžiša, že ich doviedol sem, aby pomreli na púšti od smädu.

Keď čítam tieto udalosti uvedomujem si, že život nemôže byť iba o zázrakoch. Bolo by to také ideálne, aby sme prežili život bez každodenných problémov, kde by všetky naše starosti za nás riešil Pán Boh. Vždy, keď príde nejaký životný problém, Boh okamžite zasiahne, aby sme sa veľmi netrápili.

A ďalšia vec, ktorú dokazuje táto udalosť je, že efekt zázraku má veľmi krátke trvanie. Prešlo pár dní a oni potrebujú ďalší Boží zázrak, pretože je to iná situácia a iné okolnosti. To len dokazuje, že viera v Boha nežije zo zázrakov. A my nepotrebujeme na dôkaz Božej existencie vidieť každý deň niečo, čo bude dokazovať, že Boh je mocný.

Kresťania v dnešnej dobe majú pocit, že ak by svet videl také Božie zázraky, aké boli v minulosti, tak by to ľuďom pomohlo k viere. Ale tu na reálnom príklade vidíte, že to nie je tak. Veľký Boží zázrak mal len párdňový efekt. O pár dní znova potrebovali, aby Boh niečo urobil, lebo oni znova pochybujú.

Keď čítate evanjeliá a život Pána Ježiša, vidíte, že je plný zázrakov a Božích zásahov, ale napriek tomu ani Pán Ježiš nepomohol všetkým ľuďom, ktorí zažívali nejakú bolesť, či utrpenie, alebo sa dostali do úzkych. Nemôže byť cesta zo všetkých našich starostí cesta zázrakov. Veriaci človek si v živote musí vedieť poradiť sám, alebo musí zobrať ten svoj kríž na vlastné plecia a potrápiť sa s ním.

Ľudia si Pána Boha často mýlia s džinom zo zázračnej lampy. Keď je zle, stačí pošúchať a Boh je tu s otázkou: Čo také si môj pán praje? Toto tak môže fungovať len v rozprávke, ale nie u Boha a v reálnom živote. Dostali sme rozum, mnohé schopnosti, možnosť voliť si a Pán Boh chce, aby sme sa svojim problémom naučili čeliť. Toto musíme od malička učiť naše deti. Žiť zodpovedný život pred Bohom.

Mnoho ľudí dnes nedokáže čeliť vlastným problémom. Žijeme akoby vo väčšom strese, sú na nás kladené požiadavky, ktoré nedokážeme zvládať. Čím ďalej tým viac ľudí potrebuje psychologickú, alebo psychiatrickú pomoc. A to je ešte ten lepší prípad. Sú tu často snahy utiecť pred realitou a tak prichádzajú rôzne závislosti ako alkoholizmus, gamblerstvo a im podobné veci. A absolútnou tragédiou je, keď tá neschopnosť čeliť problémom končí samovraždou, pretože tam už pomoc možná nie je.

To naše putovanie do večnosti je putovaním, v ktorom sa učíme zodpovednosti za seba a svoj život. Ako veriaci ľudia Božiu pomocnú ruku vidíme vo všetkom okolo nás. Ale Boh z nás chce mať zodpovedných a samostatných ľudí, ktorí myslia na budúcnosť a vedia sa postarať o seba a ak je treba aj o tých, ktorí potrebujú našu pomoc.

Nie je to len o tom, že tu mám Bože nastavenú ruku a ty pomáhaj. A keď pomoc neprichádza, tak dokážeme len nadávať a pochybovať, či Boh vôbec existuje. Pán Boh nám dal múdrosť postarať sa o svoj život. A tak, ako máme zodpovedne pristupovať k starostlivosti o naše telo, tak sa máme zodpovedne starať i o svoje spasenie. Naša cesta je cesta k slobode vo večnosti. Miesto je prichystané, dielo vykúpenia je ukončené, zasľúbená krajina je pripravená, ale dôjsť tam musíme my. Pán Boh nám dal mantinely, v ktorých sa máme pohybovať, ale to každodenné rozhodovanie je na nás a na našej slobodnej vôli.

S horkými vodami v Máre nakoniec znova pomáhal Pán Boh a Izraelci mali za sebou ďalšiu lekciu života v slobode Božích detí.

Toto isté nás Pán Boh učí stále. Ži zodpovedne svoj život, rieš svoje každodenné problémy, neutekaj pred nimi a staraj sa o svoje spasenie.

AMEN

Piesne: pašie

Texty: pašie