11. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: Mk 6,11-13

Dnes sa ešte raz, bratia a sestry, pozrieme na dve veľké mestá, na Sodomu a Gomoru, ale ten pohľad bude trochu iný. Nebude to pohľad ani Abraháma, ani Lóta, ktorých sa tieto udalosti priamo dotkli. Abrahám sa za tieto mestá modlil, lebo tam mal svojho príbuzného, a Lót v tom meste priamo žil. Ich záujem o Sodomu bol úplne odlišný od toho nášho. Nakoniec Pán Boh zachránil Lóta v poslednej chvíli. Určite ich vnímanie zničenia Sodomy a Gomory bolo odlišné, pretože sa ich to ozaj dotýkalo. Dnes sa na tento Boží trest pozrieme po nejakých 1700 rokoch.

V tom čase tieto mestá už nestáli a neboli tam už žiadne rodinné či priateľské väzby. V dobe Pána Ježiša bola Sodoma a Gomora len dávna história, ktorá slúžila ako výstraha pri vyučovaní a napomínaní. Pre Židov to bolo jasné svedectvo Božieho súdu a trestu, ktorý vykonal Boh pre hriešnosť ľudí. Takže, ak chcete niekoho, kto žije v hriechu alebo koná hriech napomenúť, vytiahnete poučný príklad z histórie a spomeniete, ako Hospodin veľmi rázne zasiahol do života ľudí.

Myslím, že Sodoma a Gomora bola veľakrát použitá v takomto slova zmysle pri vyučovaní Izraelského národa. Poviete príklad, ktorý šokuje, ktorý zatrasie poslucháčmi a nie je nejakou fantáziou, či vymysleným príbehom, ale krutou historickou realitou dvoch veľkých miest.

Faktom však je, že Pán Ježiš Sodomu a Gomoru použil v úplne inom prirovnaní a trochu inak, ako to zvykli farizeji a zákonníci v tej dobe. Nezľahčil hriech obyvateľov Sodomy a Gomory, ani ho nijako neospravedlňoval, len pripomenul iný hriech, ktorého sa môžu ľudia dopustiť a ktorý môže byť oveľa vážnejší ako ten, ktorého sa dopustili Sodomčania, či Gomorčania.

Text: Mk 6,11-13

Náš text opisuje situáciu pri prvom vyslaní učeníkov, keď ich Pán Ježiš porozdeľoval po dvoch, dal im moc nad nečistými duchmi a dal im moc robiť zázraky a vyslal ich do okolitých dedín. Mali ísť od domu k domu a mali hovoriť o kráľovstve Božom. To prvé vyslanie malo svoje špecifiká, pretože Ježiš výslovne povedal, že si nič nemusia brať na cestu. Prinášajú tým ľuďom dobrú zvesť a ľudia sa im za to odvďačia a postarajú sa o nich. Druhé vyslanie už potom neskôr bolo iné. Vtedy ich už Pán Ježiš upozorňoval na to, že budú nenávidení a vyháňaní a budú potrebovať so sebou nosiť všetko na prežitie, lebo sa nikto o nich nepostará. Ale vráťme sa späť k nášmu textu. Aj v prvom vyslaní ich Ježiš upozorňuje, že môžu zažiť odmietnutie a nenávisť ľudí.

Zaujímavé, pretože prichádzali do domov so slovom a s pomocou, mali moc uzdravovať a vyháňať démonov, čiže výslovne prinášali tým ľuďom niečo dobré. Napriek tomu ich Ježiš upozorňoval na to, že zažijú aj neprijatie a odpor. Spomenul im dve konkrétne veci: ...ak by vás neprijali a nevypočuli... To je odmietnutie od dverí domu, kde vám nedajú ani možnosť vysvetliť čo ponúkate a čo prinášate.

Ak k takej situácii dôjde, dostali presné inštrukcie ako majú postupovať. Majú odtiaľ odísť a na svedectvo proti týmto ľuďom, si majú striasť prach z nôh. Zvláštna symbolika. Prinášame vám svedectvo o Kristovi, prinášame vám spasenie a pomoc a vy nás odmietnete skôr, ako vám stihneme vysvetliť veci, tak v ten moment sa od vás úplne dištancujeme. Nechceme mať na topánkach ani prach z vášho chodníka a ani z cesty pred vašim domom. Nemáme s vami nič spoločné, vaše odmietnutie je súdom nad vami.

A teraz prichádza tá spojitosť so Sodomou a Gomorou. ...ľahšie bude Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu. Nemyslím, že by týmto Pán Ježiš zľahčil hriech Sodomy a Gomory, skôr ma prekvapilo, aké vážne následky má to, ak človek odmietne si vypočuť posolstvo Pána Ježiša Krista.

Rozmýšľam nad tým, či je vôbec možné niečo také porovnať. Na jednej strane morálna zvrátenosť dvoch miest a na strane druhej odmietnutie ľudí, ktorí vám priniesli do vášho domu zvesť o Kristovi. To predsa nie sú porovnateľné veci. Čo je podľa vás horšie, bratia a sestry? Zvrhlý morálny život, alebo odmietnutie jednej návštevy cudzích ľudí, ktorí vám prídu hovoriť o viere v Krista?

Myslím, že nedávno som spomínal, ako sa potrebujeme naučiť vedieť v dnešnej dobe povedať nie, prípadne ako je treba rázne povedať nemám záujem, ďakujem to, čo mi ponúkate si neprosím. Občas musíte aj odohnať ľudí od brány svojho domu, pretože dnes to môžu byť všelijakí podvodníci s falošným tovarom.

Lenže to, čo Pán Ježiš spomínal bolo niečo podobné. Vyslal učeníkov, ktorí prišli do dediny a od domu do domu prinášali zvesť o Kristovi. Ten, kto ich odmietol a poslal preč, sa podľa jeho slov bude mať v súdny deň horšie ako obyvatelia Sodomy, či Gomory.

Minule mi volala pani, že či sa môžem zapojiť do nejakého prieskumu a ja som sa niekde ponáhľal a tak som povedal, že teraz nemôžem. A kedy vám môžem zavolať, bude to len pár minút? Zdalo sa mi hlúpe povedať, že na to nebudem mať čas nikdy a tak som zo slušnosti povedal, že na ďalší deň. Vtedy som nezdvihol a keď to číslo volalo o štyri dni tak som prikývol, že mám čas. Začala s vysvetlením, že sa hovor bude nahrávať a položila mi prvú otázku: Ktorých telefónnych operátorov používam? A ja na to, že iba O2. A ona: Služby žiadneho iného nepoužívate? Nie. Tak vám ďakujem veľmi pekne, nevyhovujete našim kritériám. A bolo po rozhovore.

Stresujem tu tri dni a pritom stačilo byť trochu, ako sa to dnes hovorí „asertívny“ a povedať, že ďakujem, ale nemám záujem. Myslím, že je to v poriadku. Žijeme v dobe, keď je to nutné. Ak neviete povedať nie, tak sa nezbavíte všelijakých ankiet, priekupníkov, podvodníkov, ktorí dokážu úžasne zahrať na city a zneužiť dobroprajnosť a ústretovosť človeka. Som veľmi podozrievavý na každého cudzieho človeka, ktorý ma zastaví, alebo sa chce rozprávať. Buď chce peniaze, buď niečo predáva, buď zisťuje nejaký prieskum...

A teraz si predstavte, že by ste od svojich dverí takto „odpoklonkovali“ človeka, ktorý by vám chcel niečo rozprávať o Bohu. Jednoducho nemali by ste čas, mali by ste nejakú prácu a on by vás pri niečom pre vás dôležitom vyrušil. Bolo by na tom niečo zlé? Koľkokrát ste poslali od svojich dverí Svedkov Jehovových, ktorí sa s vami chceli rozprávať o Bohu? Stále platí to, čo povedal Pán Ježiš, že ľahšie bude Sodomčanom na poslednom súde, ako ľuďom, ktorí si odmietli vypočuť svedectvo o Ježišovi?

Občas si ešte vybavím, ako na pohreboch na Gemeri ľudia stáli pred domom smútku, alebo pred kostolom a nevošli dnu, aby náhodou nepočuli farára rozprávať „bludy“. Je to ozaj tak vážna vec, odmietnuť si vypočuť niečo o Kristovi? Má sa to porovnávať so zvráteným životom obyvateľov týchto dvoch starobylých miest?

Ide práve o to odmietnutie. Nikto z nás nevie, koľko príležitostí budeme mať v živote na to, aby sme uverili v Krista. Pri niekom to môže byť iba jedna jediná možnosť. Ak ju odmietne, akoby odmietol svoju záchranu a spásu. V tej situácii tí ľudia odmietli tých, ktorí im prinášali do domu Krista a spasenie.

Aj tento rok sme mali na výlete jeden večer evanjelizáciu s témou pravda o Kristovi. Jej súčasťou bol aj taký osvetlený večerný chodníček, cez ktorý každý sám prešiel a ktorý sa končil osobnou výzvou odovzdať svoj život Ježišovi. Možno niečo, čo ste povedzme vy starší nikdy nezažili, pretože od malička vás vaši rodičia viedli do kostola a s Bohom v podstate žijete od detstva. Ale mnoho tých mladých ľudí kresťanské vedenie už nemá. Pre nich je dôležité postaviť pred nich Krista a dať im možnosť urobiť to osobné rozhodnutie. Povedať: Áno Bože, vnímam ťa odovzdávam Ti svoj život, verím Ti a chcem žiť život s Tebou. To je príležitosť, ktorú dostali od Boha aj tento rok. Vnímal som to ako veľmi dôležitý moment celého výletu.

Prirovnal by som to k tomu, čo robili učeníci pri prvom vyslaní, keď zaklopali na dvere domu a priniesli zvesť o Kristovi. Kto si ich ani nevypočul, alebo ich ponuku odmietol, pripravil sa o možnosť záchrany. Pri tom, akí sme my ľudia neistí, je to vždy otázne, či budeme mať ešte inú možnosť a koľko ich v živote môžeme odmietnuť. Nie je to pri každom človeku rovnaké. Niekto tých pozvaní k viere zažije viac, niekto možno bude mať v živote len jedno. Ak ho odmietneš, stratil si život. Preto je odmietnutie tak vážnym hriechom, ktorý Pán Ježiš porovnal so súdom pre Sodomu a Gomoru.

Pritom obyvatelia tých miest možnosť na pokánie a na nápravu nedostali. Nevieme, ako to bolo pred tým, ale keď prišli Boží poslovia, už žiadny odklad, alebo žiadna možnosť na pokánie v ponuke nebola. Už prišiel iba súd. Pán Ježiš potom ešte raz použil príklad Sodomy a Gomory. A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. Bola to veľká kritika pre Kafarnaum a jeho obyvateľov, pretože v tom meste urobil Pán Ježiš mnoho divov a ľudia tak mali mnoho príležitostí, ale reagovali odmietnutím.

Uvedomujem si, že neveriaci ľudia okolo nás nemajú v živote veľa výziev a veľa momentov, ktoré ich volajú k viere. Ich odmietnutím sa dostávajú do horšej situácie na Božom súde ako obyvatelia Sodomy a Gomory. Pretože oni nedostali upozornenie na hriech ani výzvu na nápravu života, ale oni v tomto svete áno.

Je to teda až také vážne odmietnuť pozvanie k viere? Áno, pretože nikdy nevieme, ktoré z nich je v našom živote už to posledné.

Amen           

Piesne: Najsvätejší...; 451; 456; 461; 475; A 59; 656/5

Texty: Kaz 1,2.12–14;18–23; Kol 3,1–11; Ž 49, 2 – 12; Luk 12, 13 – 21