25. po Sv. Trojici 2021
Kázňový text: Jer 23, 5 – 6
Dnes vás tým, čo chcem, bratia a sestry, povedať, asi dosť popletiem, ale aj sám som si uvedomil, že nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Budeme dnes spolu rozmýšľať nad Božou spravodlivosťou. My ľudia o nej máme svoju predstavu a väčšinou ju chápeme ako dokonalú spravodlivosť, ktorú Pán Boh uskutoční pri poslednom súde, kde zoberie do úvahy všetky okolnosti, všetky za a proti, všetky pohnútky i myšlienky človeka a nakoniec vyriekne najspravodlivejší súd, aký je vôbec možný. Uvedomil som si však, že to nie je také jednoduché a aj podľa toho, čo vieme z Božieho slova, bude Božia spravodlivosť trochu iná.
Čo je to vlastne spravodlivosť? Podľa definície je spravodlivosť morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Ozaj pekne povedané, no je to veľmi všeobecné a spravodlivosť by mala byť veľmi konkrétna pri každom jednom skutku a pri každom jednom človeku.
Niekde na prechode pre chodcov v nejakom meste sa stane smrteľná nehoda. Ak poznáte obeť a bola vám blízka, budete mať veľmi kritický postoj voči vodičovi. Určite išiel v meste rýchlo, nedával pozor, možno mal v ruke telefón a nevenoval dostatok pozornosti riadeniu. A ktovie aký to bol frajer, možno nejaký cestný pirát, dovtedy to preháňal až to muselo skončiť smrťou nevinného človeka. Mal by si odsedieť v base aspoň 10 rokov. Aj to je málo za jeden ľudský život!
Ak by ste však poznali šoféra a bol by to niekto z vašich blízkych, mali by ste iný pohľad na situáciu. Veď to sa môže stať každému šoférovi, možno sa len v zlý moment obzrel bokom, možno mu vo výhľade prekážalo iné vozidlo, alebo mu zasvietilo slnko. Možno mu ten chodec do cesty skočil na poslednú chvíľu a on ani nemal žiadnu možnosť zabrzdiť. Teraz bude mať pokazený celý život možno pre okamih nepozornosti, alebo dokonca pre drzého chodca. Veď on predsa nikdy nechodil rýchlo a stalo sa mu akurát toto.
V takých prípadoch by predsa malo byť jednoduché nájsť spravodlivosť a predsa vidíme, že je to veľmi ťažké. Dokáže byť človek vôbec spravodlivý? Akú výšku trestu by mal súd prisúdiť vinníkovi? Koľko stojí jeden ľudský život? A vie súd zobrať do úvahy aj to, čo tomuto svetu mohol priniesť ten človek, ktorý pri tej havárii zomrel? Čo keď to bol niekto, kto by v 50-tke objavil liek na rakovinu? Aký trest by potom zaslúžil takýto vodič? Ale keby to bol len niekto, kto sa v 30-tke stane narkomanom, alebo bezdomovcom, tak by ten trest nemusel byť prísny.
Spravodlivosť je ozaj veľmi zložitá vec. A to nehovoríme o úprimnej ľútosti a pokání, ak sa niečo také v živote človeka stane. Je to predsa niečo celkom iné, keď sa vodič po niečom takom trápi, má výčitky svedomia a ozaj úprimne trpí, že zobral život inému človeku. Občas povieme, že žiadny iný trest už nepotrebuje, pretože to, čo sa stalo, je dostatočným trestom. Ale je niečo celkom iné, keď sa na to povznesie a je mu to jedno. Vie súd prihliadať na pokánie?
Nikdy som doteraz nevnímal, že by súd bral tak veľmi do úvahy postoj človeka po nejakom trestnom čine. Máme dnes vinníkov, ktorý si priznajú vinu, ľutujú to, čo spravili a pomáhajú pri vyšetrovaní. Dnes počúvame veľa o kajúcnikoch, ktorí sa priznali k svojim činom, ľutujú ich a spolupracujú s políciou. Ale ako zistí sudca, že ten človek to ľutuje úprimne a nie preto, že z toho bude mať nejaké výhody? Že si to jednoducho prepočítal a zistil, že zahrať takéto divadielko sa mu najviac oplatí.
Nie je ozaj jednoduché byť sudcom a rozhodovať o vine, či nevine a nakoniec aj udeľovať výšku trestu. Je tam toľko vecí, toľko možností, ktoré je potrebné zobrať do úvahy. Je tam vždy toľko pochybností, či je ten človek úprimný v tom, čo hovorí, a či je jeho ľútosť, ak sa objaví, ozaj skutočná.
V jednej veci som si istý a tou je, že Pán Boh nebude mať pri poslednom súde problém odhaliť ľudskú pretvárku. Tým, že on hľadí do srdca človeka a pozná pohnútky srdca i naše myšlienky, nebude mať problém odhaliť ľudské pokrytectvo. V Božom slove je veľa textov, ktoré hovoria o tom, že nie je nič tajné, čo by sa nevyzvedelo a čo by nevyšlo najavo. Takže v tom by problém s Božou spravodlivosťou byť nemal.
Problém je v niečom úplne inom a tým je spravodlivý trest, ktorý si človek zaslúži za svoje hriechy. Ak má byť Pán Boh spravodlivý, tak by na poslednom súde padal pri každom človeku iba jediný rozsudok a tým je smrť. Nič iné by sme ani nikto z nás nezaslúžili. A tak by to bolo ozaj spravodlivé.
Je to paradox, že my túžime po spravodlivosti, ale tú chceme pre iných. Pri sebe by sme chceli od Boha milosť. Lenže milosť, nie je spravodlivosť.
Vrátim sa k tomu teoretickému prípadu zo začiatku. Ak si inému človeku z nedbanlivosti spôsobil smrť, máš byť podľa zákona potrestaný odňatím slobody až na tri roky. Toto je spravodlivosť podľa zákonov Slovenskej republiky. Nie je tu žiadne omilostenie, či podmienečný trest. Toto by bola spravodlivosť. Ak má aj Pán Boh postupovať podľa spravodlivosti, tak za hriech je odplata smrť. Hriechy, ktoré sme v živote napáchali, majú jasne danú výšku trestu a spôsob trestu. A tieto pravidlá boli dané a nadobudli právoplatnosť skôr, ako sme svoje prestúpenia voči Bohu spáchali.
To pre mňa znamená, že my vlastne nechceme Božiu spravodlivosť. Aspoň ju nechceme voči sebe samému. Sme ju ochotní požadovať pre druhých ľudí, pre tých, na ktorých nám nezáleží. Ale pri sebe čakáme, že ten spravodlivý Sudca živých a mŕtvych uplatní úplne iné pravidlá pri vynesení rozsudku. A to je ozaj zvláštne.
Bolo by to podľa vás spravodlivé, aby sudca pri jednom vinníkovi súdil podľa predpísaných zákonov a druhého by len tak pre nič za nič omilostil? Ja si myslím, že to Pán Ježiš ako Sudca živých a mŕtvych urobí, aj keď sa to môže zdať z ľudského pohľadu nespravodlivé. Preto ste dnes počuli to čudné evanjelium, ktoré sa hodí viac k veľkému piatku, ale tam bola viditeľná tá čudná Božia spravodlivosť.
My toho lotra na kríži vnímame z veľmi čudnej strany. Pre nás je to človek, ktorý dokázal na konci života v posledných okamihoch života učiniť pokánie. Keď ho spomíname, hovoríme o ňom ako o hrdinovi, ktorý si zachránil život. Ale skúste sa na neho pozrieť ako na vraha, ktorý možno zabil nevinného človeka, otca, manžela, živiteľa rodiny a ostali po ňom malé deti, ktoré potom trpeli ohromnú biedu. Ako mohol Pán Ježiš takému človeku odpustiť? Ako mu mohol povedať vetu: Hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji? To je čo za spravodlivosť? Akým právom niečo také urobil? Ja musím odpovedať: Právom všemohúceho Boha! On má na to právo.
Určite poznáte podobenstvo o robotníkoch na vinici. Pán si najme robotníkov na prácu na svojej vinici ráno na úsvite a dohodne sa s nimi na sume jedného denára. Bola to dobrá odmena, pretože tí chlapi ráno na takúto cenu pristáli. Ale Pán potom prišiel dohodnúť aj ďalších okolo deviatej, potom okolo obeda a ešte aj okolo tretej popoludní. A potom o piatej večer ich všetkých povyplácal. Každému dal po jednom denári. Bolo to spravodlivé? Ako môže dostať niekto za prácu na vinici jeden denár, keď robil iba dve hodiny a v ten istý moment dostal iný za celodennú osemhodinovú robotu tiež jeden denár? Tak ako je možné nazvať niečo také spravodlivosťou?
My sa tvárime, že rozumieme Božej spravodlivosti, ale ona je úplne iná ako naša ľudská. V tom podobenstve pán odmenil prvého podľa spravodlivosti, pretože sa s ním dohodol na denári a denár mu aj zaplatil. Ale pri všetkých ostatných to nebola spravodlivosť, ale milosť.
Čo by ste si, bratia a sestry, priali? Túžite po Božej spravodlivosti, alebo radšej po Božej milosti?
A teraz jeden dôležitý objav nášho kázňového textu: Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ, bude múdro konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. Myslím, že všetci vieme, o kom je toto proroctvo proroka Jeremiáša. No najzaujímavejší je záver nášho textu: A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin - naša spravodlivosť. Vďaka Pánovi Ježišovi prišla milosť, prišlo odpustenie, ale Pán Boh to dovolil nazývať spravodlivosťou. Lenže to ani zďaleka nie je spravodlivosť.
To privretie očí nad našimi hriechmi, to prehliadnutie našich previnení pre Ježišovu smrť na dreve kríža nám Pán Boh dovolil nazývať „spravodlivosťou“. No napriek tomu, že to takto Pán Boh volá, nejde o spravodlivosť, ale nesmiernu Jeho milosť. Apoštol Pavol píše: Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. (2K 5,21)
Môžeme túžiť po Božej spravodlivosti, ale ona je vždy viac Božou milosťou. To je to podstatné, čo si dnes máme, bratia a sestry, zapamätať: Boh zmenil svoju spravodlivosť na nesmiernu milosť, ale dovolil nám ju nazývať spravodlivosťou.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 667; 668; 671; 700; A 88; 656/5
Texty: Jer 23, 1 – 6; Kol 1, 9 – 20; Ž 46, 2 – 12; Luk 23, 33 – 43
