5. po Veľkej noci 2022

Kázňový text: 2M 17, 8-15

Znova je tu jedna udalosť z dejín Izraelského ľudu, ktorú vám dnes chcem priblížiť v rámci série Biblia, ako ju nepoznáme. Nebude to však iba história, nájdeme v tých slovách aj veci, ktoré sú aktuálne aj na dnešnú dobu.

Myslím, že prvá vec, ktorá príde na um dnešnému modernému človeku, je otázka, ako mohol Pán Boh vyslať Izraelcov do vojny a k zabíjaniu? Je to jeden z problémov, ktorý trápi mnoho veriacich ľudí, ktorí si otvoria Starú zmluvu a začnú čítať. Máme tomu rozumieť tak, že Boh chce a schvaľuje zabíjanie?

Skôr ako si zodpovieme na tieto otázky, je potrebné si uvedomiť, že vojna nie je Božie dielo a ani nikdy nebola. Aj keď Pán Boh vystríhal prvých ľudí, že ak budú jesť zo stromu poznania dobra a zla, príde do ich života smrť, tak ani toto svoje slovo nenaplnil okamžite po prvom hriechu. Viete, kto prvý siahol na ľudský život? Bol to človek! Kain, ktorý zo závisti zabil svojho brata. Smrť bola stvorená ľudským rozhodnutím. Je to prejav nevedomosti, ak chceme vojny a zabíjanie pripísať Bohu a vyčítať mu, prečo niečo také stvoril. Je to asi to najbežnejšie, čo ľuďom napadne, keď sa stanú svedkami vojny. Ak existuje Boh, prečo niečo také dovolí? Prečo nezabráni, aby trpeli nevinní ľudia a deti? Ja rozumiem, že tieto otázky takto vyslovené, pod vplyvom emócií, umocnené vojnou na Ukrajine sa zdajú logické. Treba si však uvedomiť, že so slobodou, ktorú nám Boh dal a s tým, ako ju my ľudia využívame, musíme rátať aj s nepríjemnými následkami našich hriechov.

Malá zneužitá moc znamená menšie následky. Zoberte si len príklad našich rodín, v ktorých sa rozhádajú ľudia pre majetky, peniaze a dedičstvá. Súrodenci sa nerozprávajú, rodičov nenavštívia, deti sa neznesú a cítia sa ukrivdení. Viete si predstaviť, že by ste v tak rozhádanej rodine dali niektorému z tých ľudí moc nad ostatnými? Čo by urobil taký človek plný hnevu a nenávisti, keby sa zrazu mohol pomstiť a mal by v rukách možnosť urobiť čokoľvek? Ako radikálne by sa riešili rodinné nezhody, keby ste mali moc niekoho odsúdiť a zavrieť? Nakoniec je iba dobré, že mnoho ľudí takúto moc nemá. Tí čo ju majú, sú veľmi náchylní k tomu, že ju chcú zneužiť.

Ale akonáhle dávate človeku neobmedzenú moc, tak musíte počítať s tým, že bude mať sklony využívať ju vo svoj prospech. Skoro za každou vojnou v tomto svete je moc a pýcha človeka, ktorý ma pocit, že je niečo viac a že on si môže dovoliť všetko. Bolo to tak v dejinách a vidíme to aj dnes. S veľkou mocou prichádza veľké pokušenie a s pokušením aj veľké hriechy. No a s veľkými hriechmi aj veľké dôsledky. Historici takýmto ľuďom hovoria diktátori. Ľudia, ktorí si zabezpečili svoje miesto a svoje postavenie na celý život, odstránili tých, ktorí by ich mohli ohroziť a vymenovali sa za doživotných vládcov. Takýto ľudia vo svoje pýche robia bláznivé rozhodnutia.

Ešteže každému jednému dal Pán Boh hranice, ktoré nikto z nás neprekročí. A tak sú z neobmedzených vládcov len vládcovia do smrti, aby zlo a hriech, ktoré prinášajú tu neboli navždy. Aj oni sú ľudia, ktorým dal Boh slobodnú vôľu, aby sa rozhodovali a aj ich Pán Boh sleduje, čo so svojou mocou robia.

Pokúsim sa to vysvetliť na inom príklade. Mal Pán Boh zastaviť Kaina, keď sa rozhodol siahnuť na život svojho brata? Možno by nejakí ľudia povedali, že áno. Boh to mal urobiť, veď vedel, k čomu sa schyľuje. Poviem to tak jednoducho, mohol Kaina zavrieť do nejakej klietky, ako keď zatvárame zvieratá v ZOO. A potom by to musel urobiť znova pri ďalších a ďalších ľuďoch, ktorý sa vo svojej slobode rozhodli konať zlo. Ale nakoniec by sme tu na zemi všetci žili v klietkach, dostatočne oddelení jeden od druhého, aby sme si nemohli navzájom ublížiť. Takto by Pán Boh mohol zastaviť zlo, pre ktoré sa ľudia rozhodujú.

Lenže potom, by sme sa sťažovali Bohu, že nám zobral všetku slobodu a že sme len bábky v jeho nejakej podivnej hre. Kain by sedel v klietke a vyčítal by Bohu, prečo ho zavrel, veď predsa on nič neurobil! A Pán Boh by sa mu snažil vysvetliť, že ak by som ťa bol pustil, spáchal by si bratovraždu. Ale Kain by na to povedal: Bože, to tvrdíš ty, ale reálne sa nič také nestalo! Tak prečo som zavretý?

Myslím si, že Pán Boh môže zastaviť zlo, ktoré ľudia spôsobujú, lenže by nám musel zobrať tú výnimočnosť, s ktorou nás stvoril. Musel by nám zobrať slobodu a rozhodovanie podľa našej vôle.

Hovorí sa taký vtip, že cigánka posielala dieťa s džbánom na vodu, ale pred odchodom ho zbila, vraj preto, aby džbán nerozbilo. Lebo načo ho už biť potom, keď bude džbán rozbitý?

Chcete, aby nás Boh trestal za zlo, ktoré by sme ešte len boli urobili? Bolo by to tak lepšie? Boli by sme potrestaní odňatím slobody za to, že sme chceli spáchať niečo zlé. Sloboda s ktorou nás Boh stvoril nám zaručuje právo robiť aj zlé rozhodnutia a zo zlých rozhodnutí potom plynú aj zlé následky. Tie následky sú svedectvom proti nám. A tam, kde je zlo, logicky trpia aj ľudia, ktorí za to konkrétne zlo nemôžu.

Keď Pán Boh oznámil Mojžišovi, že majú ísť Izraelci bojovať s Amálekom, bolo to veľmi zvláštne stretnutie. Amálekovci neboli celkom cudzím národom pre Izrael. Citát z 1. Mojžišovej knihy: Timna však bola vedľajšou ženou Ézavovho syna Elifáza a Elifázovi porodila Amáléka.

Izraelci boli potomkovia Jákobovi a Amálekovci potomkovia jeho brata Ézava. Mali k sebe blízko. Mali spoločných predkov. Napriek tomu zažili Izraelci po vyjdení z Egypta s Amálekovcami túto nemilú skúsenosť. Izraelci odchádzali z Egypta bez toho, aby museli zobrať do rúk meč a prelievať krv. Boh za nich tento boj vybojoval v 10 Egyptských ranách. Prešli púšťou, potom s vypätím síl sa dostali cez more a približovali sa k vrchu Sinaj. Predchádzal ich chýr a tak mali rešpekt pred okolitými národmi. Až na Amálekovcov, ktorí ich vysilených a unavených cestou na púšti napadli. Potomkovia Ézava chceli využiť ťažkú situáciu potomkov Jákoba.

To bol dôvod, prečo Pán Boh rozhodol, že vytrie spod neba pamiatku na Amáleka. A tých bojov bolo potom v histórii Izraelského národa niekoľko. Pán Boh túto udalosť o niekoľko desiatok rokov pripomenul Józuovi: Pamätaj, čo ti vykonal Amálék na ceste, keď ste vychádzali z Egypta, ako ťa na ceste napadol a zničil tvoj zadný oddiel, všetkých, čo zmorení kráčali za tebou, a ty si bol vyčerpaný a unavený... (5M 25,17-18)

Celá tá bitka bola zvláštna. Akoby nezáležalo na vojakoch a ich odhodlaní, ani na výzbroji, ani na šikovnosti a technickom vybavení, ani na množstve bojovníkov. Všetko to stálo na Božej podpore a pomoci. Kým mal Mojžiš zdvihnuté žehnajúce ruky, víťazili Izraelci, ale keď ich spustil v ten moment začali víťaziť Amálekovci. Preto Áron a Chúr usadili Mojžiša na kameň a začali mu držať tie žehnajúce ruky až do víťazného konca.

Celá tá situácia by sa dala vidieť aj v dnešnom konflikte na Ukrajine, keď sa väčšina Európy snaží vojensky podporovať ukrajinskú armádu, aby sa dokázala brániť, ale dnes to nechcem takto vysvetľovať.

Ten konflikt Izraelcov s Amálekom môže byť obrazom našich životných bojov a zápasov. Samozrejme musí byť v nich vždy niekto, kto sa chytí zbrane a bude bojovať. Nestačí si vložiť ruky do vrecka a čakať, že naše starosti za nás vyrieši niekto iný. Józua musel vybrať mužov z Izraela, ktorí sa postavili zoči voči nepriateľovi. No v našich životných zápasoch je dôležitá aj duchovná podpora. To sú tie zdvihnuté Mojžišove ruky. To je ten modlitebný zápas, to je to žehnanie v tej celej situácii.

Vyznieva to dosť zvláštne, že to víťazstvo vo vojne nezáležalo na snahe vojakov, ale na zdvihnutých Mojžišových rukách. Akoby to nemalo logiku. Ale práve tu tá logika našich životných bojov je. Tá duchovná žehnajúca podpora je nutnosťou k víťazstvu. A niekedy nestačí, aby ste sa za veci modlili sami. Jednoducho potrebujete, aby vám ešte niekto iný prišiel a podržal tie ruky. Je to krásny obraz modlitebného zápasu za veci života. Sú boje, v ktorých si sám neporadíš, potrebuješ sa s niekým o svoje trápenia podeliť a potrebuješ niekoho, kto by ti pomohol v modlitbách, ak chceš ten boj dotiahnuť do víťazného konca.

Nech už zápasíte v živote s čímkoľvek, vedzte, že sa k tomu musíte postaviť čelom. Vaše problémy nevyrieši čas, ani odkladanie na neskôr. Izraelci museli vybrať vojakov a postaviť sa na bojisko. Ten boj by za nich nikto iný nebol vybojoval. Ale uvedomte si, že každý náš zápas, či už je to o zmierenie, o pokoj v rodine, o odpustenie, potrebuje duchovnú podporu. Tá je nakoniec najdôležitejšia pre víťazstvo. Občas však potrebujeme tých, ktorí nám pomôžu podržať tie modliace a žehnajúce ruky, keď už my sami nevládzeme.

Tu je dôvod, prečo potrebujeme spoločenstvo a veriacich ľudí, prečo potrebujeme cirkev, ktorá nám pomáha. Ľudia prehrávajú mnohé životné boje, lebo im nemá kto pomôcť, nemajú veriacich priateľov, ktorí im pomôžu a podoprú ich v modlitbách, ktorí im podržia utrápené ruky, aby to Božie kráľovstvo v tom svete zvíťazilo.

Každý náš životný boj potrebuje duchovnú podporu. Na to je tu brat a sestra v Kristovi.

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal...; 151; 149; 125; 130; A 35; 656/16

Texty: Sk 17, 22 – 31; 1Pt 3, 13 – 22; Ž 66, 8 – 20; J 14, 15 – 21