12. po Svätej Trojici 2008

Kázňový text: 1 Kor 3,9–15

Máme dnes pred sebou bratia a sestry dosť zvláštny text a myslím, že aj komplikovaný na pochopenie. Bolo by asi dobré začať tým, kto ho napísal a komu ho napísal.

Cirkevný zbor v Korinte mal svoje špecifiká. O založení zboru nevieme veľa. Vieme však, že Korint bolo rýchlo rozvíjajúce sa Grécke mesto, kde žili aj nejaký židia. Keď tam okolo roku 50 dorazil Pavel na svojej misijnej ceste, prišiel najprv do židovskej synagógy a začal zvestovať Krista. Netrvalo dlho a bol so synagógy vyhnaný. Tí, ktorí na základe jeho slov uverili začali sa stretávať v dome bohabojného Títa Justa, neďaleko synagógy. Pavol sa tam stretol s Priscilou a Akvilom a u nich aj niekoľko mesiacov býval. Kresťanov pribúdalo a Pavel sa v Korinte zdržal dosť dlho. Bolo to 18 mesiacov čo v porovnaní s inými mestami, keď po dvoch či troch týždňoch odchádzal, bolo naozaj veľa. Po Pavlovom odchode však nastali ohromné komplikácie, ktoré kresťanov v Korinte začali rozdeľovať.

Keď sa o tom Pavel dopočul napísal im postupne tri listy, aj keď v Biblii máme iba dva. Dôvod je veľmi jednoduchý. Prvý list sa stratil a nezachoval sa, ale v našom prvom liste v 5. kapitole v 9. verši je zmienka o tom, že Pavel už jeden list do Korintu poslal.

Problémy sa však nevyriešili. Na jednej strane veľká pýcha a vyvyšovanie sa nad druhých, na strane druhej smilstvo, ako bežná vec medzi kresťanmi. To všetko boli dosť podivné veci, ktoré ne idú dohromady.

Náš text však rozoberá úplne iný problém. V Korinte boli zvady a rozbroje aj pre učiteľov a kazateľov evanjelia. Ja som Pavlov, ja Apollov, ja Kéfasov (Petrov)….…. Rôzny učitelia a tým pádom aj rôzny sympatizanti, ktorí na toho svojho zvestovateľa evanjelia nedali dopustiť. Nie je to nič neobvyklé ani v dnešnej dobe. Ako náhle príde farár na nové pôsobisko, je vždy porovnávaný so svojím predchodcom. Nedá sa tomu vyhnúť. Každému človeku vyhovuje iný kazateľ.

Všetci si dobre pamätáte na kázne brata seniora Fričovského. Za tie roky ste si na jeho štýl zvykli. Niekto radšej počúva brata seniora Matejku, iných oslovovali viac slová brata farára Mišinu. Každý z kazateľov má svoj štýl vyjadrovania, spôsob reči, ktorý je ťažko napodobiteľný. A myslím si, že by to ani nebolo dobré, aby som sa snažil kázať tak, ako kazatelia predo mnou, alebo ich nejakým spôsobom napodobňovať. Nemám na to.

Nie je na tom nič zlé dovtedy, kým tieto odlišnosti nerozdelia poslucháčov na rôzne skupiny, ktoré začnú proti sebe bojovať a navzájom sa osočovať. A toto sa stalo medzi kresťanmi v Korinte. Zašlo to až tak ďaleko, že sa spochybňovalo to, či má napríklad Pavol právo učiť, alebo nie? Či je vhodný na takúto službu, alebo nie?

Náš kázňový text je Pavlovým vysvetlením tejto situácie. Hovorí korintským kresťanom: ….vy ste Božia stavba a my Boží spolupracovníci. Nič viac, nič menej. Pavol to prirovnanie potom ďalej rozširuje. Hovorí o stavbe ktorej základom je Kristus. Na tomto obraze nie je nič komplikované ani zložité. Dokonca je to prevzaté podobenstvo zo slov Pána Ježiša o múdrom a hlúpom staviteľovi.

Pavol nespochybňuje právo Petra a Apolla vyučovať. Pravdepodobne po jeho odchode sa do Korintu obaja dostali. Nespochybňuje ani to, že Peter (Kéfas) a Apollo stavajú na inom základe, ako je Ježiš Kristus.

Zvláštnosťou je to čo nasleduje v slovách apoštola Pavla po tom. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, seno, slamu…..

Najprv som si myslel, že to bola veľmi vážna výčitka učiteľom a kazateľom, ktorí prišli učiť do Korintu. Ale povedať, že na základ, ktorým je Kristus stavia apoštol Peter, učeník Pána Ježiša, drevo, seno a slamu by bolo dosť odvážne aj na Pavla.

Takisto Apollo bol veľmi zdatný rečníkom a vedel obraňovať kresťanské učenie. Bolo by to dosť podivné povedať, že on na Kristovi staval drahokamy, zlato, či striebro.

Otázkou je, či Pavlova narážka na to, čo človek stavia na Krista platila pre učiteľov, ktorí prišli do Korintu, alebo je to text, ktorí platí všeobecne pre každého kresťana?

Osobne si myslím, že problém v Korinte nevznikol pre zlých učiteľov. Oni sa nevyťahovali jeden pred druhým. Problém vznikol kvôli ľuďom, poslucháčom, ktorí zaujali zlí postoj.

Predstavte si teraz, že tieto slová by sme dostali dnes priamo do rúk od apoštola Pavla my. Základ je položený a tým je Ježiš Kristus. To sedí. Týka sa to každého jedného z nás.

• Kto z vás nevyrastal v kresťanskej rodine?
• Kto z vás nebol pokrstený, ako malé dieťa?
• Koho z vás neviedli od malička za ruky do kostola?

Teda základ v našich životoch položený je. A teraz Pavel dodáva: …či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo seno slamu, každého dielo vyjde najavo, ukáže to totiž súdny deň, ktorý to zjaví v ohni a oheň sprobuje dielo každého, aké je.

Brať tento text doslovne by nebolo múdre. Drevo seno, slama, drahokamy, striebro a zlato sú materiálne veci a nič z toho pred Pánom Bohom nemá žiadnu cenu, čiže ani zlato a ani striebro nie je na Božom súde hodnotou. Pavol však píše, že všetky tieto veci vyskúša oheň. Drevo zhorí a neostane človeku nič, tak isto ani slama a seno. Ako náhle ich vyskúšate v ohni prídete o ne. Ale striebru a zlatu a predpokladám ani drahým kameňom oheň neuškodí. Toto ohňom prejde a nestratí na cene. Lenže takto doslovne si vysvetliť tento obraz nemôžeme. Aj zlato aj striebro, ako aj drahokamy sú obrazom niečoho iného.

V Božích očiach je cenná služba, pokora, boj za spravodlivosť, čestnosť, oddanosť Bohu, viera. Tu by sme toho určite mohli vymenovať viac.

Otázkou je čo je tá slama a seno, čo je tým drevom, ktoré tiež stavia v živote človek na základ ktorým je Ježiš Kristus? Uvedomte si, že tu apoštol nehovorí o bezbožných ľuďoch, ktorí žijú mimo Božej milosti. Hovorí o kresťanoch, ktorý si Pána Ježiša postavili ako základ svojho života. Len s tým rozdielom, že na ten základ stavajú veci, ktoré nemajú cenu, alebo lepšie povedané, ktoré nevydržia skúšku ohňom.

Aj drevo aj slama aj seno nejakú cenu majú, len neobstoja v skúške ohňa. Zvláštne v slovách apoštola Pavla je: ….ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu, sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň. Nie je to Božie zavrhnutie. Taký človek bude zachránený, lebo stojí na Kristovi, ale utrpí ohromnú škodu a bude to ako sa u nás hovorí s odretými ušami. Podľa týchto slov, sa aj takto dá dostať do Božieho kráľovstva.

V tom je tento text čudný.
-Čo môže byť tým drevom alebo slamou?
-Chyby v učení jednotlivých cirkví a denominácií?
-Kladenie dôrazu na niečo, čo je nepodstatné?

V dnešnom svete je mnoho kresťanských cirkví, ktorých základom je Ježiš Kristus. Je to základ, ktorý je položený aj v katolíckej cirkvi, pravoslávnej, reformovanej, evanjelickej, apoštolskej atď., atď. Len niekde na základ, ktorý je daný stavajú veci, ktoré sú nepodstatné a pre spasenie nedôležité. A na konci sveta, keď prejdú ohňom nevydržia a zhoria. …ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu, sám sa síce zachráni, ale ako cez oheň.

Nedovolím si tieto slová uzavrieť a rozhodnúť, že slama, seno a drevo sú omyly v učeniach kresťanských cirkví. Nechám to otvorené, aby ste nad tým aj vy rozmýšľali. A rozmýšľajte bratia a sestry aj nad tým, že aj váš a aj môj život Pán Boh vyskúša raz v ohni. Pýtajte sa čo zostane? Čo vydrží? Prejdeme len z odretými ušami a ohorenými pätami? Akú stavbu života sme na Pána Ježiša Krista postavili?

AMEN

Piesne: 355; 449; 284; 633; A:59
Texty: 1M 1,24–26; G 5,1–6.13–14; J 8,31–36; Ž 147,1–6.11–12