Z histórie
Prvý písomný záznam o Obišovciach, ktorý sa nachádza v štátnom archíve v Budapešti, je z roku 1289. Pôvodný názov obce bol Abush. V 15. storočí tu žili nemeckí baníci.
V roku 1444 kráľovná Alžbeta povolala do krajiny Jána Jiskru z Brandýsa, vodcu Husitov. Tento sa stal županom Šarišskej župy. Vďaka tomu sa po krajine šírili husitské myšlienky a v 70-tich obciach pôsobili husitskí kňazi. V dobe Lutherovej reformácie väčšina husitov prešla ku reformačnému učeniu. V údolí Torysy a Hornádu vznikali samostatné evanjelické cirkevné zbory. Evanjelický cirkevný zbor v Obišovciach bol založený okolo roku 1550. Napriek tomu, že Obišovce patrili medzi najstaršie evanjelické cirkevné zbory v okolí, predsa neboli vždy samostatné. V roku 1636 mali obišovský evanjelici murovaný chrám na mieste, kde dnes stojí rímsko-katolícky kostol.
V roku 1645 vypukol v Šarišskej župe mor, na ktorý zomrelo mnoho ľudí vrátane 36 evanjelických kňazov.
Nasledovalo obdobie bojov za náboženskú slobodu pod vedením Imricha Tökölyho a Františka Rákoczyho. Evanjelickí kňazi boli vyháňaní, kostoly a školy konfiškované. Evanjelici v Obišovciach sa postavili na odpor na čele s Jánom Gerdom.
V roku 1781 vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent zaručujúci náboženskú slobodu. V roku 1785 poslali obišovskí evanjelici do Viedne žiadosť o povolenie ku stavbe nového chrámu. Po získaní povolenia bol chrám postavený v priebehu dvoch rokov (1787–1789).
Tu si treba pripomenúť svedectvo miestneho mlynára Jána Hulveja. Tomu v roku 1785 zomrela manželka a dvaja synovia. Na pamiatku svojich drahých zosnulých venoval na stavbu chrámu 1.000 zlatých a všetok stavebný materiál. Stal sa skutočným dobrodincom obišovských evanjelikov.
V roku 1889 si cirkevný zbor pripomínal 100. výročie postavenia chrámu. Konala sa veľká slávnosť, ktorej sa zúčastnilo veľa hostí zo širokého okolia. S výdavkami na túto slávnosť pomohli slovenskí evanjelici žijúci v USA, ktorí poslali 200 forintov.
Pod vedením brata farára Ladislava Fričovského sa v roku 1995 v cirkevnom zbore začali prípravy na stavbu novej farskej budovy, ktorá by bola postavená hneď pri kostole. Stavba napredovala pomaly najmä kvôli nedostatku financií. V cirkevnom zbore bola vyhlásená Akcia 10.000, keď sa ľudia mohli zapojiť do podpory stavby venovaním 10.000.-Sk. Stavbu podporila aj Württembergská synoda (Partnershilfe) zo Spolkovej republiky Nemecko sumou 2×25.000.-DM. Faru sa podarilo sfunkčniť až začiatkom roku 2004.
Evanjelickí farári pôsobiaci v Obišovciach: (Kvôli poškodeniu zborového archívu počas 1. svetovej vojny sú záznamy o farároch pôsobiacich v Obišovciach neúplné.)
Ján Sohulek (1787 – 1816)
Daniel Halbsuch (1816 – 1818)
Karol Peter Komjacký (1818 – 1821)
Pavel Zimmermann (1821 – 1825)
Matej Lojko (1825 – 1826)
Imrich Felix (1826 – 1827)
Ján Pankuch (1827 – 1862)
Ľudovít Brocken (1863 – 1866)
Pavel Ostermann (1866 – 1869)
Fridrich Fizely (1869 – 1895)
Ján Zeman (1895 – 1911)
Ján Hysko (1911 – 1919)
Gustáv Pogáň (1920 – 1926)
Gustáv Hojšo (1927 – 1929)
Štefan Engler (1930 – 1955)
Tibor Ján Žiak (1955 – 1962)
Milan Sokol (1962 – 1968)
Ladislav Fričovský (1968 – 2001)
Daniel Mišina (2003 – 2007)
Jaroslav Petro (2007 –
