5. po Veľkej noci 2008
Kázňový text: Sk 17,22–34
Čítal som tento text a rozmýšľal som, ako by začal svoj príhovor apoštol Pavel, keby sa objavil v niektorej z dedín, nášho krásneho Slovenska. Keby sa tak poobzeral, navštívil niektoré rodiny a potom by sa prihovoril ako vtedy v Aténach, povedzme dnes niekde do obecného rozhlasu. Viem, že by nezačal nejakou kritikou typu: zabudli ste na Boha, na Ježiša Krista, hanba vám. Toto nebol Pavlov spôsob. Vždy, keď prišiel na nové miesto, hľadal najprv spoločenstvo, ktoré mu bolo blízke, buď kresťanov, keď tam nejaký boli, alebo aspoň židov.
Porozprával sa s ľuďmi, spoznal kraj, spôsoby, zvyky. Dokonca ponavštevoval aj chrámy, aj keď boli pohanské a on vedel, že ľudia, ktorí sa tam modlia sú úplne mimo, ale nepohoršoval sa, ani ich nijako neodsudzoval. No a potom sa chytil niečoho, čo bolo pre nich známe. V Aténach to bol oltár s nápisom: neznámemu Bohu. Na tomto založil svoju reč, keď sa postavil na miesto, odkiaľ rozprávali mnohí grécky učenci a rečníci.
Myslím si, že keby sa apoštol Pavel ocitol teraz, v tomto čase, na Slovensku a prešiel by ním, tiež by asi začal svoju reč tak ako v Aténach. Vidím, že Slováci sú veľmi bohabojný národ. Čo dedina, to kostol. Teda minimálne jeden. Z nášho zboru jednoznačne je najlepší Kysak. To by aj na Pavlovi zanechalo dojem: 3 kostoly; asi by povedal, že tam musia byť veľmi zbožní ľudia. Obišovce 2, Trebejov 1, Lemešany 2 + 1 sa buduje, Drienovská Nová Ves 1, taký Budimír 3, atď. A čo taký Prešov, alebo Košice? A takto to vyzerá na celom Slovensku. Pre človeka neznalého pomerov by Slováci budili dojem veľmi pobožných ľudí, možno by sme aj samotnému apoštolovi Pavlovi vyrazili dych.
Ale pôsobiť dojmom zbožných a bohabojných ľudí nie je všetko. Tak, ako sa za zbožnosťou Grékov skrývala ohromná naivita a temnota, tak je to aj s nami na Slovensku. Mnoho oltárov, mnoho kostolov, ale skutočný a živý Boh je pre nás neznámy, tak ako bol pre Aténčanov.
Oltár neznámemu Bohu bola dosť divná vec. Buď hovoril:
- o veľkej ľahostajnosti – jeden boh menej, alebo viac, to je predsa jedno;
- alebo vyjadroval množstvo pochybností vtedajších Grékov. Máme veľa bohov a bohýň, ale asi to nie je to pravé, čo hľadáme.
Aj my máme veľa kostolov a ešte aj pomerne dosť ľudí v nich (spomeňte si na Štedrý večer), ale väčšina z tých ľudí skutočného Boha vôbec nepozná. Sme takí zadubení a obmedzení, že si myslíme, že naši bohovia sú blahobyt, práca, naše pohodlie a neobmedzená zábava. To je presne to, čo sme si vytvorili vlastnými rukami. Kvôli hokejovému zápasu dokážeme precestovať 500 km, alebo stáť na lístky v rade celú noc. Nie je toto pán boh? – len s tým rozdielom, že je to dielo ľudského umenia a dôvtipu.
Nerád by som sa dotkol hokejových fanúšikov, ale nezdá sa vám čudné, že z 3:0 na zápasy v prospech Bratislavy, sa zrazu Košičania tak rýchlo polepšili, že dorovnali na 3:3? Matematika je veľmi jednoduchá vec. Zisk zo štyroch vypredaných hál je predsa menší, ako zo siedmych. Skúsme si takú jednoduchú matematiku:
- Zisk z jednej vypredanej športovej haly….….….. 2 milióny.
- Zisk zo 4 vypredaných hál….….….. x miliónov
- Zisk zo 7 vypredaných hál….….….. y miliónov
Je viac x alebo y?
Takže tak či tak, rozhoduje len jeden jediný zápas a všetko ostatné bolo iba dobré divadlo.
Uvedomujete si, akú moc má tento ľudský výmysel, dielo ľudského umenia a dôvtipu? Ako sú títo ľudia ovplyvnení, keď sa dokážu pobiť, možno i pozabíjať pre svoj klub? A to isté je vo futbale a mnohých ďalších športoch. Veď si občas všimnite, koľko ľudí príde na zápas ligy majstrov. Alebo na preteky F1. Ja viem, že to nikto nenazve, že je to jeho Boh. Veď v modernom jazyku sa také slovo už veľmi nepoužíva. A ani to miesto stretávania dnes už nenazveme chrám. Voláme to už oveľa modernejšie. Je to Steelaréna. Alebo zábavné a nákupné centrum. A ľudí v nich nenazývame cirkevníkmi, ale fanúšikmi, priaznivcami, klientmi, zákazníkmi, atď…
Pýtam sa, v čom sa líšime od Aténčanov žijúcimi pred 1950 rokmi? V čom sme ďalej ako oni? Pavel by nám tak milo dohováral: …nemôžeme si myslieť, že Božstvo je podobné zlatu, alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu. Predsa nemôžete byť taký naivní?!
Pán Boh nechce, aby sme žili v takejto nevedomosti. Chce, aby sme otvorili oči. Rozmýšľali. Nehovorím tým, že kresťan nemôže vstúpiť do nákupného centra, že nemôže byť fanúšikom hokeja, futbalu, či nejakého iného športu. Sám sledujem F1 a baví ma to. Len Pán Boh chce, aby sme si uvedomili, že toto nie je to najdôležitejšie v ľudskom živote. Že náš boh nie je zábava, ani majetok, ani práca. Všetko toto môže byť ako doplnok, ktorý nám spríjemní život. Ale Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, a je Pánom neba i zeme,….. - je len jeden. A toho potrebujeme spoznať. Stále je však pre mnohých ľudí na Slovensku iba neznámym Bohom.
To, čo vtedy vymysleli Aténčania, keď v jednom zo svojich chrámov postavili aj oltár neznámemu bohu, bolo dosť zavádzajúce. Boli to také bočné vrátka. Pre istotu. Ak všetko zlyhá, ak padne všetko to, čomu veríme, tak tu máme ešte aspoň malú poistku. Ak neobstoja naši bohovia a naše bohyne, tak tento malý oltárik to môže všetko zachrániť.
Presne také isté maličké dvierka máme aj my v dnešnej dobe. Malý oltárik, ak by niečo prišlo. Aspoň deti si dáme pokrstiť, nevadí, že nechodíme do kostola, a že nie sme veriaci, ale keď by všetko zlyhalo, môžeme aspoň povedať: veď pokrstené sú. Nevieme, prečo chceme, aby boli pokrstené, nerozumieme tomu celkom, ale pravda je aj taká, že nechceme rozumieť. Nech ten Boh len pekne krásne ostane neznámy. Aj konfirmovať a potom ešte zosobášiť a nakoniec ešte pochovať. A občas k tomu oltáriku nám neznámeho Boha sa prídeme pomodliť. Teda, raz za rok na Štedrý večer.
Neznámy Boh je vynikajúci Boh. Nepoznáte ho a tým pádom od vás ani nič nechce. Toto Aténčanom vyhovovalo. Keď im o skutočnom Bohu začal Pavel rozprávať, tak veľmi dlho nevydržali. Niektorí sa pousmiali, iní povedali, možno aj na budúce ťa budeme počúvať. Väčšina ľudí na Slovensku to robí tak isto. Veria v neznámeho Boha. Ale nechcú o ňom nič bližšie vedieť, pretože známy Boh by od nich niečo očakával. Stačí im len to základné. Krst, konfirmácia, sobáš a napokon pohreb. To sú ich zadné vrátka. Božie slovo však tvrdí, že nepomôžu. Že vtedy, keď ich budete potrebovať otvoriť budú zamknuté. Apoštol Pavel, ako aj celá Biblia je tu pre človeka na to, aby nám toho neznámeho Boha priblížila. Pre mňa, ani pre vás, bratia a sestry, nemusí byť Pán Boh neznámym. Stačí trocha túžby a zvedavosti a môžeme spoznať toho, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom.
Prajem všetkým nám, aby sa nám to počas života podarilo.
AMEN
Piesne: 461, 233, 281, 649, A89
Texty: Dan 6,7–11; Ef 3,14–21; Ž 95,1–7; L 10,1–10
