Pamiatka reformácie 2020

Kázňový text: Iz 62, 6-7

V dnešný deň pamiatky reformácie sme si prečítali biblický text proroka Izaiáša. Najväčšia časť knihy bola napísaná počas Babylonského zajatia a záver knihy po tom, ako sa Židovský národ vrátil späť do svojej krajiny. Prorok píše o strážcoch, ktorí stoja na hradbách Jeruzalema, ktorí sú ustanovení na to, aby strážili mesto. Ale tá myšlienka, o ktorej píše prorok, nie je o strážení mesta so zbraňou v ruke proti nepriateľom. Úloha týchto ľudí je v niečom inom. Izaiáš píše: Celý deň a celú noc, nikdy nesmú mlčať; vy, ktorí upozorňujete na Hospodina, nedoprajte si pokoja!

Títo strážcovia majú upozorňovať na Hospodina. Mali dozerať na ľud a upozorňovať ho na to, aby žil podľa vôle Božej. Mali mu pripomínať, aké sú Božie pravidlá pre život, čo je a čo nie je v súlade s tým, čo chce Hospodin.

Prorok použil obraz vojakov, ktorí deň a noc strážia na hradbách, či sa neblíži k mestu nepriateľ, či neprichádza niekto, kto by chcel napadnúť a zničiť mesto. Presne tento obraz veľmi presne vystihuje aj tých, ktorí sa starajú o život ľudí, ktorí vedú ľud k tomu, aby žil podľa slov Hospodinových. Celý deň a celú noc nesmú mlčať, musia upozorňovať na hriech, musia strážiť čistý a svätý život. Prorok dokonca upozorňuje: vy, ktorí upozorňujete na Hospodina, nedoprajte si pokoja! Neoddychujte, neodpočívajte, lebo je veľmi dôležité, aby ľud počul stále váš upozorňujúci hlas.

A prorok v tom svojom obraze ide ešte ďalej a hovorí: Ani Jemu nedajte pokoja... To znamená, ani Bohu nedajte odpočinúť, volajte k Nemu, kričte, modlite sa bez prestávky, aby zasahoval a konal vo svojom ľude.

Ozaj je to zaujímavý obraz, strážcovia národa, strážcovia ľudu, ktorí si nemajú dopriať pokoj, ale majú volať a kričať a upozorňovať ľudí na Hospodina. Keď si dnes pripomíname pamiatku reformácie, tak kľudne môžeme povedať, že aj Luther a ďalší reformační otcovia boli takýmito strážcami na hradbách cirkvi. Ale aj pred reformáciou sme mali takýchto ľudí. Ján Hus bol jedným z predreformátorov, ktorý hlasno kričal na takých hradbách cirkvi. Myslím si, že stále boli a sú takýto ľudia. Väčšinou nie sú jedincami, nie sú celkom osamelí, tých strážcov na hradbách Kristovej cirkvi je vždy viac. Sú to ľudia, ktorí nás volajú žiť život v súlade s Božou vôľou, ktorí majú odvahu povedať, čo nie je správne, ktorí sa vedia ozvať, aj keď väčšina si vybrala úplne zlý smer a budú kričať, aj keď ich všetci ostatní prekričia. To sú veľmi problematické a ťažké veci. Niekedy ísť proti všetkým, ozvať sa, keď ľudia okolo vás majú iný názor a dookola hučia to svoje. Hovoriť, čo je správne, aj keď ste osamelí.

Keď som si čítal slová proroka Izaiáša, uvedomil som si, aké sú tieto slová dôležité aj pre dnešnú dobu. Aké je pre spoločnosť a národ podstatné mať takýchto strážcov na hradbách nie iba cirkvi, ale celkovo národa a aké je to dôležité práve v tejto modernej a veľmi chaotickej dobe.

Zoberte si len príklad posledných mesiacov a týždňov. Na Slovensku riešime plošné testovanie kvôli veľkým počtom nakazených Covidom-19. Máme tu rozhodnutie vlády o celoplošnom testovaní s cieľom, aby sa podchytili ľudia, ktorí túto chorobu prenášajú a nevedia o tom, pretože nemajú žiadne príznaky.

Nie som v tejto oblasti odborník, takže neviem posúdiť z odborného hľadiska, či je to ten najlepší postup. Staviam sa k tomu ako laik a jednoduchý človek žijúci na Slovensku. Rozhodli o tom nejakí odborníci, ktorí sa v tej oblasti vyznajú a radia našej vláde. Samozrejme, že ani oni nepoznajú budúcnosť a netušia, ako sa to bude celé ďalej vyvíjať. Môžeme len predpokladať, že im ide o dobro našej krajiny a nás, ako jej obyvateľov.

Na druhej strane, hneď ako vyšla na verejnosť táto správa, ozývajú sa mnohí ďalší, ktorí s tým nesúhlasia, testovanie spochybňujú, ľudí od testovania odhovárajú. Majú aj rozumné a múdre argumenty, ale prichádzajú aj argumenty, ktoré už so zdravým rozumom nemajú nič spoločné. Zrazu počúvame, že nás idú čipovať, aby nás mohli sledovať, aby nás bohatí tohto sveta mohli ovládať a manipulovať s nami. A ide to stále do väčších a väčších absurdností.

A tak dookola počúvame informácie za testovanie, informácie proti testovaniu. Internet je plný hoaxov, teda klamlivých a podvodných správ, ktoré niekto rozširuje pre zábavu, a teší sa, ako sa to rozmáha. Ale neprekáža mu, že sú tu ľudia, ktorých tieto správy zneisťujú, vyvádzajú ich z rovnováhy, alebo im dokonca naháňajú strach. A tak to celú situáciu len komplikuje a zhoršuje.

Nejde mi dnes o to, aby som tu robil nejakú kampaň za testovanie, alebo proti testovaniu, na to výklad Božieho slova nie je. Len som si ten Izaiášov text postavil do dnešnej doby a uvedomil som si, ako veľmi potrebujeme takýchto strážcov na hradbách cirkvi, ale aj nášho národa. Ľudí, ktorí budú kričať pravdu, ktorí budú oznamovať, aká je Božia vôľa pre človeka aj v týchto ťažkých časoch, ako sa máme zachovať ako veriaci ľudia vo svetle Božieho slova v čase, keď sa všade po svete šíri pandémia.

Žijeme dnes v časoch, keď si ľudia zvykli všetko kritizovať a na všetko nadávať. Niet človeka, ktorí by požíval úctu a vážnosť. Dnes si môžete povedať čokoľvek, kdekoľvek a na kohokoľvek. Voláme to demokracia a sloboda. Ale myslím, že už mnoho ľudí pochopilo, že sme v právach a v slobode prekročili hranice, ktoré už so slobodou nemajú nič spoločné.

• Keď malé dieťa, ktoré absolútne nerozumie politike a nerozumie ani tomu, čo hovorí, dospelý človek nahovára, aby niekomu vulgárne nadávalo, to už predsa nie je o slobode slova.
• Alebo právnička po telefóne povie nemocničnému personálu, že jej klientka si nenasadí rúško a nedá sa testovať, aj keď ohrozí zdravie lekárov a sestričiek, ktorí musia byť pri pôrode. To už tiež nie je o slobode a právach, ale o ohrozovaní druhých a veľkej ľudskej arogancii.

Čo pre nás znamenajú naše práva a naše slobody? To všetci sa môžeme takto správať? Je to správne a je to v dnešnej dobe normálne? Máme byť tými, ktorí pôjdu protestovať, pretože nám vláda svojimi nariadeniami obmedzuje našu osobnú slobodu? Máme sa pridať k tým, ktorí nebudú nosiť rúško, lebo nikto nemá právo zasahovať takto do nášho osobného života? Máme sa búriť, lebo sú zavreté všetky bary a reštaurácie a my sa nemáme kde spoločensky vyžiť? Budeme nadávať na celý systém, že nemôžeme ísť na futbal, či hokej?

Nie je to trochu sebecké? Je to len o mne, o mojich právach, o mojich slobodách a o mojich možnostiach? Ako veriaci človek si uvedomujem, že takto to Božie slovo nehovorí. Veriaci človek sa má viac starať o dobro toho druhého, ako o svoje vlastné. Milovať blížneho mám tak, ako samého seba. Pán Ježiš nám na svojom živote ukázal, že prejav lásky je, keď sa obetujeme pre blížneho. Čiže to nie je o tom, že ja mám práva, že ja môžem, že ja chcem, že ja si prajem...

To, že sa obmedzujeme v niektorých veciach, je prejavom lásky k nášmu blížnemu. Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením Zákona je teda láska. (R13,10)

Zažil som osobnú skúsenosť, keď naša rodina na niekoľko dní skončila v karanténe, pretože mi oznámili, že som bol v kontakte s človekom, u ktorého bol pozitívny test na Covid-19. Nemal som žiadne príznaky, takže som sa nebál nejakého ťažkého priebehu, ale začal som rozmýšľať nad tým, s kým som sa stretol a koho som mohol nakaziť. V takom momente sa neubránite ani myšlienke: Čo ak som nakazil nejakého staršieho človeka a on kvôli tomu zomrie? Aj keď to bolo nevedomky. Priznám sa, že mi nebolo všetko jedno a to bolo na tom to najťažšie. Začal som obvolávať ľudí, s ktorými som sa stretol a vysvetľoval som im do telefónu, že sa mohlo stať, že som ich nakazil. Keď potom prišiel negatívny výsledok z testovania, veľmi mi odľahlo.

Na Slovensku máme cez 200 úmrtí na Covid-19. Koľkí z nich mohli ešte žiť, ak by niekto v ich okolí bol zodpovedný a nebral na ľahkú váhu rôzne bezpečnostné opatrenia? Kým niekto z našich blízkych neleží v nemocnici vo vážnom stave, dovtedy je pre nás Covid-19 len ako bežná chrípka. Ale, ak sa zmení toto, zmení sa automaticky aj náš postoj.

Čo teda od kresťanov v dnešných časoch očakáva Boh? Aké majú byť naše postoje?

Aj dnes by sme potrebovali takých strážcov na hradbách, ktorí nám budú neprestajne kričať a pripomínať, že láska k blížnemu stojí nad tvojou slobodou a tvojimi právami. Že je potrebné aj niečo pretrpieť, zniesť nejaké obmedzenia, vzdať sa nejakých našich obľúbených a milovaných vecí, pretože bezpečnosť blížneho a jeho ochrana stojí nad tvojimi právami. To je podľa mňa kresťanské. Toto od nás očakáva Pán Ježiš Kristus v dnešnej dobe. A to by sme mali kričať ako strážcovia na hradbách našej cirkvi i na hradbách našej krajiny. Láska k blížnemu a ohľaduplnosť voči nemu stojí nad mojimi slobodami a nad mojimi právami.

AMEN

OZNAMY 

• bohoslužby na 21. nedeľu po Svätej Trojici budú mládežnícke s témou o Božej výzbroji a nájdete ich na našej stránke www.lutheran.sk
• na Pamiatku zosnulých pre Vás máme krátku pobožnosť s osobným zamyslením a modlitbami. Nájdete ju na stránke: www.lutheran.sk
• Stále platí, že kázne na nedeľu a ďalšie sviatky Vám doručíme do Vašich schránok

Piesne: Najsvätejší...; 548, 274, 554, 664, A 65, 656/16

Texty: Iz 62, 6 – 7. 10 – 12; R 3, 21 – 28; Ž 46, 2 – 8; Mt 5, 2 – 10