1. po Veľkej noci 2021

Kázňový text: Sk 5,27-32

Je po Veľkej noci a my máme za sebou ďalšie netradičné sviatky. Strávili sme ich doma, len v tom najbližšom kruhu rodiny. Namiesto spoločenstva sme sedeli pred televízorom, alebo pred monitorom počítača, a tak sledovali bohoslužby, či počúvali kázne.

Niektorí by asi povedali, že v kostole boli viackrát ako počas bežných sviatkov a pri počúvaní bohoslužieb trávili viac času, ako keby to bola bežná Veľká noc. Musím sa priznať, že aj ja osobne to tak vnímam. Ešte som nepočul počas Veľkonočných sviatkov toľko kázní a príhovorov ako tento rok. Takže z tohto pohľadu je to celkom pozitívne. No je rozdiel byť v spoločenstve a je rozdiel byť pred televízorom, dúfam, že mi dáte za pravdu. Napriek tomu si myslím, že cirkev tú správu o Ježišovom vzkriesení posunula svetu a odovzdala ľuďom. Použili sme na to televíziu, internet, mobilné siete, v podstate všetko to, čo mohlo priniesť zvesť o tom, že Pán Ježiš prekonal smrť a zvíťazil nad ňou. Možno sme nezvolili najlepšiu formu, možno sme boli pre ľudí tohto sveta veľakrát staromódni, alebo málo prispôsobiví, možno sme boli málo oslovujúci. V tomto musíme byť na seba stále kritickí, ale podstatné je, že svet okolo nás počul správu o vzkriesení.

Teraz logicky prichádza otázka, čo s tým ako poslucháči urobíme? Čo má nasledovať ďalej? Kristus vstal z mŕtvych a porazil smrť. Tí, ktorí mali otvorené srdcia aj uši, túto správu prijali, ale ako to má pokračovať ďalej?

Ak poznáte biblické slovo, tak určite viete, že aj samotným učeníkom to chvíľu trvalo, kým túto správu sami v sebe spracovali. Všetci Ho potrebovali vidieť, pretože svedectvá iných sa im zdali nedostatočné, tak, ako to bolo napríklad pri Tomášovi. Ale aj potom mali tendenciu vrátiť sa k svojej starej práci, kým sa stali učeníkmi. Peter už po vzkriesení a stretnutí s Pánom Ježišom povedal, že ide loviť ryby. Aj oni potrebovali čas, kým túto informáciu v sebe spracovali, prehodnotili a až potom prišlo to osobné rozhodnutie a jasné nasmerovanie života.

V našom prečítanom texte je opis udalostí po zoslaní Ducha Svätého. Vidíme v ňom Petra a Jána už ako rozhodných mužov, ktorí vedia, o čom rozprávajú, a ktorých nezastrašilo to, že ich židovská rada dala chytiť a vyhrážala sa im smrťou. A to nebolo hocijaké zastrašovanie, predsa ich Majstra chytili a dali ukrižovať. Každý rozumný muž by v takej situácii premýšľal: Ak mali odvahu na Ježiša, ktorého nasledovali zástupy ľudí, tak, aký problém by bolo zabiť jeho učeníkov? Myslím, že Peter a Ján veľmi dobre vedeli, že tu vôbec nejde len o zastrašovanie. Jednoznačne tu išlo o život.

Ale bol tu jeden ohromný paradox. Oni nemali strach. Je tu nebezpečná situácia, ale Peter a Ján nemajú strach. Strach je vždy dobrý manipulátor. Strachom dokážete ovládať ľudí a máte ich tak vo svojej moci.

V minulom režime sa strachom ovládali masy ľudí. Vyhrážky typu: Tvoje deti sa nedostanú na školu... Nahlásia ťa a vyhodia ťa z práce... Nebudeš zastávať takú funkciu... Priznajme si, že tieto vyhrážky vo väčšine prípadov zabrali. Jedno zastrašovanie skončilo a prišlo ďalšie. Mafia, vydieranie, výpalníctvo... Všetky tieto praktiky fungujú na princípe strachu. Zabijeme teba, tvoje deti, tvoju rodinu... Nečudujem sa, že ľudia v takýchto situáciách zažívajú strach. V súčasnosti sa častejšie stávajú prípady, keď sa na ulici na niekom pácha násilie a okolo stojaci ľudia sa pozerajú, nič neurobia, nezasiahnu. Dôvod? Majú strach, že sa zamiešajú do niečoho, na čo by mohli doplatiť.

Ak by sa vám niekto vyhrážal smrťou, nemali by ste strach? Ja si uvedomujem, že nie som nejaký veľký hrdina. A keď sa snažím predstaviť si situáciu, v ktorej sa ocitli Peter a Ján, som prekvapený ich odvahou. Jeden deň vás chytia na ulici a zavrú do väzenia a keď sa dostanete na slobodu, v ten moment pokračujete tam, kde ste skončili. Tá odvaha nebáť sa smrti a nebáť sa zomrieť je zarážajúca.

Ako je to možné? Boli to snáď iní ľudia, ako sme my? Myslím, že aj oni sa báli. Peter to povedal: Boha treba viac poslúchať ako ľudí. V tej vete je vysvetlenie, že pred Bohom mám väčší rešpekt, ako pred vami a vašimi vyhrážkami. Ale je tu ešte niečo iné. Im sa vyhrážajú smrťou kvôli tomu, že hovoria o svojom Majstrovi, ktorý premohol smrť. Tú smrť, ktorá nám má spôsobovať strach, porazil Pán Ježiš Kristus, v ktorého službe stojím.

Bojíte sa smrti, bratia a sestry? Sú ľudia, ktorí na túto otázku povedia: Nie, nemám strach, nebojím sa zomrieť. Pripadá mi to hrdinské, ale neviem, či celkom pravdivé.

Priznám sa, že som počul o prípadoch ľudí, ktorí už chceli zomrieť. Väčšinou to boli starší ľudia, ktorí prežili dlhý život, chýbali im ľudia, ktorí boli ich súčasníkmi a im sa tento svet vzdialil. Už dobre nepočuli, prípadne nevideli, a nenachádzali pochopenie u mladšej generácie. Pripomína mi to to biblické konštatovanie, keď je človek doslova sýty života. Biblia takto opisuje napríklad posledné chvíle Abraháma: Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu.

Trochu iná skupina sú ľudia, ktorí majú vážne psychické problémy a majú sklony k samovražde. To je niečo iné. Bežnejšie však je, že pri smrti máme obavy a strach z nepoznaného a neprebádaného. Smrť je zahalená rúškom tajomstva a aj keď nejaké informácie o tom, čo po nej bude nasledovať, máme, zatiaľ je to vec viery a nie vedeckého poznania a dôkazov.

Myslím si, že učeníci sa k tejto otázke stavali inak. Život po smrti nebol pre Petra a Jána vecou viery, ale vec faktu a poznania. Oni videli Ježiša vzkrieseného, oni boli súčasťou historického dôkazu. Ako humorne to muselo v ich ušiach znieť. Vy sa nám vyhrážate smrťou, ktorú náš Majster porazil? Toto nám má naháňať strach? Máme sa báť, že nás môžete zabiť?

Ja túto odvahu obdivujem a vnímam ju ako určitú zrelosť viery. A teraz nemyslím len na nejaké odvážne slová, ktoré môže vysloviť hocikto, hlavne vtedy, keď nič nehrozí a smrť je ďaleko. Je to určitá schopnosť priniesť pre Boha a Božie kráľovstvo aj tú najvyššiu obeť. Priznám sa, že som rád, že zatiaľ moju vieru nikto tak záťažovo netestuje. Nám, ak sa priznáme ku Kristovi, hrozí dnes maximálne nejaký výsmech a strata nejakých priateľov. Všimli ste si napríklad, ako ľudia na Slovensku útočia na politikov, ktorí sa hlásia k viere v Krista? Aká je to vďačná téma na urážky a ponižovanie? Ale sú krajiny sveta, kde viera v Krista vyžaduje aj tie najväčšie obete.

Treba si uvedomiť, že ani Peter, ani Ján, neboli predtým takí hrdinovia. Obidvaja v takej situácii už raz stáli a vtedy strach o život urobil svoje. Z Getsemanskej záhrady ušli, lebo sa báli, že prídu o život, a Peter to potom nezvládol ani na dvore veľkňaza.

No po Ježišovom vzkriesení to už bolo niečo úplne iné. Zmizli obavy a strach. Nevidel by som v nich nejakých samovražedných atentátnikov, ani ľudí, ktorí by si nevážili život, a ani takých, ktorí by mali sklony k samovražde. Boli z nich ľudia, ktorí si uvedomili, že Boha sa treba báť viac, ako ľudí. A smrť nie je ničím, čo by nás malo desiť, keď veríme v niekoho, kto nad tou smrťou zvíťazil. To je stav, ku ktorému by nás viera v Ježiša Krista mala priviesť.

Konfirmandov učím, že existuje smrť telesná, duchovná a večná. Ale báť by sa mali iba tej duchovnej a večnej. Povie sa to veľmi jednoducho a ani netuším, ako to deti vo veku 13 – 14 rokov pochopia. Som veriaci človek, ale nemôžem s čistým svedomím povedať, že sa nebojím smrti. Myslím si, že obavy zo smrti prinášajú sčasti naše väzby na tento svet a tento život. Mám manželku, deti, rodičov, súrodencov, ľudí, s ktorými mám vzťahy a ich strata by ma mrzela. Tu mi prišli na um slová Pána Ježiša: Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. (Mt 10,37)

Tak, ako je to, bratia a sestry, pri vás, bojíte sa smrti, alebo nie? Existuje ešte šalamúnska odpoveď: Nebojím sa smrti, ale bojím sa zomierania. Myslím, že nie je dobré nad tým mnoho špekulovať. Potrebujeme sa učiť dôverovať Bohu vždy viac a viac, aby sme dozreli do štádia, keď budeme môcť vyznať, že dôverujem Bohu a rešpektujem Boha viac ako všetky strachy, ktoré mi vedia spôsobiť ľudia.

A viete, čo je ešte veľmi poučné na celej tej situácii Petra a Jána pred židovskou veľradou? Že celá veľrada riešila stále dookola minulosť. Vracajú sa k veľkému piatku, snažia sa zhodiť zo seba vinu za Ježišovu smrť a stále dookola riešia to, čo už bolo. Peter a Ján sú už dávno niekde inde. Im už nešlo o obviňovanie Židov, ani o hľadanie vinníka, ani o nejaké potrestanie tých, ktorí Ježiša vydali na smrť a ani o nejakú pomstu. Načo by to bolo? Veď Ježiš predsa žije a vstal z mŕtvych. Treba riešiť budúcnosť, treba o tom hovoriť ľuďom.

Veľká noc a všetky udalosti spojené s ňou nás pozývajú, aby sme sa posunuli vpred. Nerieš už minulosť, prijmi Ježišovo oslobodenie a vykroč vpred. Dosť často na pohreboch hovorím, že by sa človek mal pripraviť na smrť, ale dnes mi z tohto nášho textu vychádza, že tá výzva by mala znieť: Priprav sa na vzkriesenie! To je oveľa dôležitejšie.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Bohuznáma rodina z vďačnosti voči Pánu Bohu venuje pre potreby CZ 80,- eur.
• Pri pohrebe Jána Pivovarníka oferuje manželka s dcérou 100,- eur
  • brat Imrich Pivovarník s manželkou a deťmi 100,- eur
  • rodina Tothova 20,- eur
  • Milan Mako 20,- eur
  • Oľga Gaľova 30,- eur
  • sestra Mária Vargová 50,- eur pre potreby CZ
• Bohuznáma rodina z Obišoviec venuje pre potreby CZ 50,- eur.
• Pri spomienke na Milana Gerdu venuje jeho priateľka Valéria Dojčinovičová pre potreby CZ 50,- eur.
• Bohuznámy brat z DNV pri svojich 65. narodeninách spolu s rodinou ďakuje za Božiu pomoc a požehnanie a venuje pre potreby CZ 50,- eur.

Piesne: Kristus Pán vstal...602; 146; 134; 601; A 32; 654

Texty: Sk 5, 27 – 32; Zj 1, 4 – 8; Ž 118, 14 – 29; J 20, 19 – 31