4. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: Ef 6,4

Naša v poradí štvrtá téma má názov Detská izba. Ak chcete aj trochu konkretizovať, tak táto téma má priblížiť naše vzťahy s deťmi, prípadne pomôcť v tom, ako sa pri deťoch z toho celého nezblázniť.

Téma výchovy je vždy nevďačná téma, pretože ak by ste mali nejakú zlú skúsenosť s mojimi deťmi, tak vám hneď napadne: Aha ako nás poučoval a sám vo svojej rodine tie veci nezvládol. Berte to, o čom dnes budem hovoriť, nie ako moje úspechy v rodine, ale ako dobré podnety pre výchovu, ktoré vychádzajú z Božieho slova. Keď hovorím o výchove, vždy si uvedomujem, že som mohol mnoho vecí vo vzťahu k svojim deťom urobiť inak a lepšie. Takže ešte raz vás prosím, neberte to ako poučovanie dokonalého rodiča, ale ako inšpiráciu pre výchovu z Božieho slova.

Ak začnete hľadať v Biblii texty, ktoré hovoria konkrétne o výchove detí, nenájdete ich veľa. Nemyslím si, že to znamená, že Pán Boh výchovu detí nerieši. Dnes je množstvo kníh, ktoré sa venujú iba výchove, v ktorých nájdete množstvo pohľadov a množstvo prístupov k deťom, občas sú tie prístupy aj veľmi odlišné. Biblia akoby v týchto veciach mala určité medzery. Ale treba si uvedomiť, že výchova je vecou príkladu, ktorí dávajú svojim deťom rodičia. Deje sa to to tak, či tak. Aj keď by sa rodičia vôbec dieťaťu nevenovali, tak aj toto je výchova. Zlá, ale výchova, lebo takto učia svoje dieťa k zlému. Preto sa Biblia viac venuje dospelým ľuďom, ktorý majú stále na sebe pracovať a stále sa meniť.

Ak by ste chceli nájsť nejaké príklady výchovy od malička, nájdete tam životný príbeh Mojžiša, ktorého od malička v skrytosti vychovávala jeho rodina, potom dostal výchovu na dvore faraóna, ale vždy vedel z akého národa vyšiel a ku komu patrí. Spomeňme výchovu mladého Samuela, ktorého zo začiatku vychovávala matka a potom ho odovzdala kňazovi Élimu do chrámu, pretože takto to sľúbila Hospodinovi. Zvláštne, že on výchovu svojich synov nezvládol, ale zo Samuela určite aj jeho vplyvom vyrástol zodpovedný Boží muž.

Takže, čo môžeme povedať k výchove tých najmenších detí? Biblia hovorí veľa o prísnosti. Prispôsob si srdce k napomenutiu a uši k rozumným rečiam. Nezdráhaj sa trestať chlapca; nezomrie, keď ho vyšľaháš prútom. (Pr 23,12-13) Samozrejme, že dnes absolútne nemoderné a určite by sa teraz ozvali mnohí odborníci na výchovu, že takýmto prístupom len ubijeme ducha v dieťati a že dnes je potrebné postupovať inak. Úmyselne som vybral biblický verš z knihy prísloví, ale nie iba o vyšľahaní prútom. Všimnite si celý kontext, pretože začína tým, aby si človek prispôsobil srdce k napomenutiu a uši k rozumným rečiam. Takže to nie je iba o trestaní a bití, je to o rozumnom napomínaní, o láskavom srdci a keď sa minú všetky možnosti, tak pri malých deťoch je tu aj možnosť dať jednu po zadku. Nie za všetko, nie vždy, nie každý deň! Ako rodičia sme vymýšľali rôzne druhy trestov, ktoré mali našim deťom povedať, že urobili niečo zlé, či prekročili nejaké hranice. Často sme sa o týchto veciach rozprávali s inými rodičmi a pýtali sa, čo používajú oni a čo u nich doma zaberá.

Výprask by nikdy nemal byť prvý trest, po ktorom rodičia siahnu. To už je tá posledná možnosť, keď nič iné nezabralo. A niekedy stačí, že deti pochopia, že keď je reč o výprasku, tak to ozaj už urobili niečo cez čiaru. Stačí, že o ňom začnú rodičia rozprávať ako o alternatíve.

V domácnosti je dôležité uvedomiť si, aké v nej majú mať deti postavenie. Dieťa nerozhoduje a nie je hlavou rodiny. Dieťa je žiakom v rodine a učí sa od dospelých. Nenesie a nemôže niesť zodpovednosť za rodinu, ani nedokáže niesť zodpovednosť za vážne rozhodnutia. Sú rodiny, kde dovolia deťom rozhodovať. Miško a kde dnes pôjdeme? Miško a čo budeme papkať? Miško a čo by si chcel robiť? Miško a kde by sme mali ísť na dovolenku? A Miško má povedzme 4 roky a rozkazuje rodičom, starým rodičom a všetci dookola ho obskakujú, lebo Miško si praje to alebo ono. Dieťa predsa nie je Pán Boh. Keď sa takéto dieťa dostane do škôlky, do školy, alebo potom do bežného života, povedzte mi, či aj iní ľudia sa k nemu budú takto správať?

Tá prehnaná starostlivosť a obskakovanie a snaha vo všetkom vyhovieť dieťaťu mu len škodí. V niektorých rodinách to vyzerá tak, že detská izba je hlavnou miestnosťou domu, alebo že dom nestojí na základoch, ale je postavený na detskej izbe. Je to veľký omyl, ktorý škodí rodine, ale aj dieťaťu.

Nie dieťa vychováva rodičov, ale rodičia majú vychovať deti. Rodičia majú pripraviť dieťa na život, naučiť ho zvládať aj ťažké a konfliktné veci, ktoré prídu. Dieťa treba naučiť zvládať neúspech, nezdar, treba ho naučiť vyrovnať sa s nespravodlivosťou, pretože počas života ju zažije nespočetnekrát. Výchova je o tom, že ho postupne budete stavať do ťažších a ťažších úloh v živote a budete sledovať, ako si počína, a budete mu v tom radiť.

Alebo mu vštepíte, že keď niečo chce stačí sa hodiť o zem a dostatočne dlho plakať? Toto je spôsob, ako v živote niečo dosiahne?

Ako rodičia máme cca 15, 16 rokov na to, aby sme svoje deti pripravili na život. Na tvrdý život, ktorý bude voči nim veľakrát neférový, nespravodlivý, krutý. Ale oni to majú zvládnuť. Niekedy mám pocit, že pre dnešný svet sa obrazne povedané hodí sparťanská výchova. Čím ďalej tým viac počúvame, ako deti nezvládajú nástrahy života, majú depresie, zažívajú šikanu, nevedia sa vyrovnať so vzťahmi, končia ako otroci závislostí a niekedy aj samovraždami. Nie je aj toto problém výchovy? Nielen zanedbanej, občas aj prehnanej, ktorá to dieťa prehnane chráni pred všetkým zlým, a keď do toho sveta ten mladý človek „vhupne“ zrazu to nezvláda.

Ak sa rozprávame o výchove, tak sa vlastne rozprávame o učení. To, čo robí škola, v podstate máme robiť aj my. Staviame naše deti do životných úloh, ktoré sú postupne ťažšie a ťažšie a oni sa s nimi musia popasovať. Zdolávaním, ale aj prehrami sa učia žiť život.

Máme rodičov, ktorí svoje deti chcú ochrániť pred všetkým, čo život prinesie, všetko chcú vyriešiť za nich a majú argument, že sú ešte malí a že si toho ťažkého a zlého ešte v živote užijú. Ale to nie je výchova, ani pomoc pre to dieťa. Vyučovanie vždy začína od ľahších vecí postupne k ťažším. A pochybujem, že človek naraz zvládne niečo ťažké, keď neprejde postupne od toho najľahšieho.

Poviem len príklad. Zomrie v rodine dedko alebo babka a rodičia nezoberú svoje dieťa na pohreb, pretože by to bolo pre neho príliš traumatizujúce. Lenže zabúdame, že aj to dieťa sa potrebuje nejakým spôsobom vyrovnať so smrťou a tiež sa potrebuje rozlúčiť. Tak či tak mu stratu blízkeho človeka potrebujete nejako vysvetliť. To, čo vyzerá ako ochrana, môže byť nakoniec zavádzanie.

Deti potrebujú jasné pravidlá oboch rodičov. Žiadne hranie sa na zlého ocka a dobrú mamku, alebo naopak. Rovnaký prístup oboch rodičov je najlepší krok k dobrej výchove. Deti potrebujú vidieť v svojich rodičoch autority, ktoré si majú prirodzene vážiť. Nielen to, čo povie otec platí, ale aj to, čo povie mama. Autorita sa buduje aj tým, že si stojíte za slovom, ak niečo poviete, to jednoducho platí a treba to dotiahnuť vždy dokonca, aj keď to môže byť bolestivé aj pre samotného rodiča.

Naše deti by mali vedieť, že ich milujeme aj vtedy, keď ich musíme potrestať nejakým zákazom, či komplikovaním ich života. Uvedomujem si, že výchova je o odmenách za dobré veci a o trestoch za zlé. To je spôsob, ako sa budujú hranice a ako sa deti učia, čo je dobré a čo je zlé. Dnes už neviem povedať, kedy sme s telesnými trestami prestali, ale viem, že od určitého veku sú telesné tresty už viac ponižovaním, ako výchovným prvkom. Pri väčších deťoch už treba byť viac nápaditý, ale systém sa veľmi nemení. Aj 19 ročného syna viem potrestať a dať mu najavo, že robí hlúposť a že s ním nesúhlasím. Je to možno zložitejšie, pretože povedať, že ti beriem mobil na mesiac, či počítač, je v takomto veku hlúposť.

Samozrejme, že sa mení doba a menia sa aj spôsoby výchovy, ale biblický princíp prísnej výchovy a napomínania zostáva. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána. (Ef 6,4)

K výchove patrí práca a povinnosti. V minulosti sa deťom rodičia vôbec nevenovali toľko, ako je tomu dnes. Ale mnoho času deti strávili s rodičmi pri spoločnej práci. Tam boli príkladom a popri práci vždy fungovala komunikácia. Musím sa priznať, že rád robím niečo okolo domu so svoji deťmi. Je to čas, keď spolu hovoríme, prejdeme mnohé veci, veľa sa naučia a pre mňa je to veľká pomoc. Možno naši rodičia, či starí rodičia, nenačítali mnoho kníh o výchove, ale spoločná práca bola jedným z účinných nástrojov, kde sa výchova prevádzala.

No a dôležité je už od malička hovoriť deťom jasne pravidlá. Čo považujeme za správne, s čím nesúhlasíme, čo je pre našu rodinu neprijateľné. Klamstvo nemôžete prejsť pri dieťati bez toho, aby nebolo potrestané. Podvod, či krádež, musia mať svoje následky, aby deti vedeli, že pre vašu rodinu je toto neprijateľné, že je to niečo zlé. Ak nechcete, aby vaše deti začali fajčiť alebo piť, tak im o tom hovorte a vysvetľujte, že si to neprajete. A podložte to dobrými argumentmi, aby si to pamätali a vedeli to aj neskôr zdôvodniť. Ak nechcete, aby vaše dieťa v 18-ich odišlo z domu za priateľom, či priateľkou, a žilo len tak v otvorenom vzťahu, tak to svojim deťom od mala vysvetľujte a hovorte im prečo to nepovažujte za správne.

My im tie kresťanské pravidlá a princípy musíme počas výchovy dostať do ich hláv a do ich života, aby sa potom podľa nich riadili. Na niektoré pravidlá si zvyknú a budú ich brať automaticky a v niektorých ich musíte presvedčiť pádnymi argumentmi. Pred nedávnom jedna detská psychologička otvorene povedala, že nám pribúda mnoho detí s rôznymi poruchami, ale ich problém je hlavne v tom, že sú to bezhraničné deti, teda deti, ktorým rodičia počas výchovy nestanovili žiadne pravidlá a hranice.

Detská izba je najväčšou dielňou domácnosti. Nie je to moja garáž, kde mám ohromný neporiadok, ale detská izba je miesto, kde najviac opracovávame ten mladý život. Tam zažívame aj mnoho nezdaru a neúspechov a pri tom opracovávaní je aj mnoho nečistoty a odpadu.

Ak by som mal nakoniec zhrnúť do jednej vety výchovu, ako ju opisuje Biblia, tak je to výchova v láske a v prísnosti. Nezabudnite, že čas, ktorý venujete svojim deťom v zodpovednej a prísnej výchove a v láske, sa vám určite vráti. A je mi jedno, že dnes svet hovorí o iných modernejších spôsoboch výchovy.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 345; 236; 337; 465; A 51; 656-4

Texty: 2Sam 11,26–12,10.13–15; Gal 2,15–21; Luk 7,36–8,3; Ž 32,1–11