3. pôstna nedeľa 2022
Kázňový text: R 5, 1-4
Na tento biblický text som už niekoľkokrát kázal a určite to bolo aj tu v Obišovskom zbore. Ale dnes je to iný text, ako bol napríklad pred piatimi rokmi. A určite je to iný text pre ľudí na Ukrajine a iný pre ľudí na Slovensku. Myslím, že chápete rozdiel, o ktorom hovorím, bratia a sestry. Sme v inej situácii, sme v inom rozpoložení a tak tie isté slová majú inú hĺbku a sčasti aj iný význam.
Keď si dnes prečítate slová apoštola Pavla, že ...súženie vedie k vytrvalosti..., tak to je niečo celkom iné, keď žijete v mieri a všade na okolo je pokoj a vaša najväčšia starosť je, akou farbou si vymaľujete obývačku a je to niečo celkom iné, keď za hranicami pár kilometrov od nás zúri vojna a vy vidíte utekať tisíce ľudí kdekade po svete, pretože si chcú zachrániť život a životy svojich detí.
Iná situácia, iné vnímanie človeka, iné duchovné rozpoloženie a tým pádom aj iný efekt hoci aj tých istých slov.
Tie slová napísal apoštol Pavol o veriacich ľuďoch a pre veriacich ľudí. Možno taký nezaujatý čitateľ by to mohol vnímať ako také chválenie sa, alebo vystatovanie. Ale Pavol to nepíše len o sebe. Všimnite si, že hovorí celkovo o kresťanoch, o veriacich ľuďoch a požíva množné číslo. A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom... Nie je to v zmysle, ja niečo mám a vy nemáte a môžete mi závidieť. Pavol hovorí všeobecne o obdarovaní, ktoré máme skrze vieru v Ježiša Krista.
Bol by som rád, aby sme si to v týchto časoch uvedomili. Vnímali ten rozdiel, ktorý máme v porovnaní s neveriacimi ľuďmi a aby sme boli za to aj patrične vďačný Bohu.
Mám pre vás, bratia a sestry, dve otázky, nad ktorými chcem spolu s vami uvažovať. Čo máš človeče v časoch pokoja? Čo máš človeče v časoch nepokoja?
Tak najprv teda, čo máme v časoch pokoja. V podstate by sme mohli povedať, že máme všetko. Máme strechu nad hlavou, máme dosť financií na to, aby sme celkom pohodlne žili. Máme dostatočné materiálne zabezpečenie, máme možnosť sa vzdelávať, pracovať a máme dôchodkové zabezpečenie. V časoch pokoja máme relatívne dobrý život. Až na to, že musíme zápasiť s rôznymi životnými problémami, zdravotnými ťažkosťami, rôznym pokušením. Je však jedno, či ste veriaci alebo neveriaci človek, nejaké veľké rozdiely tu nezbadáte. Môžete sa prejsť po našich dedinách, ale podľa toho, ako vyzerajú naše domy nezistíte, či v ňom žijú veriaci ľudia alebo neveriaci. V tom rozdiel vôbec nemusí byť.
Je tu však niečo, čo máme my kresťania navyše a to je pokoj s Bohom skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Toto apoštol Pavol spomína ako výhodu, ako určitú prestíž. Hovorí o tom, že skrze vieru máme prístup k milosti. To je niečo, čo ľuďom žijúcim bez Boha chýba. Nie je to však na prvý pohľad viditeľná vec. Je to skôr niečo, čo nosíme vo svojom srdci a malo by nás to upokojovať a prinášať nám nádej.
Faktom je, že v časoch pokoja to až tak zjavné a až tak viditeľné nie je.
Tá výhoda sa viac prejaví v časoch nepokoja, v krízach, v komplikovaných momentoch života, v situáciách, ktoré ľuďom prinášajú obavy a strach. Preto som v úvode hovoril o tom, že tie slová majú úplne iný zmysel, keď si ich čítate v takej situácii ako je táto.
Takže, čo máme v časoch nepokoja? Musíme si priznať, že všetci máme obavy a strach. Na internete pribúdajú články, ktoré hovoria o kolapse Ruského ťaženia na Ukrajine. Čo je na jednej strane celkom dobrá a pozitívna správa, pretože by to mohlo znamenať koniec vojny. Ale o to viac tu vzniká otázka, ako sa s tým Rusko vyrovná? Hrozí nám následne aj celosvetový konflikt? Hrozí nám aj nejaká jadrová vojna? Dúfajme, že nie, ale tie alternatívy sú možné.
Jedna vec je, že v časoch nepokoja je ohrozený náš život a život našich blízkych, čiže máme obavy o to, či prežijeme. Ak má človek nádej len v tomto živote, tak to pre neho znamená ohrozenie všetkého. Uvedomte si, aký je to rozdiel, keď po smrti čakáte nejaké pokračovanie a máte nádej nového života a aké to je, keď je pre vás smrť absolútnym koncom všetkého.
Koľko veriacich ľudí obetovalo svoj život pre záchranu iných len preto, že boli presvedčení a verili, že po smrti sa stretnú so svojim Spasiteľom a smrť nie je absolútnym koncom.
Pavol to napísal tak odhodlane: ...dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. Ja mám Božiu milosť a stojím v nej, som pevne presvedčený. Nechcem tvrdiť, že veriaci ľudia sa neboja smrti a že zomrieť je pre nich „gombička“. Aj my máme obavy a strach. Ale máme nádej a v tej nádeji stojíme. Dokonca Pavol dodáva: A chválime sa nádejou slávy Božej...
Možno by sme sa mali viacej chváliť pred neveriacimi ľuďmi. Nemyslím to v zlom slova zmysle. Skôr upozorňujem, že by sme mali častejšie hovoriť, že máme očakávanie večného života, že veríme, že život bude pokračovať aj po smrti a že sa tešíme na stretnutie s Kristom. Aj keď sa nám tu žije dobre, tak veríme, že tam to bude ešte lepšie.
Hovoríte o tom ľuďom, ktorí žijú okolo vás? Počuli vás už hovoriť o nádeji večného života? Možno v jednoduchých časoch to nie je až tak zjavné a ani oslovujúce. Ale teraz, keď ľudia okolo nás prežívajú obavy a strach, by mali počuť, že my máme nádej aj po smrti.
Kresťania o večnom živote hovoria vo všeobecnosti málo. V časoch pokoja sme s tou témou na smiech. Keď nič nehrozí, keď sa ľuďom žije dobre a všetko sa darí, tak nejaké rozprávanie o večnosti neveriacich ľudí ani nezaujíma. Ale teraz je to iné.
To je tak, ako keď by ste chceli mladému človeku rozprávať o smrti. Ale jeho to nezaujíma, lebo má ešte život pred sebou. No keď ste vážne chorí, alebo máte svoj vek a tá smrť je už oveľa bližšie, je aj táto téma oveľa zaujímavejšia.
Teraz v čase nepokoja by sme sa mali pochváliť nádejou slávy Božej. Ako veriaci človek verím vo večný život, verím, že život bude pokračovať aj po smrti. To je naša výhoda, to je to, v čom máme navrch pred neveriacimi ľuďmi. A Pavol nám pripomína: chválime sa nádejou slávy Božej. Tak sa tým pochváľme, bratia a sestry!
Keď som začal s tým, čo je naviac ohrozené v časoch nepokoja, tak k životu musím ešte pridať všetky materiálne veci. Vo vojnových časoch môžete prísť razom o všetko. Aj to je nepríjemné poznanie, ktoré ohrozuje ako veriacich tak neveriacich ľudí. Celý život si pomaličky budujeme svoj domov, investujeme do neho čas i peniaze a zrazu v jeden moment môžeme všetko stratiť. Chápem, že sa toho bojíme. Ale znova je tu radikálny rozdiel. Kým neveriaci ľudia nič iné nemajú a uvedomujú si, že ak prídu o toto, tak stratia všetko, my sme na tom úplne inak. My predsa máme ešte iné poklady, ktoré si pomaly zhromažďujeme v nebi, kde ich ani moľ ani hrdza nezožerie a kde sa zlodeji nevlámu a neukradnú ich.
Ty, ako veriaci človek, nikdy neprídeš o všetko. Aj keby ti na dom spadla bomba a ostala by po nej iba veľká diera v zemi, aj tak máš niečo oveľa cennejšie, čo si nosíš v srdci.
Preto píše Pavol o tom, že sa môže pochváliť nádejou v Bohu, aj keď prechádza súžením, aj keď je to ťažké obdobie, lebo má niečo, na čo ani súženia ani vojna nemá dosah.
A k tomu všetkému ešte dodá, že ...súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti... Je zvláštne, ako vie Pavol nájsť aj niečo pozitívne v tom ťažkom, čo musia veriaci ľudia prežiť. Súženie vedie k vytrvalosti a vytrvalosť k osvedčenosti a osvedčenosť vedie k nádeji. Takže jednoducho povedané, čím viac súženia, tým viac skúsenosti vo viere a tým väčšia je nádej na večný život.
Veriaci ľudia, ktorí si prejdú na Ukrajine vojnou a všetkým tým utrpením, keď prišli o strechu nad hlavou, stratili svojich blízkych a ich viera to súženie vydržala, budú mať k Bohu vrúcnejší a pevnejší vzťah ako my. A ich nádej a očakávanie večnosti bude oveľa väčšie ako to naše, pretože sa osvedčilo v ťažkých momentoch.
Uzavriem dnes to naše rozmýšľanie jednou frázou, ktorá sa dnes často opakuje a aj ja som to v súvise s utečencami povedal niekoľkokrát. V jeden moment zrazu prišli o všetko. Chcem len povedať, že táto veta nemôže platiť pri veriacich ľuďoch. Tí predsa nikdy nemôžu prísť o všetko.
Nedávam v kázňach často citácie z nejakých piesní, ale dnes to tu musím spomenúť, lebo je to úplne trefné. Ten text znie: Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, náš poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú! ES 263 Viete, z ktorej piesne sú tieto slová? Myslím, že to Martin Luther vystihol presne.
AMEN
Piesne: Neopúšťaj ma... 95; 98; 100; 101; A 28; 656/11
Texty: 2M 17, 1 – 7; R 5, 1 – 11; Ž 95, 1 – 11; R 5, 1 – 11
