Veľký piatok 2022
Kázňový text: 2M 12, 1-4, 11-14
Chcel by som v dnešnom našom rozjímaní hovoriť o troch veľkých tragédiách a troch veľkých víťazstvách. O troch udalostiach, ktoré medzi sebou úzko súvisia a navzájom sa ovplyvnili a ovplyvňujú. Mali svoje poradie a uplynul medzi nimi dosť dlhý časový interval, ale aj tak patria k sebe a to prepojenie sa nedá prehliadnuť.
Tá prvá udalosť bolo vyslobodenie Izraelského národa z Egyptského otroctva. Čítal som vám ju pred chvíľou ako kázňový text. Bola to udalosť, ktorá ovplyvnila životy miliónov ľudí. Či už to boli Izraeliti, ktorí si po rokoch ťažkej driny a otroctva zrazu vydýchli a zažili pre nich nepredstaviteľné víťazstvo, ale bola to aj udalosť, ktorá poznačila statisíce Egypťanov. Pre nich to však bola ohromná tragédia. V Egypte zomrelo všetko prvorodené od syna faraónovho až po syna nejakého muža zavretého v žalári. A aby to nebolo ešte všetko, tak aj každé prvorodené zviera z dobytka. Bol to veľmi krutý zásah skoro do každej jednej rodiny v Egypte. Zároveň to bola aj porážka Egyptských bohov a ich náboženstva a ešte k tomu všetkému to bola aj ohromná ekonomická strata, pretože Egypt prišiel o veľké množstvo lacnej pracovnej sily, veď stratil tisícky otrokov. Bolo to poníženie veľkej Egyptskej ríše.
Tie udalosti utrpenia zároveň pre niekoho iného priniesli veľké víťazstvo. Po mnohých rokoch driny, utrpenia i nariekania sa naplnili Božie zasľúbenia a oni sa mohli vrátiť do Kanaánskej krajiny. Izraelci túžili po víťazstve, po oslobodení, ale nemali dosť síl ani odvahy, aby za toto víťazstvo zabojovali. Boli zlomení, boli neschopní niečo vymyslieť a tak iba nariekali pred Bohom. Z chaosu a biedy, v ktorej žili, ich On zachránil veľmi netradičným spôsobom.
Boh nechcel od Izraelcov, aby vytasili zbrane, nechcel od nich, aby sa nejakým osobným násilím podieľali na víťazstve, nepotreboval ich meče, ani ich hrdinstvo. Očakával od nich len dôveru, poslušnosť a osobnú prípravu.
Blížil sa moment poslednej bitky, ktorá mala rozhodnúť, či po 400 ročnom pobyte v Egypte pôjdu, alebo nepôjdu domov a Boh od nich chcel len, aby v dôvere urobili osobnú prípravu. Nachystali niečo, čo s tou rozhodujúcou bitkou akoby vôbec nesúviselo. Nájdite si baránka, jednoročného, bez vady v desiaty deň tohto mesiaca, starajte sa oň štyri dni. Akoby si k nemu mali vytvoriť vzťah a potom v štrnásty deň tohto mesiaca ho zabite vo svojom dome. Potom nasledoval ten nie celkom logický postup. Krvou baránka natrite zárubne dverí svojich domov, dvere poriadne zavrite a z domu za žiadnych okolností nevychádzajte. Mali sa pripraviť na cestu a mali si opásať bedrá. Vtedy sa nosili dlhé plášte, ktoré pri dlhšom kráčaní prekážali a tak si spodky plášťov nadvihli a zaviazali ich pod opasok. Baránka mali jesť s horkými bylinami, čo im malo pripomínať všetko to utrpenie, ktoré v Egypte zažili a mali ho jesť v chvate a napätí, pretože po tejto noci mal prísť čas ich odchodu. Mäso z baránka mali všetko zjesť, aby sa posilnili na cestu a nemali nechať žiadne zvyšky, lebo sa do svojich otrockých domov už nikdy nemali vrátiť.
Takto mala vyzerať príprava Izraelcov na rozhodujúcu bitku ich života. Nebudeš bojovať a nebudeš sa podieľať na víťazstve iba sa k tomu víťazstvu pripojíš svojou poslušnosťou. Pán Boh od nich nič iné nečakal, len to, že poslúchnu všetky pokyny, ktoré im dal a urobia všetko, čo im prikázal. Vyhráš, porazíš nepriateľa a prežiješ len tým, že uveríš Božiemu slovu, počúvneš ho a zariadiš sa podľa neho.
Možno to znelo čudne, jesť pečené mäso, tváriť sa, že ste na odchode a krvou z barana natierať zárubne dverí. Ale nech to znelo akokoľvek absurdne, poslušnosť Bohu im vtedy zachránila životy.
Sú boje, v ktorých by sme Bohu svojou snahou a svojou iniciatívou iba prekážali. To bola prvá historická udalosť, ktorá priniesla jedným porážku, ale iným ohromné víťazstvo.
Tá druhá udalosť, ktorá na túto historicky nadväzovala sa odohrala asi o 1400 rokov neskôr. Bola veľmi podobná tejto prvej. I tu Pán Boh od ľudí čakal iba úprimnú poslušnosť. Nič viac nechcel. Nechcel, aby niekto v tej bitke vyťahoval meč a zabíjal, nechcel zo strany ľudí žiadne zapájanie sa do konfliktu. Očakával, že tak ako prvýkrát, ľudia iba poslúchnu to, čo od nich žiada. Pripravia sa na cestu, budú sa modliť, aby neupadli do pokušenia, tiež budú celú noc bdieť.
Bolo to tak ako pri tom prvom raze v Egypte. Vedie sa tu tak veľká bitka o naše vyslobodenie a my znova máme iba stáť bokom a nezapájať sa? Znova tu bitku bude za nás bojovať iba Boh a my máme len poslušne stáť bokom a byť pripravený vyjsť z tohto otroctva ako slobodní?
Všimli ste si to nepochopenie: Pane, či udrieť mečom? Ako sa mám do toho boja zapojiť? Ako mám priložiť ruku k dielu, aby bolo vidno, že aj ja som bojoval, že aj ja som sa na tom víťazstve podieľal? Odpoveď bola: Modlil sa, pripravuj sa a čakaj na veľké Božie vyslobodenie.
Aj tá podobnosť s krvou, ktorá zachraňuje je neprehliadnuteľná. Vyliata krv je znakom smrti. Vtedy prvýkrát zomiera baránok a jeho krv zabraňuje vstúpiť do domu anjelovi smrti, v ktorom sú zavretí ľudia čakajúci na vyslobodenie. Tu krv Božieho Syna sa vylieva za hriechy ľudí, ktorí tak isto čakajú na vyslobodenie z moci smrti.
A aj v tomto prípade sa jedná o veľkú tragédiu, pretože zomiera niekto, kto je absolútne nevinný, trpí niekto, kto je odsúdený nespravodlivo a prežíva strašné bolesti niekto, kto neurobil nič zlé.
No je to aj veľké víťazstvo pre všetkých tých, ktorí očakávali vyslobodenie z otroctva hriechu a smrti. Nebolo potrebné pre to víťazstvo nič urobiť, stačilo len pripravený čakať na moment, keď ho pre nás vybojuje Pán Boh.
A nakoniec to tretie víťazstvo a tretia tragédia, ktorá súvisí s tými dvoma predošlými. Možno sa teraz v duchu pýtate, ktorý je ten tretí súboj, ktorý je tak dôležitý v histórii ľudstva, ako bolo vyslobodenie z Egypta a potom smrť Pána Ježiša Krista na Golgotskom kríži? Čo je ešte v dejinách ľudstva také veľkolepé, čo sa s týmito dvoma udalosťami dá porovnať?
Tá tretia dôležitá udalosť, ktorá súvisí s týmito predošlými dvomi je, brat, sestra, tvoje osobné životné rozhodnutie, ktoré každý z nás urobíme počas svojho pozemského života. To je tá tretia najdôležitejšia udalosť na svete pre teba a pre mňa. Tu je pár podobností:
Stále je tu dôležitá krv, ktorá zachraňuje, ale nie je to ani moja ani tvoja. Stále je to to krv Pána Ježiša Krista, ktorá sa vtedy vyliala na dreve kríža. Túto krv musíš použiť. Symbolicky ju musíme použiť tak, ako vtedy Izraelci v Egypte. My tou krvou musíme natrieť dvere svojho srdca.
Nevyžaduje sa od nás žiadne iné zapojenie do tejto rozhodujúcej bitky o môj i tvoj život. Sme veľmi snaživí a iniciatívni a tvárime sa tak ako Peter, že by sme aj my radi zabojovali za svoje spasenie. Čo tak urobiť zopár dobrých skutkov, alebo čo tak trestať zlo, ktoré sa okolo nás deje a hrať sa na sudcov v tomto svete? Alebo robiť poriadky okolo seba v takej našej ľudskej samo spravodlivosti?
Moja krv ani mne ani nikomu inému spasenie neprinesie. To jediné, čo od nás Pán Boh čaká je, aby sme sa priznali k tomuto Kristovmu boju. On nás oslobodzuje, my len čakáme za tými pomyselnými dverami, ktoré sú natreté krvou Kristovou. My sa len priznávame k tej víťaznej strane.
Spomeniem tu presne opačný príklad. Ľudia ktorí schvaľujú Ruskú inváziu na Ukrajinu sa k nej priznávajú tým, že používajú dnes písmeno „Z“. Mladí ľudia v Rusku ho nosia na tričkách a sú hrdí, že to isté písmeno majú na Ukrajine tanky, s ktorými strieľajú do ľudí a ničia krajinu. Aj takýto zvrátený je dnešný svet.
My sa máme priznať ku Kristovi a tým aj k tomu, čo na kríži urobil pre nás. My nebojujeme, pretože ten boj nemôžeme vyhrať, od nás sa len očakáva, že sa priznáme k tomu, kto za nás bojuje.
A nakoniec aj v tomto boji ide o víťazstvo, alebo o tragédiu. Len toto, brat, sestra ešte zatiaľ nie je celkom v tvojom ani v mojom živote rozhodnuté. Uvedomte si, že je to životná bitka o môj a tvoj život a môže sa skončiť ako najväčšia tragédia, alebo ako najväčšie víťazstvo.
Je to ako počas vyslobodenie z otroctva v Egypte. Čakáme mimo bojiska, nachystaní a pripravení prevziať víťazstvo a urobiť krok k oslobodeniu z hriechov. Pán Ježiš vonku bojuje za nás víťazný boj. Od nás sa len očakáva, že na našich dverách bude znak krvi Božieho Baránka. Ja, môj život, moje srdce, môj rozum, moja vôľa sa hlásime k tomuto Kristovi. Viem, na ktorú stranu patrím. Viem, s kým sa spájam a na koho očakávam. Toto bude to tretie najväčšie víťazstvo môjho života. ...vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! (1K 15,57)
AMEN
Piesne: pašie
Texty: pašie
