6. po Svätej Trojici 2023
Kázňový text: Žalos 3,22–33
Len úplne náhodou som tento týždeň narazil na jeden článok, v ktorom autor rozoberal, ako sa z Boha Starej zmluvy, ktorý je zákerný a pomstychtivý, žiarlivý a krutý, stal Boh Novej zmluvy, ktorý je dobrotivý a vystupuje ako láskavý otec. Čítal som teda pohľad človeka, ktorý bol zjavne neveriaci a čítal biblické texty z pohľadu ideológie, ktorú propagoval.
V prvom momente som sa zľakol, ako rozdielne sa dajú vykladať niektoré udalosti opísané v Božom slove. Keď čítam ja pasáže, ktoré spomínal, vidím v nich niečo úplne iné, ako v nich videl tento človek. Prechádzate ten istý text a pritom ho môžete vykladať tak rozdielne, tak svojsky, aby ste nakoniec dosiahli svoje. Bolo to pre mňa šokujúce poznanie.
Neboli to úplne nové tvrdenia, ich pôvodcom bol Markion zo Sinopu. Patril ku kresťanským teológom druhého storočia, zomrel okolo roku 160 a on začal učiť, že Boh starého zákona je zlý a pomstychtivý Boh a nemôže byť totožný s Bohom novej zmluvy v podobe Ježiša Krista. Toto učenie kresťanská cirkev rázne zavrhla ako bludné učenie a vyhlásilo ho za herézu. Ale kresťanstvo sa s týmito myšlienkami stretáva dodnes.
Samozrejme, že Stará zmluva má množstvo pasáží, ktoré sa dnešnému človeku vykladajú veľmi ťažko, pretože sú nepríjemné a nezapadajú nám do predstáv, ktoré o Bohu máme dnes. Faktom však je, že sme si obraz Boha v dnešnej dobe vytvorili podľa seba a to je dosť nebezpečné. Nebezpečné hlavne preto, že to nie je pravda.
Raz sme už o tom hovorili. Existuje o tom malá knižočka s názvom Karikatúry Boha. V nej sa píše, ako si ľudia Boha predstavujú. Niektorí si myslia, že Boh je starý dedko sediaci na obláčiku, ktorý už nič nevládze urobiť. Iní vidia Boha ako prísneho policajta, ktorý všetko trestá, niektorí si predstavujú Boha ako spiaceho a veľmi vzdialeného, ktorý nič neurobí, lebo je neschopný, atď., atď. Ale myslím, že v poslednom čase pribudla medzi kresťanmi ďalšia mylná predstava o Bohu. A to je láskavý a dobrosrdečný, až rozprávkový Boh.
To je Boh, ktorý je tak láskavý a tak dobrý, že v konečnom dôsledku na nátlak ľudí zmení vlastný názor aj na to, čo jasne pred tým odsúdil. To je taký Boh, ktorého presvedčíte na všetko, ktorého my ľudia zmeníme a ovplyvníme podľa svojich predstáv. A keď aj niečo nazval niekedy dávno hriechom, tak dnes už zmenil názor, pretože my ľudia to už vo väčšine robíme, tak predsa, keď nás miluje, by všetkých nezatratil. Takže už smilstvo ani cudzoložstvo nie je hriech, veď dnes je to už bežné, veď to už sa s tým musí zmieriť, že v dnešnej dobe je to tak a nie je na tom vôbec nič hrozné. Veď vlastne on nás s takýmito túžbami stvoril, tak nás predsa za ne nemôže trestať. To isté sa týka homosexuality, ale aj takých vecí ako je Božie meno nadarmo, svätenie sviatočného dňa... Novozmluvný Boh je tak láskavý, že sa nad všetky tieto drobnosti povznesie, veď nás ľudí miluje takých, akí sme.
Nemôžem si pomôcť, ale toto nie je Boh, ako nám ho podáva Božie slovo v Novej a Starej zmluve. Ja viem, že by sa mnohým ľuďom takýto Boh páčil. „Veď, Bože, nemôžeš odo mňa chcieť, aby som v 21. storočí sedel každú nedeľu v kostole. Veď predsa nemôžeš odo mňa chcieť, aby som skladal ruky a každý deň sa modlil. To predsa je v dnešnom svete nereálne. Musíš sa trošku prispôsobiť a byť tolerantný.“
Možno to znie nemoderne, ale Božie slovo hovorí: Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. (Žid 13,8) Tak isto máme texty, ktoré hovoria, že Boh sa nemení, pretože je večný. Takže nemáme na výber a musíme sa naučiť akceptovať a prijímať Boha takého, aký je. Aj so všetkým tým, čo o ňom hovorí Stará zmluva.
A práve tu sme pri tom veľmi zvláštnom pochopení toho, ako sa dajú čítať a vykladať staro-zmluvné pasáže. Citujem článok z internetu: Okrem iného [1], dozvedáme sa, že Boh vyslal medvede, aby roztrhali 42 chlapcov... lebo sa posmievali jeho služobníkovi (2 Kr 2,23-24). Inokedy zabil 70 ľudí, lebo nazreli na jeho posvätnú relikviu – väčšina pôvodnejších hebrejských textov dokonca uvádza až 50 070 obetí (1 Sam 6,19). A keď nasledovníci Boha reptali, že upadajú, zoslal na nich mor, a takto pripravil o život 14 700 z nich (Num 17,6-15). Raz na svojich potulkách pozabíjal všetko prvorodené v krajine, človeka aj dobytok, a obchádzal len domy potreté krvou (Ex 12,12-13). Alebo vydal príkaz „vyhladiť“ pôvodné obyvateľstvo „zasľúbenej Zeme“ - Kanaánu [2] (Dt 20,16): „V mestách týchto národov... nenecháš nažive nič, čo dýcha.“ Ďalšiu genocídu, tentoraz týkajúcu sa takmer celého ľudstva, vykonal osobne, pričom rad radom hubil aj zvieratá (Gen 7,21-23).
Veľmi zvláštne vnímanie niektorých historických udalostí. Boh napríklad zabíjal všetko prvorodené v Egypte. Tie udalosti predsa poznáme a tento Boží zásah mal svoje opodstatnenie a svoj dôvod. Nikdy by som to neopisoval ako nejaký rozmar Boha, ktorý sa nudí a tak zabíja a vraždí prvorodené deti a dobytok. Alebo, že vydá príkaz na vyvraždenie pôvodného obyvateľstva Kanaánu. Vieme prečo k takémuto príkazu zaviazal Józuu. Asi ťažko by sa dalo hovoriť o nevinných ľuďoch, ktorí svojmu bohu Ballovi prinášali detské obete. Svoje vlastné deti prevádzali cez oheň. Používa sa práve táto formulácia, ale podľa nej vieme, o čo išlo.
Áno, tieto udalosti sa dajú opísať aj takým spôsobom, aby sme v nich Boha vykreslili ako tyrana, ktorý bezdôvodne vraždí absolútne slobodných a milujúcich ľudí. Lenže všetky tieto udalosti mali svoje dôvody a svoju príčinu.
Keď čítate Starú zmluvu, vidíte, ako veriaci ľudia mali pred Bohom úctu a rešpekt. Posvätná bázeň bola skôr plná strachu a obáv pred Bohom, ktorý má nesmiernu moc a všetko môže. Pán Boh im vo svojej svätosti a sláve doslova naháňal strach. Preto rozumiem, prečo Pán Ježiš týmto ľuďom priniesol obraz Boha, ktorý je milujúci, láskavý a starostlivý otec. V dobe Pána Ježiša presne toto potrebovali ľudia počuť.
Ale dnes je ľudské vnímanie Boha už úplne iné. Máme tu neveriacich ľudí, ktorým je Pán Boh na smiech a máme tu aj ľudí, ktorí si myslia, že Pán Boh musí počúvať ich, lebo oni predsa vedia ako to vo svete chodí. A máme tu aj kresťanov, ktorí si myslia, že Pán Boh zmení názor a poopravuje svoje tvrdenia z minulosti, lebo asi nepočítal, že my ľudia sa tak ďaleko posunieme.
Myslím, že v dnešnej dobe potrebujeme znova počúvať viac o Božej prísnosti, Božej rozhodnosti a Božej nemennosti, aby sme poopravili ten mylný obraz, ktorý sme si o Trojjedinom Bohu vytvorili. Naša generácia potrebuje počuť, že Božia milosť má svoje hranice a že aj keď vie zobrať ohľad na prosby veriacich ľudí, ale keď sa v dvoch veľkých mestách nenájde dostatočné množstvo spravodlivých, tak tieto mestá museli zažiť ohromnú skazu. To bol prípad Sodomy a Gomory. A ak sa 42 chlapcov posmievalo starému mužovi, že je plešatec a na to prišiel Boží hnev a z lesa sa vyrútili dve medvedice a tie deti zabili, asi na to mal Pán Boh nejaký dôvod. Možno by sa skôr bolo treba opýtať, aká bola výchova v tých rodinách a ako je možné, že tie deti nepoznali ani tú základnú úctu k šedinám?
My sa dnes hráme na vysoko tolerantnú spoločnosť, kde sa rešpektujú všetky ľudské práva. Tie stoja až tak vysoko, že v Holandsku sa najkrajšou ženou, teda Miss stal preoperovaný muž, pretože tvrdíme, že takýto človek má na to vo svojej slobode právo.
Ale my zachádzame ešte ďalej: Talianska Štátna rada, pôsobiaca ako správny súd, pozastavila platnosť nariadenia samosprávnych orgánov provincie Tridentsko-Južné Tirolsko o utratení medvedice, ktorá v apríli tohto roka usmrtila 26-ročného bežca. Sudcovia skonštatovali, že medvedica by mala byť v záujme verejnej bezpečnosti držaná v zajatí, pričom jej utratenie sa „javí ako neprimerané a v rozpore s nadnárodnými a štátnymi predpismi". To už aj zviera v prírode má dnes takéto ohromné právo. Zabiť medvedicu, ktorá zabije človeka sa javí, ako neprimeraný trest. Takže ju zavrieme na doživotie do medvedej basy.
Tak mi povedzte, aké právo musí mať Boh, ktorý stvoril tento svet, dal život všetkému stvorenstvu a stvoril aj človeka? Má právo rozhodnúť o živote a smrti svojho diela? Má právo dať a má právo aj vziať život? Keď sa teda tak razantne dnes oháňame ľudskými právami, porozmýšľajme o tom, aké práva musia patriť Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme?
Čiže, ak sa Boh rozhodne potrestať človeka za hriechy, ktoré robí, je v ten moment zákerný, pomstychtivý, žiarlivý a krutý Boh? My ľudia máme právo na všetko. Čím ďalej tým viac sa blížime vo svojich právach k väčším a väčším absurdnostiam, ale keď sa Boh rozhodne prísne zasiahnuť do nášho sveta, lebo on určil jeho pravidlá, tak v ten moment ho zaradíme k zákerným a pomstychtivým bytostiam. Zrazu je to zlý Boh a my takého Boha nechceme. My chceme len milujúceho a tolerantného, ktorý sa nám bude prispôsobovať a my ho budeme riadiť.
Pozor, bratia a sestry, toto je veľmi mylná predstava. Potrebujeme si znova vypestovať posvätnú úctu a bázeň pred Bohom a potrebujeme sa naučiť, že Pánu Bohu patria všetky práva na môj aj tvoj život, lebo sme jeho dielo, jeho stvorenie.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 281; 261; 315; 491; A 53; 656/11
Texty: Žalos 3,22–33; 2K 8, 7 – 15; Ž 30, 2 – 13; Mk 5, 21 – 43
