7. po Svätej Trojici 2023

Kázňový text: Luk 8,22–25

Tento týždeň sme mali rodinný a detský tábor v Liptovskom Trnovci s názvom „Neobyčajný“. Hovorili sme o tom, kto je skutočne Neobyčajný a tým je Pán Ježiš a keďže tam odznelo mnoho inšpiratívnych myšlienok, tak som si povedal, že sa to pokúsim zreprodukovať aj vám všetkým v niekoľkých nasledujúcich nedeliach. Takže budeme spolu hovoriť o Neobyčajnom Ježišovi Kristovi, ktorý dokázal úžasné veci a je pre nás ľudí Spasiteľom, Bohom ale aj veľkou inšpiráciou pre mnohé životné situácie.

Začneme dnes udalosťou, ktorú opisuje evanjelista Lukáš.

Text: L 8,22-25

Tú udalosť všetci poznáme a nie je potrebné ju nanovo prerozprávať. Len spomeniem, že štyria Ježišovi učeníci boli na tomto jazere rybármi a poznali ho veľmi dobre. Vedeli aj o tom, že sa tam veľmi rýchlo dokáže zmeniť počasie a že vietor a búrky vyvolávajú vlnobitie, ktoré sa podobá tomu na ozajstnom mori. Napriek tomu sa dostali do situácie, keď im ich schopnosti a poznanie nedokázali situáciu zvládnuť.

Myslím, že to všetci dobre poznáme. Veľakrát sa spoliehame na svoje vlastné sily a schopnosti, na svoj vlastný rozum. Sme suverénni, sebaistí, veď sme už kde čo zvládli. V správach pravidelne počúvame, ako nejakí turisti podcenili svoje sily a vydali sa na turistiku, ktorú nezvládli a museli ich zachraňovať záchranári. Teraz v lete v čase kúpania je veľa plavcov, ktorí neodhadnú svoje sily a pustia sa ďalej, ako sú ich schopnosti. Niekedy sa do toho zamotajú nejaké morské prúdy a vietor a zrazu nemajú dosť síl, aby sa dokázali vrátiť na breh. V poslednom čase je vrcholový šport plný kolapsov a úmrtí mladých ľudí, ktorí nezvládnu situáciu, alebo precenia svoje sily a zomierajú na trávnikoch, na bicykloch, na motorkách, pri niečom, čo malo slúžiť pôvodne iba na zábavu.

Ale aj náš život je plný situácií, kde zrazu dôjdeme na koniec svojich síl, pretože máme svoje limity, ktoré nedokážeme prekročiť a potom už len voláme a prosíme o pomoc. Presne do takéhoto bodu sa dostali aj učeníci počas plavby na lodi cez Genezaretské jazero. Prišla búrka, ktorú najprv zvládali vlastnými silami, ale potom prišiel moment, keď pochopili, že sú v koncoch a že to už nedokážu ukorigovať sami, ale musia sa na niekoho obrátiť a musia volať o pomoc.

Poznáte, bratia a sestry, svoje limity? Evidujete, že sú v živote momenty, ktoré sami nezvládnete? Objavili ste ich už pri sebe? Keď je človek mladý, tak má väčšinou pocit, že všetko, čo život prinesie zvládne, že sa nie je čoho báť, alebo keď sa chce, tak sa dá všetko zvládnuť. Ale s vekom a životnými skúsenosťami sme myslím už pokornejší a uvedomujeme si, že máme svoje limity, ktoré nevieme prekročiť.

Otázkou je, kam sa v takýchto chvíľach obraciame, alebo ešte lepšie, na koho sa obraciame? U koho hľadáme pomoc? Samozrejme, že učeníci mali vtedy výhodu. Ježiš spal v podpalubí. Poviete si, že to je úplne iná situácia, ako tá naša dnes. Ale ja v tom vidím veľmi jednoduchý obraz života veriaceho človeka. Ak žiješ s Bohom, ak si v kontakte s Ježišom, tak ho máš vždy veľmi blízko. Ak patríš Kristovi, ak si mu dal svoj život, tak v loďke tvojho života je Ježiš stále v podpalubí. Máš ho stále po ruke a keď niečo potrebuješ, máš sa na koho obrátiť.

Ak si predstavíte situáciu učeníkov, ktorí sa plavia v noci na druhú stranu jazera a zrazu ich chytí búrka, pričom Ježiš by v podpalubí nebol, aký koniec podľa vás prichádza do úvahy? Možno by sme v Evanjeliách čítali, ako sa prevrátila loď počas búrky a niektorí z nich by sa v mori utopili. Tá blízkosť Ježiša bola kľúčová. A to je posolstvo tohto textu. Ja aj vy, bratia a sestry, máme svoje limity. Hranice, kde naša sila, naše schopnosti končia, ale je tu niekto „Neobyčajný“, kto nemá žiadne limity, ktorý všetko môže.

Pre veriaceho človeka je samozrejmé, že ak je na konci so silami, obracia sa na Boha. Na koho sa však obracajú ľudia bez Boha? Najprv na ľudí okolo seba a ak tí nedokážu pomôcť, potom prichádza tá absolútna bezmocnosť a bezradnosť. To je to, čomu nám viera v Boha pomáha sa vyhnúť.

Je pre mňa v tej situácii dodnes záhadou, čo vlastne učeníci v ten moment od Ježiša čakali. Pán Ježiš nebol námorník, takže asi nečakali nejaké pokyny ohľadne veslovania, či natočenia lode v búrke. Takže, čo si predstavovali, že Ježiš v tej situácii urobí? Vieme len jedno, že určite nečakali to, čo Ježiš v skutočnosti urobil. Postavil sa v lodi a povedal, aby sa búrka utíšila. Ak by boli čakali takú reakciu, neboli by sa čudovali a neboli by z toho v šoku. Evanjelista Lukáš napísal, že keď sa more utíšilo, ich strach ostal. Už sa nebáli búrky, ani toho, že sa utopia, im začal naháňať strach Ježiš, ktorý rozkazoval moru i vetrom. Nerozumeli, ako môže mať človek takú moc. Nechápali, že ich Majster a Učiteľ disponuje takouto silou.

Samozrejme, že utíšenie mora bola len ďalšia z neobyčajných vecí, ktoré Pán Ježiš urobil a ktorej boli učeníci svedkom, ale predsa to bolo niečo iné ako uzdravenia. Do tohto momentu mohli Ježiša vnímať ako veľkého liečiteľa a uzdravovateľa, ale niečo iné je postaviť sa a rozkázať búrke, aby sa utíšila. My dnes vieme, ako vznikajú vetry, ako sa tvoria búrky a oveľa lepšie rozumieme fungovaniu prírody, ale napriek tomu ju nevieme ovplyvniť ani jej nevieme rozkázať. Je to len niečo, čo sa musíme naučiť akceptovať.

Občas rozmýšľam, koľko času dnešný človek strávi tým, že sleduje počasie. Patríte k tým, ktorý pravidelne niekoľkokrát cez deň sledujete stránku SHMÚ a pozeráte, ako sa pohybujú mraky? Ak áno, tak určite viete aj to, že v tých dlhodobých predpovediach to už veľmi dobre nevychádza, ale v tých krátkodobých sa to celkom odhadnúť dá. Čo však môže urobiť človek, keď nám meteorológovia vydajú výstrahu 3. stupňa pred silnými búrkami? No v podstate nevieme urobiť nič. Máme rôzne stupne varovania pred silnými búrkami, ľadovcom, záplavami, ale veľmi málo v tomto vieme urobiť. Môžeme len dúfať, že nás to obíde. Takže také predpovede veľa vecí zmeniť nedokážu, pretože pripraviť sa na veľké búrky v podstate nevieme.

Keď učeníci zažili utíšenie búrky, mali zrazu viac otázok ako odpovedí. Ježiš, ich učiteľ a Majster, bol Neobyčajný. Ukázal im, že to, čo oni vôbec nemali pod kontrolou, to On zvládol svojím slovom. Takže úplne logicky tu vyvstala otázka: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho? Určite si už skôr uvedomili, že Ježiš nie je ako bežný človek a ani ako bežný učiteľ v Izraeli, ale toto bolo niečo nepochopiteľné.

Ja viem, že my veriaci ľudia sa na Pána Ježiša pozeráme dnes inak. Od malička je nám vštepované to, že Ježiš je Boh. Tak to čítame v Božom slove, ale ozaj tomu veríme do všetkých dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú? Veríte tomu bezvýhradne?

Aj na tábore jedno z detí položilo otázku: A čo keď Pán Ježiš túto vetu povedal presne vtedy, keď sa už búrka končila? Čo keď to bola iba náhoda, že to vtedy Ježišovi vyšlo? Stačí maličká pochybnosť, ktorá v jeden moment mení všetko. A už pred sebou nemáte Boha, len nejakého šťastlivca, ktorý vyskúšal vysloviť vetu, aby sa more utíšilo a povedal to v moment, keď sa búrka končila, alebo presúvala inde.

Z veľkého zázraku a neskutočnej udalosti nemáte nič. A z Božieho Syna, ktorý nás má vykúpiť z hriechov a zachrániť od smrti, máte iba šikovného šťastlivca, ktorý je nakoniec iba podvodník.

Takže veríte, bratia a sestry, že Ježiš utíšil more a že má moc rozkazovať vetrom? Že sa to celé ozaj stalo tak, ako to opísali evanjelisti? Na tej odpovedi závisí všetko ostatné. Od tejto odpovede sa odvíja to, či má zmysel sa modliť a žiadať Ho, aby zasahoval do nášho života a pomáhal nám. Od tejto odpovede závisí, či vôbec naše volania počuje niekto, kto má tú moc nám pomôcť, alebo nám ostáva iba naša beznádej.

Pre mňa jednoznačne platí, že Pán Ježiš je Neobyčajný a dokazuje to aj jeho ďalší život, ale aj život učeníkov, ktorí si nakoniec tú otázku o tom, kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho, aj zodpovedali. Ich ďalší život, ale aj smrť dosvedčujú, koho v Ježišovi spoznali.

Pán Ježiš stále robí veľké veci, stále robí zázraky, len sa Mu musíme naučiť dôverovať a obracať sa na Neho tak, ako to urobili učeníci vtedy. I tie najväčšie naše problémy, ktoré ďaleko presahujú naše limity sú pre neho maličkosťou, ktorú dokáže vyriešiť svojim slovom. To je veľká pravda, ktorá platí navždy. Preto je Pán Ježiš pre nás Neobyčajný...

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 213; 282; 339; 352; A 55; 656/11

Texty: Ez 2, 1 – 5; 2K 12, 2 – 10; Ž 123, 1 – 4; Mk 6, 1 – 13