3. po Svätej Trojici 2010

Kázňový text: 1Petra 5,8–11

Záver prvého listu Petrovho patrí napomenutiam starším, ale aj mladším vo viere. Sú to v podstate pokyny a napomenutia pre spoločenstvo veriacich ľudí, teda pre cirkev.

Začína to tým, aby starší v spoločenstve veriacich boli zodpovední, pásli Božie stádo, aby to robili ochotne a nikdy nešpekulovali nad tým, aký z toho budú mať zisk. No, a aby boli pre mladších dobrým vzorom.

Potom nasledovalo napomenutie mladším, ktoré začína slovami: buďte poddaní starším, rešpektujte ich a ctite si ich. Opášte sa pokorou, pretože Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.

Dnes sú pre nás tieto Petrove slová akýmisi úpravami pre fungovanie a život spoločenstva cirkvi. Sú tu starší, ktorí majú byť príkladom a majú byť zodpovední, a sú tu mladší, ktorí si majú starších ctiť a brať ich ako autoritu hodnú nasledovania, predovšetkým v duchovnom živote.

Tak nejako by to malo v praxi fungovať. Vo firme je starší zamestnanec, ktorý roky pracuje na rozličných miestach, tým zbehlejším a šikovnejším. Je človekom, ktorý má prehľad a môže nových zaúčať a oboznamovať ich s vecami, ktoré na pracovisku fungujú. Tak je to úplne normálne a prirodzené.

Ale všimli ste si, že v cirkvi to tak nie je? Často hovoríme o akomsi odovzdávaní štafety mladším generáciám, ale prakticky to nefunguje. To, že si niekto starší zoberie na starosť niekoho mladšieho vo viere a zaúča ho do vecí duchovného života, oboznamuje ho o tom, ako žiť s Bohom, ako študovať Božie slovo a ako sa pravidelne modliť, to je skôr zbožné prianie, ako realita. Dohliadať na to, či ten mladší v spoznávaní Boha napreduje a pomáhať mu v tom, toto v našej cirkvi nie je.

Jedna vec je, že to takto už nefunguje v rodinách, pri výchove detí, to je úloha krstných rodičov, ale ani ďalej.

Noví ľudia, alebo nejakí cudzí, ktorí prídu do našich kostolov, len nechápavo vstávajú a sadajú, pozerajú sa okolo, ale málokedy sa stane, žeby si niekto k nim sadol a povysvetľoval, čo sa tu vlastne deje. Veľakrát tieto veci nechápu ani mladší, ktorí dlhší čas chodia do nášho spoločenstva. Prečo je farár raz otočený k oltáru a zase inokedy k ľuďom. Prečo raz stojí a raz kľačí. Ale toto všetko sú iba vonkajšie veci bohoslužieb.

Čo tak mladším vysvetliť postup pokánia. Keď si niekomu ublížil a máš pocit viny, kľakni na kolená a pros Boha o odpustenie, ale aj o to, aby si mal silu ísť za dotyčným človekom a aby aj jemu dal Boh dosť síl prijať tvoje ospravedlnenie. A takýchto duchovných postupov a návodov by ste vy starší mali podať mladším. Len ako, keď my sami tak nežijeme a nekonáme? A ako dať za príklad niekoho, kto má v týchto veciach už dlhé roky problémy?

Apoštol Peter to myslel veľmi dobre, keď predpokladal, že starší budú vychovávať a pripravovať mladších a mladí budú ochotne počúvať, ale v cirkvi to všetko zašlo akýmsi iným smerom.

• Zvyšujem nároky na konfirmandov, čo sa týka vedomostí, ale aj povinností. Chcem, aby chodili pravidelne do kostola, čítali si Bibliu, chodili na sústredenia. Nemajú veľa na výber, musia počúvať, ale oni sami dobre vidia, že veľakrát na ich vlastných rodičov nikto takéto požiadavky nemá. Od starších nikto nič také nechce. A to je nanajvýš čudné.
• Chceme lepšiu mladú generáciu, ale vy starší musíte byť oveľa viac zodpovednejší, svedomitejší a vernejší vo veciach viery. Preto tá Petrova výzva: …buďte rozvážni, bdejte, sa týka predovšetkým vás, dospelých vo viere.

Uvažujte nad tým, čí mladí ľudia majú v nás dobrý príklad viery a zbožnosti?

Byť rozvážny, čo to obnáša? Apoštol Peter udáva k rozvážnosti dôvod. Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral; Ide tu o rozvahu v boji, v extrémnych podmienkach. Rozvážnosť človeka sa skutočne prejaví vo vypätých situáciách.

Tento týždeň sme boli v Košiciach a zastavili sme sa v Baumaxe. Chodili sme popri regáloch, keď zrazu na jednom mieste v obchode krik. Pomôžte niekto, rýchlo volajte záchranku! Nejaký zamestnanec dostal pravdepodobne epileptický záchvat. Spadol na zem a zazrela ho nejaká predavačka. Boli sme od toho miesta ďalej, ale priznám sa, veľmi sa mi tam nechcelo. Len sme zakukli, ale bolo tam už zopár ľudí, a tak sme pokračovali ďalej. V hlave som si prechádzal, čo by asi bolo potrebné urobiť, ale v duchu som si hovoril, že sa ma to vlastne ani netýka. Tej odvahy i rozvahy mi vtedy chýbalo.

Buďte rozvážny a bdejte, to je slovo o ťažkých a komplikovaných časoch, pre cirkev a spoločenstvo, a to predpokladá, že taký máme byť predovšetkým v tých duchovných nebezpečenstvách.

Hovorí sa: mladosť – pochabosť. Nečakám rozvahu a bdelosť od mladých ľudí. Majú nárok oveľa viac na chyby a omyly. Je to súčasť určitého dospievania a dozrievania, no oveľa prísnejší a náročnejší musíme byť k starším vo viere. Apoštol Peter povedal, že práve starší vo viere sa majú vzoprieť a postaviť diablovi a jeho pokúšaniu.

Znie to tak trochu archaicky. Veď nie sme v 16. storočí. Ale pár príkladov.

• Pozrite sa dnes na mladých ľudí. Voľné vzťahy, bez manželstiev, a tým bez riadnej zodpovednosti. To je jeden z diablových vynálezov, ktorému sme sa nedokázali vzoprieť, ani mu riadne postaviť.
• Pozrite si dnešnú sekularizáciu. Mnohí si myslia, že nepotrebujú Boha, ani duchovné veci. A my sme v cirkvi zatiaľ nič nedokázali urobiť, aby sme to nejakým spôsobom zastavili. Nevzopreli sme sa dostatočne dobre diablovi a on neušiel. Ďalej si upevňuje svoju pozíciu.
• Nedávno sme sa na biblických hodinách rozprávali o sviatočnom dni a práci v nedeľu. Neozvali sme sa vtedy dostatočne silno a nahlas, a tak dnes mnohé rodiny trpia tým, že muž, či žena nemôže byť v nedeľu doma, ale musí sedieť v obchode za pultom alebo pokladňou. Akoby sme jeden deň v týždni nemohli vydržať bez otvoreného obchodu. A diabol neutiekol.

Možno ste zaevidovali ako v jednej televíznej relácii zosmiešňovali Večeru Pánovu. Kresťanské cirkvi sa ozvali a riaditeľ televízie vyvodil dôsledky. To bol jeden príklad, ktorý bol z opačného súdka. Ale pevný vo viere sa budú musieť vzpierať oveľa viac.

Kde však sú tí pevní vo viere?
Kde sú tí, ktorí sa majú právo postaviť diablovi a ktorí majú silu v tom obstáť? Toto sa deje na poli cirkvi. Ale toto isté v menšom sa deje aj v našich rodinách a aj tam tí pevní vo viere chýbajú, tí, ktorí by sa hriechu postavili zoči-voči a vzopreli sa diablovi najlepšie, ako sa len dá.

Uvažujte, bratia a sestry, nad tým, na koho v tom texte myslel apoštol Peter? My vždy čakáme, že sa tieto veci týkajú niekoho iného, ale pýtam sa, kto je v našom spoločenstve starší vo viere? Či nie ten, kto roky sedáva v tomto zhromaždení? Ja sa obraciam na vás.

Amen

Piesne: 390, 246; 256; 356; 223; A:48