Silvester 2009

Kázňový text: Rím 8,38–39

Silvestrovský večer je vždy večerom velikánskej zábavy. Niečo sa končí a my ohromne oslavujeme. V podstate ani nie je čas na bilancovanie a hodnotenie, pretože čakáme rok nový. Podľa štatistických výskumov je to vraj po Vianociach druhý najobľúbenejší sviatok roka. Tak som sa to dopočul v rádiu.

Ľudia sa tešia, vo veľkom očakávaní oslavujú koniec jedného roka a príchod druhého. Veľké prípravy robia televízie, aby to bola čo najlepšia a najveľkolepejšia šou, ktorá sa pripravuje mesiace vopred, a pozývajú sa na ňu rôzni významní ľudia.

Bežné prípravy všetkých ostatných spočívajú v tom, že nachystáme dostatok jedla, nejaký alkohol, šampanské, aby si bolo s čím pripiť a petardy a delobuchy, aby bolo veľmi dobre počuť, že sa na nový rok tešíme. Nechcem to nijakým spôsobom odsudzovať, aj keď hranice aj pri takýchto oslavách sú a nemali by sa prekročiť.

Ale Silvester v kostole má úplne inú podobu. Musím však povedať, že to nie je nijaký cirkevný sviatok, je to skutočne iba koniec občianskeho roka. Nebudeme tu nijako poskakovať, vyvreskovať a bujaro popíjať. Myslím si, že služby Božie na Silvestra sú skôr príležitosťou pozrieť sa za uplynutými dňami, zhodnotiť ich, povedať, čo nám dali, alebo, čo nám vzali, čo nás naučili, a čo nám priniesli. Prípadne, o čo nás obrali, či koho nám vzali.

Myslím to vážne. Na nový rok už čas na nejaké spomienky a hodnotenie skutočne nebude. To už sme plní očakávania a vítania, radosti z toho, že sme sa dožili ďalšieho roka. Takže, využiť túto jednu hodinku na to, aby sme sa na chvíľu zastavili a trochu porozmýšľali, prehodnotili to, čo bolo, a uvažovali, či naše rozhodnutia a voľby boli správne, je veľmi dôležitá vec. V roku 2010 už na to veľa času asi nebude.

Ja som na dnešný večer vybral dva biblické verše, ktoré napísal apoštol Pavel kresťanom do Ríma. Sú z listu Rímskym 8,38–39.

Čítanie textu: Rím 8,38–39

Apoštol Pavol začal tak veľmi jednoducho a milo slovami: …som presvedčený… Je to veľmi zvláštne vyjadrenie, pretože presvedčený je väčšinou človek na základe nejakých nevyvrátiteľných faktov a argumentov.

Určite ste už všetci zažili, že ste mali nejaký svoj názor, povedzme na nejakého politika a prišiel k vám niekto, kto vám ten názor úplne vyvrátil, zmenil a presvedčil vás argumentmi o presnom opaku. Keď som si viackrát čítal slová apoštola Pavla, mal som pocit, že toto v tých jeho slovách je. Že to nie je jeho pocit, ktorý mu niečo také tvrdí, ale sú to skutočné argumenty, ktoré jeho názor na Boha a duchovné veci zmenili. Že jednoducho nemohol inak. Nebol k tomu donútený, ani pritlačený, také presvedčenie získal na základe životných argumentov.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––
Počul som na túto tému jeden milý vtip. Manžel vysvetľoval, čo u nich znamená, že si vymieňajú s manželkou názory. Hovorí: Ja prichádzam za manželkou so svojím názorom a potom odchádzam s názorom jej. Tomu sa hovorí vymieňanie názorov.
Ženatý bratia sa pousmiali, takže vedia, o čom hovorím.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––

Ale o slovách apoštola Pavla chcem dnes hovoriť vážne. Píše skutočne priamo …som presvedčený…, a hneď na to vymenováva veľmi vážne veci a veľmi mocné sily, ktoré nedokážu zmeniť to, čo je raz a navždy pre človeka dané, a to je láska, ktorou nás Pán Boh miluje. To bolo Pavlovo životné presvedčenie, ktoré je podľa neho absolútne nemenné. …ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá nemôžu túto lásku, ktorou nás Boh miluje, zmeniť.

My poznáme lásku. Lásku priateľstva, lásku súrodeneckú, lásku manželskú. Môžu to byť veľmi silné citové väzby a veľmi silné ľudské putá, ale zo skúseností viem, že tak honosne a tak prehnane sa o nich vôbec nedá hovoriť. Žeby takéto vzťahy nedokázali rozbiť žiadne stvorenstvá a dokonca ani smrť, to sa určite povedať nedá. Apoštol Pavel však hovorí, že od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, nás nič také odlúčiť nemôže.

Ani život, ani smrť.
Koľko vzťahov už rozbili životné situácie, rôzne okolnosti? Koľko vzťahov ukončila smrť? Človek zomrie, vytratí sa zo života, časom aj zo spomienok, po nejakých rokoch sa naučíme bez neho žiť a spomenieme si na neho možno raz za rok. O ľudských vzťahoch sa nedá povedať, že sú nerozlučiteľné a nerozbitné. Ale Pavel hovorí, že vzťah medzi Bohom a nami dokáže prekonať i životné situácie a dokonca i smrť. A tu Pavla musíme brať veľmi vážne, lebo veľakrát na tej hranici života a smrti bol.

Ani anjeli, ani kniežatstvá.
Tu je reč o duchovných mocnostiach, aj nebeských, teda Božích, ale aj diablových. Rozličné duchovné panstvá a mocnosti ovplyvňujú tento svet. Žeby lásku Božiu k nám nemohli ani oni zmeniť? Pavel hovorí:…som o tom presvedčený.

Ani prítomnosť, ani budúcnosť.
Sme na konci jedného roka a o chvíľu začneme druhý, z ktorého máme obavy. A Pavel píše, že ani rok 2010 nemá moc narušiť Božiu lásku k človeku, a nič na tejto veci nezmení, aj keď sa môže prehĺbiť hospodárska kríza a môžeme stratiť istoty, ako je zamestnanie, či prísť o zdravie.

1. slávnosť vianočná – kázal Radim Cingeľ – 5 dní pred Štedrým dňom mu lekár povedal, že má rakovinu. (pozn.: Radim Cingeľ bol odvolaný z tejto časnosti dňa 27.1.2010)

Ani prítomnosť, ani budúcnosť, nech sa teda stane čokoľvek, nič sa nezmení na Božej láske k človeku, aj keď môžu prísť veci života, ktoré nás položia.

Ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá.
Teda ani pády a povstania človeka, ani naše zlyhania v novom roku nezmenia nič na tom, čo je raz dané, že nás Boh miluje.

Pavel vymenoval mnoho vecí veľkých a vplyvných, ktorých sa bojíme, ale nepovedal tam jednu maličkosť, a tou som ja. Ja – človek, ktorý si povie, že o Božiu lásku v Ježišovi Kristovi nestojí a nemá o ňu záujem. Skutočne nič z toho, čo tu v tých dvoch veršoch apoštol Pavel vymenoval, nemôže zmeniť to, že Boh má človeka rád, a dokázal to v Ježišovi Kristovi a nič nás od tej lásky odlúčiť nemôže. Ale my ľudia takúto moc máme. My sami sa dokážeme od Božej lásky vzdialiť a vykašľať sa na ňu. A to je tá najväčšia bieda.

V roku 2009 sa nám v zbore podarilo mnoho vecí, ako na poli materiálnom, tak aj na poli duchovnom. Keď pozerám na medenú vežu v Obišovciach, opravený kostol v Trebejove, nové kúrenie na fare a nové kúrenie s podlahou v sakristii v Obišovskom kostole, na dvore altánok v prestrojení za garáž, opravený múr okolo kostola, ale aj CD zborového spevokolu, oslavy pri 60. výročí, detský a dorastovo mládežnícky tábor, konfirmadské víkendovky, ďalšie slávnosti, biblické hodiny a neviem, čo všetko ešte, vidím, že nás ani naše hriechy a nezdary neodlúčili od Božej lásky. Že nám napriek všetkému žehnal a pomáhal. Niekedy si myslím, že si to nezaslúžime, že sme nehodní toľkej milosti.

Ale potom si uvedomím, že to nie je pre naše zásluhy, ale že je to pre lásku, ktorou nás miluje, a na ktorej nič tento svet nemôže zmeniť. Je to skôr pohľad na cirkevný zbor ako celok.

Viem, však aj o mnohých ťažkých chvíľach, ktoré priniesol rok 2009 vám. Problémy v manželstvách, starosti s podlomeným zdravím, možno konflikty s deťmi a rodičmi. Mnohí možno máte chuť povedať, že sme od Božej lásky príliš ďaleko. Ale aj vám hovorím, že to, čo je Bohom raz dané, je nemenné a pravdivé.

Kto nás odlúči od lásky Božej? Ak neodídeme my sami, tak niet takej sily vo svete. Na to s vďačnosťou myslite aj dnes.

Amen

Piesne: 331; A:21; 64; 65; A:20
Texty: Ž 90; Ž 103