Štedrý večer 2009
Kázňový text: Tit 2,11–12
O čom by mal tak farár kázať na Štedrý večer? No samozrejme, že o Vianociach. Ale, čo povedať, čo by sme už nevedeli, nepočuli, alebo s niečím, čo sa týka Vianoc, sa nestretli?
Pred pár rokmi som na Štedrý deň kázal o tom, ako sa Vianoce ľudia skomercionalizovali a ako všetko cez Vianoce vidíme len cez obchod, zisk a peniaze. Zdôrazňoval som, že Vianoce sú predsa len o niečom inom, ako len o darčekoch a plných štedrovečerných stoloch. Ale musím povedať, že takúto myšlienku som už tieto Vianoce počul viackrát a od mnohých ľudí.
Naposledy to myslím bolo predvčerom v správach od našich poslancov. Myslím si, že si túto vec už uvedomili viacerí ľudia, a tak začínajú vo Vianociach hľadať niečo iné, niečo hlbšie a oslovujúcejšie. Snažíme sa prežívať sviatočné dni ako naši starí rodičia. Tendencia je skôr napodobniť to, čo tu už bolo.
Všimli ste si? Dnes je moderné pátrať po starých zvykoch. Ľudia by chceli prežívať takú atmosféru na Vianoce, ako keď boli mladí a zažívali ju pri svojich rodičoch. Veľa počúvam o tom, že v minulosti boli Vianoce iné, ako ich máme teraz, a tak sa snažíme navariť to, čo sa varilo niekedy, napiecť to, čo sa pieklo niekedy, hovoriť pri štedrej večeri to, čo sa hovorilo niekedy, a všetko to iba preto, aby sa vrátila tá stará atmosféra prežívania Vianoc, ako bola v našom detstve a v mladosti.
Je to milé, ale nefunguje to. Nech sa snažíme akokoľvek vytvoriť Vianočnú atmosféru, napodobniť zvyky, jedlo a rôzne tradície, nikdy to už nie je také, ako to bolo v minulosti.
V utorok tento týždeň som bol v škole na kapustnicu. Bolo to milé, spievali sme pieseň o Ježišovi a Jeho narodení, pomodlili sme sa pred jedlom a spievali Tichú noc, ale neviem, či to bol, ako to zvykneme hovoriť, ten pravý duch Vianoc.
Viem, že sa o to dnes budú pokúšať mnohí ľudia vo svojich domácnostiach, a viem aj to, že to v mnohých rodinách tak, ako každý rok, nevyjde. Dôvod je jednoduchý, chceme byť cez sviatky iní, než akí sme v bežné dni roka. Chceli by sme sa na pár dní zmeniť na milujúcich a láskavých ľudí. Ale veľmi sa nám to nedarí.
Dennodenne zostresovaní z práce, uponáhľaní, ustrachovaní pre zamestnanie, uzavretí do seba, do svojich povinností a zrazu chceme byť pokojní, priami, radostní spoločenskí a rodinne založení ľudia.
Dá sa to? Chceli by sme, aby sa to zmenilo, akoby mávnutím čarovného prútika, a máme dokonca na to aj presne určený čas – 24. decembra okolo 16:00 hodiny. Lenže toto sa nám skôr nepodarí, ako podarí.
Pozrite sa na seba, v akom strese a zhone dennodenne žijeme! Zavalení prácou v zamestnaní, prídeme domov a stále niečo je. Zvykli sme si takto žiť, je to pre nás normálny život. Aj keď sa na to sťažujeme.
V bežnú nedeľu, keď mám troje služieb Božích, ma o 7:00 ráno zobudí budík a ja si v duchu hovorím, keby som mal dnes prvé služby až o 9:30, ako úžasne by som si ešte teraz pospal a perfektne si oddýchol. Potom príde nedeľa, keď skutočne začínam o 9:30 a ja si oddýchnuť neviem.
Všimli ste si, bratia a sestry, že my vlastne už nevieme odpočívať? Keď deťom vyhlásili chrípkové prázdniny, tak sa už ako rodičia netešíme, že budeme môcť s deťmi niekde vyjsť a stráviť s nimi nejaký čas, ale rozmýšľame nad tým, ako nás obmedzia v práci, a čo zase nestihneme urobiť len preto, že budú doma. Je pár dní voľno a niektorí sa cítia unudení a otrávení a špekulujú nad tým, čo by mohli urobiť, lebo im práca chýba.
Toľko snívame o oddychu a dovolenkách, že keď konečne prídu, my ten čas nevieme využiť. Kedy budem mať voľno, aby som mohol robiť niečo iné? Tak nejako divne rozmýšľame.
• Toto je naše novodobé postihnutie.
• Dokážete si sadnúť a nič nerobiť?
• Milé sestry, dokážete si len tak sadnúť k manželovi a porozprávať sa, alebo musíte zobrať do rúk aspoň nejaké háčkovanie, alebo štrikovanie, či pred seba žehliacu dosku, aby ste mohli využiť zbytočne strávený čas?
• Či len pozašívať nejaké diery alebo prišiť odtrhnuté gombíky na košeli?
• Milí bratia, dokážete si sadnúť k manželke a deťom a chvíľu sa s nimi rozprávať bez toho, aby ste zapli televízor a jedným okom sledovali správy, či nejaký šport, prípadne čítali noviny?
Ja viem, že to, o čom rozprávam, znie smiešne, ale apoštol Pavel to v liste Títovi opísal práve tak …aby sme mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete. Ale my ani to prvé už nevieme: „vraj…mierne“. Tak, ako chcem prežiť pokojne Vianočné sviatky? Toľko ľudí mi to prialo a aj ja som to toľkým prial: Pokojné a požehnané sviatky. Ale, kedy sa z nás stresovaných a hyperaktívnych ľudí stanú pokojní a požehnaní ľudia?
Chcel by som vám, bratia a sestry, v dnešný večer všetkým popriať čas.
• Čas na to, aby ste si dnes, keď pomaly prídete z kostola domov, mohli sadnúť celá rodina za stôl, a aby ste predtým, než začnete jesť štedrovečernú večeru, mali čas pomodliť sa, prečítať si niektoré časti Biblie o narodení Ježiša Krista, aby vás neuháňal televízor, ale, aby ste mali čas na všetkých, ktorí s vami za ten stôl sadnú.
Prajem Vám, aby ste sa vedeli zastaviť, aby ste si uvedomili, že to najcennejšie, čo máte, sú ľudia, ktorých vám Boh dal do vašej rodiny, a čas, ktorý strávite tým, že sa im venujete, rozprávate sa s nimi a hráte sa s nimi, je ten najlepšie využitý čas vášho života. Robota nie je zajac, neujde a televízny program budú ešte televízie mnohokrát opakovať, ale vaši starí rodičia sa už nemusia dožiť ďalších Vianoc a vaše deti možno o rok budú stráviť Vianoce s niekým iným, ako s vami.
To, čo Vám dnes Pán Boh dal, je čas, čas na oddych, čas na pokoj, čas na spoločenstvo s ľuďmi, ale aj čas na spoločenstvo s Ním. Porozmýšľajte ozaj nad tým, čo je dôležité.
Amen
Piesne: 13; 17; 331; 20; A:3
Texty: Ž 2,1–4; L 2,1–14
