4. po Zjavení 2009

Kázňový text: Mt 17,1–13

Dnešnú nedeľu budeme spolu, bratia a sestry, rozmýšľať nad udalosťou, ktorá bola i v živote Pána Ježiša Krista nezvyčajná. Rôzne znamenia a divy, ktoré Pán Ježiš robil, sa nám v súvise s Jeho osobou už zdajú celkom normálne. Dokonca aj učeníci si na to časom zvykli:

• keď človek chorý na malomocenstvo odišiel zdravý,
• keď nasýtil 5-tisícový zástup,
• či, keď človek, ktorý sa nevedel pohybovať, zrazu zobral svoje lôžko a odišiel domov po vlastných.

Aj pre učeníkov to bol trochu šok, ale potom to pri Ježišovi začali brať ako normálnu vec. Najmä preto, že to videli často a zvykli si na to. Ale to, čo sa stalo na Hore premenenia, vyľakalo aj takého chlapíka, ako bol Peter.

Všetko sa to začalo tým, že si Pán Ježiš zobral troch najvernejších učeníkov – Petra, Jakuba a Jána, a išiel s nimi na vrch modliť sa. Evanjelista Matúš dodáva že to bolo opustené miesto, kde ich nikto nemohol vyrušovať, kde bol pokoj a kľud. Na modlitbu je také miesto veľmi potrebné. Možno tak na okraj.

• Kde sa chodíte modliť, bratia a sestry, vy?
• Máte také miesto, kde vás nikto nevyrušuje a kde nie je počuť ohlušujúci hluk tohto sveta?
• Kde sa môžete s Bohom o čomkoľvek rozprávať a rozjímať?
• Miesto, kde ste len vy a Boh?

Ozaj sme už takí ohlušení všetkým v tomto svete, že potrebujeme chvíľu pokoja a kľudu a aj miesto, kde je ticho. Biblia hovorí, že na takýchto miestach sa môžu udiať veľké veci. Veď modlitba je o tom. O rozjímaní, o tichu a kľude, o miestach samoty, kde môže človek rozmýšľať nad sebou, svojím životom a nad svojím konaním.

• Máte, bratia a sestry, miesto, kde si môžete usporiadať myšlienky pouvažovať nad životom, modliť sa, teda, hovoriť s Bohom?
• Miesto, kde vás nikto neuháňa a kde je pokoj?

Pána Ježiša, keď chodil po zemi, by ste na takomto mieste našli často a v tom je pre nás príkladom.

Situácia na Hore premenenia sa odohrala tesne po rozhovore v Cezarei Filipovej. Predošlá kapitola spomína udalosť, pri ktorej Ježiš prvýkrát otvorene povedal svojím učeníkom o tom, že musí zomrieť a byť zabitý. Všetkých učeníkov to riadne vyviedlo z miery. Ale to, čo uvideli v ten deň na Hore premenenia, im znova ukázalo veľkosť diela Ježiša Krista a význam a zmysel toho, čo malo prísť.

Veľké veci sa dejú na modlitbách. Aj keď mám pocit, že my modlitbám až takú dôležitosť nepripisujeme. A celkovo, najmä s modlitbami v spoločenstve máme problém. Vidno to hlavne na biblických hodinách. Viem, že modlitba v spoločenstve je iná ako v súkromí, ale rovnako potrebná a dôležitá pre fungovanie cirkevného zboru.

Keď sa Ježiš začal modliť, došlo k premene. Nedá sa to nijako logicky vysvetliť, ani zľahčiť tým, že Ježišova tvár bola len o niečo milšia. Píše sa, že mu tvár žiarila ako slnko a jeho rúcho bolo biele ako jasné svetlo. Ukázala sa sláva Ježiša Krista a úplne nové bytie. No, a popritom aj dvaja muži, Mojžiš a Eliáš.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––

Keď sme tento príbeh rozoberali s dorastencami, najväčšou otázkou bolo, ako vedeli učeníci, že títo dvaja muži sú Mojžiš a Eliáš. Ako ich rozpoznali, keď Mojžiš žil vyše 1200 rokov pred Kristom a Eliáš asi 860 rokov pred Kristom. Teda učeníci ich nikdy nevideli naživo.

Myslím si, že Mojžiš aj Eliáš mali svoje typické znaky odevu, ktoré symbolizovali ich postavenie a prácu. A najskôr im to aj Ježiš potvrdil. –––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––

Dôležité je pochopiť aj to, čo títo dvaja muži znamenali v dejinách Izraela. Mojžiš bol zástupcom Božieho ľudu, vodcom ktorý komunikoval s Bohom a bol prostredníkom medzi Bohom a Izraelským národom počas putovania púšťou. Dal Izraelskému národu do rúk 10 Božích prikázaní a to bol dôkaz zmluvy a dohody medzi týmito stranami. V podstate tam Mojžiš stál ako zástupca všetkých ľudí žijúcich pod zákonom, pod prikázaniami.

A Eliáš bol veľkým prorokom, ktorý tiež vytváral spojenie medzi ľuďmi a Pánom Bohom vo svojej dobe. Ostal ako jediný prorok verný Bohu, keď ostatných dala vyvraždiť kráľovná Jezábel. Bol vernými Božími ústami v čase, keď všetci mlčali, lebo sa báli.

Títo dvaja boli na Hore premenenia symbolom celej Starej Zmluvy. Niečoho, čo končilo, čo platilo v minulosti. A rozhovorom s Ježišom Kristom sa stará zmluva spájala s novou zmluvou a novou dobou, ktorú symbolizoval On a jeho obeť na kríži.

Hora premenenia a to, čo sa na nej udialo, má teologický význam, pretože Pán Ježiš neprišiel zrušiť zákon, ale naplniť. Spojil to staré s novým, ktoré prišlo s Jeho osobou.

Keď som bol dieťaťom, tak ma táto udalosť oveľa viac ohurovala ako nejaké vzkriesenie z mŕtvych. Neviem prečo. Možno preto, že učeníci mohli na chvíľu vidieť, že život tu na tejto zemi má jasné pokračovanie. O Eliášovi vieme, že nezomrel. Biblia opisuje, že ho pred zrakom Elizea zobral Boh k sebe na akomsi ohnivom koči. O Mojžišovi však vieme, že zomrel na hore Nébo, že ho sám Boh pochoval, a nikto nevie, kde je uložené jeho telo.

Ale učeníci ho vtedy, nejakých 1200 rokov po jeho smrti, videli, ako sa rozpráva s Ježišom. Život po smrti už nebol pre tých troch učeníkov vecou viery, ale realitou, skutočnosťou, o ktorej sa presvedčili na vlastné oči. Mŕtveho človeka videli po takom čase živého a skutočného.

Všetky tie zvláštne pocity, ktoré vtedy učeníci prežívali, mali ostať utajené až do času Ježišovho vzkriesenia. A keď o nich dnes vieme, tak či tak len hovoria o tom, koľko z toho duchovného sveta nepoznáme a čomu všetkému ešte nerozumieme.

Mohli by sme sa hodiny baviť o tom, čo bolo obsahom tohto rozhovoru, ale pravda je taká, že by to všetko boli iba dohady. Ale keď ste si doteraz mysleli, že Pána Ježiša Krista poznáme a poznáme aj jeho život, tak Hora premenenia hovorí, že je viac toho, čomu nerozumieme.

Z Ježišovho podobenstva o boháčovi a Lazarovi vieme, že medzi Lazarom v lone Abrahámovom a miestom v utrpení, kde bol boháč, bola velikánska priepasť, a že nebolo možné vyhovieť žiadosti, ktorú mal boháč, aby sa Lazar vrátil späť na zem. Ale my sme dnes v našom texte počuli, že aj taká vec sa udiala. Že existuje iný svet, ktorý je skutočný a reálny. A vieme, že aj oveľa slávnejší a vznešenejší ako ten náš. Čoho dôkazom bola Ježišova zmena.

Hora premenenia a udalosť, ktorá sa tam odohrala, je pre mňa veľmi dôležitou správou. Aj keď vyvoláva mnoho ďalších nezodpovedaných otázok. Ale toto som vám dnes, bratia a sestry, chcel aspoň trochu priblížiť. Je ešte veľa vecí, ktoré svojím poznaním neobsiahneme a ktoré prevyšujú všetky ľudské schopnosti. A tak nám neostáva nič iné, len sa diviť a čudovať.

Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak Božie cesty prevyšujú naše cesty a Božie myšlienky naše myšlienky. Iz 55,9 – parafráza

AMEN

Piesne: 396;498; 35; 633; A:49
Texty: Jób 38,1–11; 2K 1,8–11; J 5,1–14; Ž 18,2–7.17–20