2. po Zjavení 2009

Kázňový text: J 2,1–11

Premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej je prvým Ježišovým divom, ktorý urobil tak, že o ňom vedeli niektorí jeho učeníci a zaevidovali ho aj niektorí ľudia na hostine. Bol to teda prvý div, ktorý urobil Pán Ježiš verejne. Je to aj časť z biblických udalostí, z ktorej si dnes ľudia robia najviac žartov.

Jeden vtip na túto tému hovorí o tom, ako sa ráno pozobúdzajú svadobčania po svadbe v Káne Galilejskej a všetkých strašne bolí hlava po opici. Jeden zo svadobčanov z pod stola volá: Prosím vás, môže mi niekto doniesť pohár vody? A Pán Ježiš rýchlo vstane zo stoličky… Ale hosť spod stola kričí: Prosím, ty už nie, ty už nie….

Žartov na tému premenenia vody na víno je veľa. Problémom je, že iba zakrývajú podstatu toho, čo sa tam udialo. Keď si prečítate tento text, väčšinou sa človek zameria na div, ktorý Ježiš urobil. Premenil vodu na víno. Na alkohol, ktorý už spôsobil v tomto svete toľko zla, a ešte veľa spôsobí.

• Nie je v tom trochu rozpor? • Božie slovo hovorí, že opilci nevojdú do kráľovstva Božieho, a Ježiš premieňa vodu na víno? • Nie je to o tom, že vodu káže a víno pije?

Prvá vec, na ktorú chcem upozorniť, je: pochopiť a poznať kontext, teda okolnosti, za ktorých sa táto udalosť odohrala. To, čo môžete povedať, či urobiť pri jednom človeku, neznamená, že to môžete urobiť paušálne pri všetkých.

Bežne lekár starým ľuďom poradí, že si môžu dať každý deň trochu alkoholu. Pôsobí ako liek a môže to skutočne organizmu pomôcť. Lenže takúto radu by určite rozumný lekár nemohol povedať človeku, ktorý je alkoholikom, a má s tým každodenne veľké problémy. Je v tom veľký rozdiel, pretože záleží na okolnostiach, a pri takých veciach nemôžete riešiť všetko rovnakým spôsobom.

Apoštol Pavel v 1. liste Timoteovi 5,23 napísal: Nepi už viac vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby požívaj trochu vína. To je dobrý biblický text, ktorý by určite niektorých ľudí veľmi potešil, ale určite neplatí paušálne pre každého. A na to je potrebné myslieť aj pri svadbe v Káne Galilejskej.

Som si istý, že na základe tohto textu si nemôžeme urobiť uzáver: pite, koľko len chcete, veď aj Ježiš premenil vodu na víno. Je to veľký omyl, vysvetľovať si to po svojom.

Tá druhá veľmi dôležitá vec je: nemyslieť iba na to, čo sa stalo, ale pýtať sa: Prečo sa to stalo? Nie je podstatné, či premenil vodu na víno, či by bol niekoho uzdravil, dôležité je, čo ten zázrak potvrdzoval. Na čo tých ľudí upozornil. Evanjelista Ján napísal: Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil, aby vyjavil svoju slávu. To je to dôležité, čo nám zvesť o tejto udalosti chce povedať. Pozor na zlé uzávery, ktoré nás môžu popliesť a len zbytočne zavádzajú.

Ježiš nepremenil vodu na víno, aby sa ľudia opíjali. Mali si všimnúť, že je medzi nimi niekto veľmi významný a dôležitý. A keďže na tej svadobnej hostine bol Ježiš už so svojimi učeníkmi, Ján napísal, že v Neho v ten deň uverili a pochopili, že ich Majster je veľmi mocný muž. Nevieme, ako zareagovali ostatní svadobčania, napríklad sluhovia, ktorí niesli vodu z nádob na umývanie, a keď z nich starejší svadby ochutnal, bolo to už víno. Fakt je, že tento div splnil svoj účel pri Ježišových učeníkoch.

O chybných uzáveroch hovoria evanjelia viackrát. Keď Pán Ježiš nasýtil 5000 zástup ľudí, chceli z neho urobiť okamžite kráľa. Panovníka. Bol to strašný omyl. Zástup ľudí nepochopil dôvod tohto znamenia. Vyložil si zle to, čo pred ich očami Ježiš spravil. Namiesto pochopenia, že pred nimi stojí Spasiteľ a Mesiáš, oni vidia niekoho, kto sa o nich navždy postará po materiálnej stránke.

V Káne Galilejskej prvýkrát Ježiš verejne ukázal, že nie je iba obyčajným človekom, že v jeho moci je oveľa, oveľa viac. Boli ľudia, ktorí to pochopili a uverili v Neho, a boli aj takí, ktorí si Ježišov div vysvetlili po svojom a podľa toho sa aj zariadili.

Lenže to isté sa týka aj nás, ktorí sedíme tu v tomto chráme. Aký záver z tejto historickej udalosti vyplýva pre nás? Vysvetlime si to tak, že tým Ježiš ospravedlnil opíjanie? Skutočne je jedno, aký by to bol div. Mohlo to byť akékoľvek uzdravenie. Okolnosti však boli také. Ježiš bol pozvaný na svadbu a manželom hrozilo, že sa spoločensky znemožnia. Nemali pre ľudí dostatočné pohostenie. Stáva sa. Možno boli chudobnejší, alebo prišlo viac ľudí, ako počítali.

Celá tá situácia je taká ľudská. Aj keď môžeme rozmýšľať viac duchovne. Je pre spasenie dôležité, aby bolo na svadbe dosť vína? Je dôležité, aby sa ľudia na svadbe zabávali? Nie je to príliš svetské? Nemali by sa veriaci ľudia starať o iné veci?

Dôležité je, aby sme sa modlili, čítali Božie slovo, boli zbožní, boli veriaci….. Áno, to všetko je pravda. ALE dôležité pre Pána Ježiša v ten deň bolo aj to, aby sa ľudia s manželmi na svadbe tešili a radovali, a nemuseli byť zahanbení, že nemajú dosť vecí na pohostenie. Možno sú pre niekoho tieto veci prízemné a bezvýznamné, ale aj takéto prízemné veci riešil Pán Ježiš. Obyčajné ľudské problémy a starosti.

Tento týždeň prišiel Evanjelický posol a v ňom správa o tom, že v Španielsku a v Anglicku sa začala kampaň, ktorú zafinancovali ateisti a voľnomyšlienkari, pod názvom: BOH NIE JE. Hlavným heslom kampane je: Boh pravdepodobne neexistuje, užívajte si život.

Na prvé prečítanie mi to pripadá strašne zvrátené. Užívaj život, rob po čom túžiš, na každého kašli, staraj sa iba o seba, lebo Boh pravdepodobne nie je. Hrozne sebecké, ale budeme si musieť zvyknúť aj na takýto pohľad na svet. No tá výzva hovorí i o tom, že veriaci ľudia sa nemôžu zabávať a žiť život naplno.

• Máte aj vy takýto pocit? • Nemôžeme sa zabávať, tešiť sa zo života, ktorý nám Boh dal? • Nemôžeme sa radovať a užívať život?

Nemyslím si, že by svadba v Káne Galilejskej hovorila o tom, že musíme mať iba zbožný výraz tváre. Že sa máme zaoberať iba duchovnými vecami a ničím iným. Myslím si, že celá tá udalosť dostatočne potvrdzuje, že aj Pán Ježiš sa tešil z obyčajných vecí, bol na svadbe a zabával sa. Staral sa nie iba o duchovné veci, ale aj o to, čo prináša radosť do života a teší človeka.

Biblia hovorí: radujte sa s radujúcimi. Svadba v Káne Galilejskej bola toho krásnou ukážkou. Nemôžeme však zabudnúť na to, že všetko má svoje hranice slušnosti, hranice, keď sa aj zo zábavy človeka môže stať hriech, ktorý škodí druhým a ubližuje aj nám.

Toto však záleží už na každom jednom z nás. A to si máme uvedomiť aj my dnes. Môžeme mať radosť zo života a máme sa tešiť, ale nemáme páchať vo svojej roztopašnosti a pýche hriech.

AMEN

Piesne: 628; 458; 639; 652; A:18
Texty: Jer 17,12–14; Ef 1,7–14; J 5 31–36; Ž 105,1–8