3. po Veľkej noci 2008
Kázňový text: Ján 16, 16–22
Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.
Bratia a sestry,
máličko a neuvidíte ma a máličko a uvidíte ma! V akých hádankách to Pán Ježiš hovoril. Ani učeníci nevedeli na čo presne myslel. Pán Ježiš hovoril o nadchádzajúcom utrpení i o svojej smrti už dopredu, ale aj tak vyslovené slová nedávali učeníkom zmysel.
My dnes s 2000 ročným nadhľadom môžeme tieto slová rozumieť inak – možno jasnejšie. To prvé čo nás napadne je skutočnosť, že ten čas kedy učeníci nemôžu vidieť Pána Ježiša je čas keď bol ukrižovaný, zomrel – podľa viery všeobecnej kresťanskej zostúpil do pekiel a vstúpil na nebesá. Potom sa opäť vrátil medzi svojich učeníkov a 40 dní sa im ukazoval. Teda celkom to sedí, – máličko a neuvidíte ma – od momentu kedy to povedal do chvíle kým ho ukrižovali a na druhej strane opäť máličko a uvidíte ma – po troch dňoch vstal z mŕtvych a opäť bol so svojimi učeníkmi. Druhý spôsob ako tomu rozumieť nám napovedá nadpis tejto perikopy: Ježišov odchod a príchod. Môžeme myslieť aj na blížiace sa nanebovstúpenie a teda odchod na neurčitý čas a potom keď ho opäť uvidíme tvárou v tvár vo večnosti. Tu nám však nie veľmi sedí to máličko. Na druhej strane keď si uvedomíme, že Boh nie je podriadený času, tak slovko máličko pre neho môže znamenať aj niekoľko tisíc rokov a oné druhé máličko môže znamenať celú večnosť. Nech už je to tak alebo tak, bol a bude čas, kedy nebudeme môcť vidieť Pána Ježiša. Učeníci tomu nerozumeli a tak medzi sebou diskutovali, čo to má všetko znamenať. Človek je zvedavý tvor a tak by chcel všetkému rozumieť. Zvlášť ak ide o dôležité veci alebo o otázky ktoré sa ho bytostne týkajú. Čím viac sa ma nezrozumiteľné slová týkajú, tým mám väčší záujem pochopiť ich význam. Ježišov odchod i príchod bol teda pre učeníkov veľmi dôležitý, bytostne sa ich dotýkal. To krásne je, že Pán Ježiš ich nenechal v ich otázkach a neistote čo Jeho slová znamenajú. Chcel im podať vysvetlenie, chcel aby rozumeli čo sa vlastne udeje v najbližšom čase.
A tak im hovorí: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať, vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. Teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať a nik vám nevezme vašu radosť. Vysvetlenie nezrozumiteľných slov sa zdá byť jednoduché. Najskôr je smútok a zármutok, plač i nariekanie. Keď je človek bez Pána Ježiša Krista tak mu skutočne nič iné nezostáva. Jediné čo hlasno kričí v jeho vnútri je beznádej a nezmyselnosť. Zvlášť ak už človek pocítil jeho prítomnosť vo svojom živote a zrazu sa niečo stalo a Pán Ježiš je pre neho akýsi stratený. Máte niekedy ten pocit, že ste niekde na úplne vedľajšej koľaji? Prehodnocujete svoj život a vidíte, že ste niekde úplne inde ako ste chceli byť alebo ako by ste mali byť. Ak by išlo iba o zemepisné súradnice, to môžeme ľahko zmeniť tým, že sa presunieme. Ak ale konštatujeme že sme duchovne niekde inde ako by sme chceli byť, to už je horšie. Lepšie povedané, to nie je len horšie, to je úplná katastrofa. A to je práve čas, kedy sme stratili Pána Ježiša zo svojho zorného uhla a my ho vo svojom živote nevidíme. Učeníkom však zasľúbil, že ich zármutok sa premení na radosť. A to sa mení práve tým, že Pán Ježiš je opäť viditeľný. Priamym dôsledkom, že je Pán Ježiš v našom živote viditeľným, je radosť, ktorú nám nikto nemôže zobrať. No a tu je ten problém. Koľkí z nás by povedali, že majú v živote radosť, ktorá ich sprevádza od rána do večera nech robia čokoľvek. Koľkí z vás by posledný týždeň ohodnotili ako radostný? Alebo možno len dnešný deň…
Pozrieť sa na svoj život a skúmať, či máme skutočnú radosť je veľmi dobrým merítkom, či ideme tým správnym smerom. Ak svoj život nehodnotíme alebo nemôžeme hodnotiť ako radostný je nutné pýtať sa prečo. Prečo nemám v poslednom čase radosť zo života, radosť z toho čo robím, radosť už z toho, že som sa ráno zobudil a vstal? Radosť, ktorú nám nikto nevezme je podmienená tým, že my vidíme Pána Ježiša Krista a na druhej strane On vidí nás. Teda spôsob ako môžeme prísť na to, prečo v našom živote chýba radosť je hľadať Ježiša v našom každodennom živote. Kde všade sme ho našli? Keď si prebehneme svoj pracovný – alebo bdelú časť dňa, koľko krát môžeme zhodnotiť, že bol pánom situácie, rozhodnutia, našej činnosti? Koľko času sme mu počas celého dňa venovali? Koľko krát sme ho „videli“ my? Venovali sme mu aspoň chvíľu zo svojho času? Zaujímavou otázkou je tiež, Koľko krát počas nášho dňa videli ľudia žijúci v našom okolí Ježiša Krista v nás. Môže to byť úplne bežná situácia kedy zareagujeme v väčším pochopením, s väčšou láskou ako by sme reagovali inokedy alebo ako je bežne zaužívaný štandard. Možno sme mali príležitosť niekomu podať pomocnú ruku či obrátiť sa na neho s milým slovom alebo vypočuť jeho starosti či zdieľať s ním rôznorodú radosť. Toto sú možno niektoré situácie, kedy môžu ľudia v našom okolí aj pri nás vidieť Ježiša Krista.
Bratia a sestry, ak sme stratili z nášho zorného uhla Pána Ježiša je smútok i plač na správnom mieste. No tak ako pre učeníkov tak ani pre nás to nemá byť konečný stav. Tak ako oni po čase opäť uvideli Ježiša Krista, tak Ho aj my opäť môžeme vidieť v našom živote. Testerom je radosť, ktorú nám nikto nevezme. A to je dobrý tester. Ak máme radosť ktorá pramení z prítomnosti Pána Ježiša v našom živote, tak je všetko v poriadku. Ak nie, hľadajme Ho, hľadajme Ho aby sme ho mohli pri sebe vidieť každý deň ba každú chvíľu. Vážne pre nás znie výzva: Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť. Amen.
Mgr. Miroslav Kerekréty
Duchovný správca cirkevnej ZŠ v Rimavskej Sobote
