1. po Veľkej noci 2008

Kázňový text: Zj 1,4–8

Keď som bol pred dvoma týždňami v Košiciach, spomenul som si, že potrebujem niečo zo železiarstva. Vedel som, že neďaleko je takýto obchod, ale keď som tam prišiel, zistil som, že ten obchod tam iba bol, ale už nie je. Určite to poznáte, niekedy prejdete aj celé mesto kvôli nejakej predajni a zrazu zistíte, že to už dávno nie je pravda a že ste sa prešli zbytočne.

Toto je pre dnešnú dobu typické. Niekto si otvorí obchod s predpokladom, že by to mohlo fungovať a mohlo by to byť výnosné, ale keď za pár mesiacov nie je v zisku, tak ho rýchlo zruší, alebo premiestni na iné miesto. A my si pomaličky musíme zvyknúť na to, že sa všetko okolo nás rýchlo mení. A ak ste v nejakom obchode kúpili lacnejšie mlieko, či cukor včera, to neznamená, že sa vám na to isté miesto oplatí ísť aj dnes, pretože to, čo platilo včera, už dnes vôbec neplatí.

A takto je to so všetkým. Chýba nám istota. Ešte, že sa tie veľké supermarkety nedajú tak rýchlo premiestniť, pretože keby ste zašli do Prešova a zrazu Tesco nikde, to už by bol riadny šok. Život je vraj zmena. Môžete si kúpiť najdrahší a najmodernejší mobil, ale o týždeň vyjde na trh ďalších päť, pri ktorých vám oznámia, že ten váš je už zastaralý a že ste urobili chybu, že ste si ho kúpili.

Ale toto sa netýka iba materiálnych vecí. Vo všetkom sa postupuje dopredu. Najnovšie sa hovorí o tom, že sa našla kostra človeka stará 1 milión rokov a vo vedeckých kruhoch sa začína hovoriť o tom, že v čase dinosaurov tu žil človek, čo úplne popiera Darwinovu evolučnú teóriu. Tým pádom aj všetky reči o tom, že sa človek vyvinul z opice. Keď sme sa niekedy učili, že naša slnečná sústava má okrem slnka 9 planét, od roku 2006 to je už inač. Pluto už nie je planétou. Nové poznatky, nové vedomosti a zrazu to už nie je tak, ako pred dvoma či troma rokmi. Nehovoriac o tom, ako sme niekedy na každom mieste čítali, že so Sovietskym zväzom budeme na večné časy, ale vydržalo to len nejakých 40 rokov, a už tu nie je ani Sovietsky zväz, a nie to spojenie s ním na večné časy. Dnes sa zase tvárime, že s Európskou úniou a Amerikou na večné časy, ale tiež je otázne, koľko nám to vydrží.

Prečo som všetky tieto veci spomínal? Je to kvôli Biblickému textu, ktorý si máme dnes vysvetliť. A to bol aj dôvod, prečo som vám spomínal veci z rôznych oblastí, aby sme si uvedomili, že sme to dotiahli do času, keď všetko je len relatívne a nič nie je isté. Menia sa názory, mení sa poznanie, lebo vždy príde niečo nové. Mení sa politika a dokonca sa mení aj história, aj keď to, čo sa už raz stalo, sa zmeniť nedá. Ale my ľudia meníme aj toto, teda aspoň pohľad na ňu.

Ale asi najhoršou vecou je, keď vkladáte dôveru v človeka, vytvoríte si na neho nejaký názor a po čase sa dozviete, že vôbec nie je taký, ako ho vy poznáte a za koho ho vy pokladáte. Mojich 33 rokov nie je veľmi veľa, ale za ten čas sa už toho, čo malo byť isté a nemenné, čo malo platiť, zmenilo toľko, že ozaj nie je o čo sa oprieť a na čo spoľahnúť. (A už ani o tú slovenskú korunu sa nebudete môcť oprieť, lebo čochvíľa tu máme euro.)

Keď Ján písal na ostrove Patmos (55 km Juhozápadne od pobrežia Malej Ázie) knihu Zjavenia, písal tiež v dosť pohnutých časoch. Bol tam vo vyhnanstve. Prenasledovanie kresťanov v tých časoch už bolo veľmi silné. Bola to ohromná hrozba, že kresťanstvo padne a zanikne, že to Kristovu cirkev položí. Ale Ján s istotou píše o Božej sile a moci, akoby do budúcna bolo všetko naklonené ľuďom veriacich v Krista.

Musím sa priznať, že toľko optimizmu nemám, čo sa týka kresťanstva na Slovensku. Lebo kto vidí dnešnú situáciu, tak by o budúcnosti cirkvi optimisticky nehovoril. Najmä vtedy, keď sa dopočujete v správach o tom, ako sa kostoly predávajú a prerábajú na reštaurácie a koncertné siene. Kniha Zjavenia je napísaná, akoby nebrala do úvahy vtedajšiu situáciu. Ján píše o tom, ako vo videniach bol porazený diabol a všetci jeho služobníci, o tom, ako Pán raz zvíťazí a všetci jeho nepriatelia sa mu budú musieť pokloniť. Je mi to čudné. On nevidel, kde žije? V akej situácii sa vtedy Kristova cirkev nachádzala? Ale videl!

Pán Boh však jemu i celej cirkvi musel pripomenúť: Ja som Alfa i Omega, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny. Zmení sa doba, zmení sa režim, zmení sa poznanie človeka, ale Boh tu bol, je a bude vždy taký istý. Na toto veriaci ľudia zabúdajú. Boh je jednou konštantnou veličinou, nemennou istotou, ktorá prechádza dejinami, režimami a aj šikovnosťou a poznaním človeka.

My v cirkvi sa často snažíme prispôsobiť dobe aj poznatkom človeka. V teológii sa, napríklad počas komunizmu, ozývali hlasy o tom, že treba rešpektovať vedu a prijať, že človek sa vyvinul z opice. Pýtam sa načo? Prejde ešte pár rokov a aj tak sa potvrdí, že Božie slovo má pravdu, že sme boli stvorení niekým väčším a inteligentnejším, ako sme my.

Pán Boh je nadčasový. A také je aj Jeho Slovo. Robíme chybu vždy vtedy, keď sa ho snažíme nejako prispôsobiť dobe a vedeckým poznatkom, pretože tie sa menia a vôbec nie sú tak presvedčivé a tak nemenné, ako sa nám ľuďom predkladajú. To, čo platí dnes, vôbec nemusí platiť zajtra. A to sa týka vedy, pohľadu na históriu, ale aj ďalších vecí. Všetko je relatívne. Len Pán Boh za celý ten čas ostáva stále ten istý. Hovorí to isté, Jeho slovo nás 2000 rokov učí stále to isté. On bol, je a bude. Tak ako bolo, je a bude Jeho slovo. Dokiaľ bude život na tejto zemi bude vždy platiť, že kto uverí a dá sa pokrstiť bude spasený. Bude platiť, že smilstvo, či cudzoložstvo je hriechom. Že odmena za hriech je smrť, ale Božím darom je večný život v Kristu Ježiši našom Pánovi.

Nemám odvahu tipovať, čo všetko sa ešte môže zmeniť. Ťažko povedať, čoho sa ešte dožijeme. Možno sa ešte dočkáme, ako sa budeme oddeľovať od Európskej únie, možno budeme mať niekedy späť vlastnú menu a ktovie, čo všetko ešte môže prísť. Ale jedno viem, že Pán Boh bude taký istý ako za čias Abraháma, Jákoba a Izáka a Jeho slovo bude hovoriť to isté, čo hovorí dnes. Možno sa zmenia nejaké slová, vypadnú archaizmy a bude v biblickom texte iný slovosled, ale obsah ostane taký istý, pretože hovorí o Bohu, ktorý sa nemení, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.

AMEN

Piesne: 135, 138, 125, 498, A36
Texty: Oz 6,1–3; 1J 5,4–10; J 21.1–14; 1Pt 1,3–9