Veľkonočný pondelok 2007

Kázňový text:Lukáš 24:13–25

Tento príbeh je spojený s kysackým chrámom, kde sú Kristus s učeníkmi z Emaus zobrazení na oltárnom obraze. Kristovo vzkriesenie ich zaskočilo a prekvapilo. Včera sme v Trebejove hovorili o Márii Magdaléne a o jej zúfalstve, pre ktoré nepoznala Ježiša. Hľadela do prázdneho hrobu. Jeho prázdnotu si vysvetlila po svojom a keď stála zoči-voči Kristovi, myslela si, že je to záhradník. Až keď ju živý Kristus oslovil menom, až keď ku nej prehovoril, až potom sa Mária spamätala.

Niečo podobné sa včera stalo aj mne, keď prišiel kamarát zo Svätého Jura a mne tiež chvíľu trvalo, kým som napriek všetkým veľkonočným zvyklostiam bol ochotný uznať, že áno – na Veľkonočnú nedeľu, keď sa každý snaží byť doma s rodinou, predo mnou stojí chlap zo Svätého Jura. Prišiel len tak – bez ohlásenia.

Kristovo vzkriesenie bolo a je naozaj neuveriteľnou a nečakanou udalosťou. Prekvapilo asi všetkých vrátane Petra a Jána, o ktorých sme počuli z evanjelia včera. A vrátane učeníka Tomáša, o ktorom sme počuli pred chvíľou. Jednoducho, Kristus svojim vzkriesením narobil riadny rozruch a všetkých poriadne zaskočil.

Zaskočil aj učeníkov z Emaus. Šli z Jeruzalema domov. Po ceste ich stretáva Kristus. Mne Jeho správanie pripadá úplne provokujúco. Dobre vie, čo títo dvaja prežívajú, o čom sa rozprávajú, no predstiera, že o tom, čo sa v Jeruzaleme odohralo, nemá ani tušenia. Kleofáš to jasne hovorí: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. A Kristus hrá túto hru ďalej: Opýtal sa: A čo? Títo dvaja rozpovedia udalosti a spomenú aj správu o vzkriesení, ktorú im priniesli od hrobu ženy. No vidíme, že títo dvaja boli klasickí, racionálni, rozumní chlapi uvažujúci chladnou hlavou.

Títo učeníci boli sklamaní. Sklamal ich sám Kristus. Mali od Neho iné očakávania: A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael… – vykúpi spod rímskej nadvlády. Ale nestalo sa. Sklamanie spôsobilo, že sa im zrútil svet. Mnohé veci v ich živote Kristovou smrťou stratili zmysel. Všetky ich očakávania boli zbytočné, teraz sú všetkým na posmech. Takéto sklamania často vedú k zatvrdilosti až cynizmu. Naše srdcia stvrdnú. Oklameš ma raz, hanba tebe – oklameš ma druhý raz, hanba mne. Preto už neriskujú, už sa nedajú oklamať, už sa nedajú dobehnúť – a to ani ženami, s ktorými sa poznali, a ktoré im priniesli tú veľkú zvesť o prázdnom hrobe, o stretnutí s anjelmi, o živom Kristovi. Iste aj my máme mnoho sklamaní – zo seba, s manžela / manželky, detí, kolegov, z cirkvi. A potrebujeme sa z toho všetkého dostať, naše zranené srdcia potrebujú byť vyliečené.

Kristus lieči aj emauských učeníkov. V tomto prípade nepoužíva liečbu šokom, ale pomalú, postupnú terapiu.

V prvom rade je potrebné dať na pravú mieru očakávania. Jeden človek si chcel kúpiť spevavého vtáčika. Predavač v obchode mu ponúkol vtáčika podľa jeho želania a tak si ho kúpil. Keď prišiel na druhý deň z práce domov, privítal ho dom plný spevu. Išiel ku klietke, aby vtáčika nakŕmil a vtom si všimol, že má len jednu nožičku. Cítil sa oklamaný a okradnutý, že mu predali takéhoto postihnutého vtáčika a tak okamžite zavolal predavačovi a sťažoval sa. No predavač mu povedal: Čo chcete mať vlastne doma? Vtáčika, ktorý spieva, alebo ktorý tancuje?

Čo vlastne chceme? Aké máme od Krista očakávania? Chceme, aby bol strojom na naše želania? Chceme, aby Kristus – všemocný Boh a Pán tancoval podľa toho, ako my zapískame? Alebo naozaj túžime po odpustení, po vyslobodení z hriechov, vykúpení od diabla, po večnom živote v nebeskom kráľovstve? Kristova terapia spočíva v tom, že im rozpráva príbehy: Počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. Iste hovoril o egyptskom otroctve, o baránkovi, ktorého krvou potierali zárubne dverí, o prechode cez Červené more, o kráľovi Dávidovi, o prorokovi Eliášovi, o Izaiášovom proroctve – o Božom trpiacom služobníkovi, o Ezechielovom videní údolia plného suchých kostí….

Aj v našom cirkevnom zbore si pripomenieme veľké biblické postavy a príbehy. A začneme doslova a do písmena od Adama. Veľké biblické postavy a príbehy. Budú to vzrušujúce stretnutia. Mnoho sa naučíme sami o sebe, o Bohu, o viere, o pádoch a zlyhaniach, ale tiež o nových začiatkoch a odpustení.

Kristova terapia zabrala. Emauskí učeníci zrazu boli ochotní otvoriť svoje srdcia aj mysle. Spoznali, že Kristus je živý, že ich stretol v ich sklamaní. Rýchlo sa vrátili do Jeruzalema. Tam zistili, že Kristus sa stretol aj s Petrom. Musela to byť elektrizujúca chvíľa.

Kristus chce aj nás stretnúť v našom sklamaní, v našich zraneniach, v našej nevere. Vysvetľuje nám, že On zomrel pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Žije, viac neumiera a smrť už viac nad Ním nemá žiadnu moc. O to svoje víťazstvo nad hriechom aj nad smrťou chce podeliť aj s nami. Amen.

Požehnanie: Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste splnili Jeho vôľu, a nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo Mu je milé. Jemu sláva na veky vekov. Amen. (Žid 13:20nn)

Texty: Ž 96; Ján 20:24–30 Piesne: 132; 138; 126; 145; A:37