Deviatnik 2007

Kázňový text: Matúš 9:9
Vypočuli sme si z Božieho slova len jeden jediný verš. O Matúšovi budeme hovoriť neskôr. Iste ste si vo výročnej správe prečítali, že biblické postavy sú v pláne kázní na potrojičné nedele. Dnes sa chceme spolu pozrieť na inú vec a tou je učeníctvo. Z colníka Matúša sa totiž v jednom momente stal Matúš učeník.
Určite ste si všimli, že vo svojej farárskej službe dávam veľký dôraz na každodenný kresťanský život a na to, že každý jeden kresťan, každý jeden skutočný kresťan má od Pána Boha určitý dar, schopnosť, ktorou má v cirkvi slúžiť. Každý kresťan má v Cirkvi – Kristovom tele svoje miesto, úlohu a zodpovednosť. V cirkvi niet zbytočných ľudí, nikto nie je navyše a nikto nie je nezamestnaný. Teda, aspoň by to malo takto byť.
Hlavným dôvodom, prečo je aj naša cirkev v takom stave, v akom je je to, že máme veľa členov, ale málo učeníkov. Pán Ježiš však vo Veľkom poverení nepovedal: Choďte a čiňte mi členmi všetky národy. On povedal: čiňte mi učeníkmi všetky národy a to tak, že ich budete krstiť a zároveň učiť zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. No a my krstíme teda vo veľkom, aj učíme – ale to učenie je skôr takou školskou, akademickou, teoretickou záležitosťou. No Pán Ježiš hovorí, že učenie má byť veľmi konkrétnou záležitosťou. Hovorí: Učte ľudí zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.
Raz mi jeden brat povedal: „Pán farár, už sa na kázni toľko nepýtajte. Len hovorte ďalej.“ Tu presne je rozdiel medzi teóriou a praxou. Teória je príjemná. Posedíme, pospievame, popočúvame a väčšinou s dobrým pocitom ideme domov. No Pán Ježiš hovorí, aby sme sa učili zachovávať všetko, čo nám On hovorí. Máme sa učiť robiť to, čo čítame v Jeho slove. A to je niekedy veľmi náročné.
Zoberme si prípad Matúša. Pokiaľ ide o plat, Matúš sa nemohol sťažovať. Mal perfektné zamestnanie; veľmi výnosné. Bez problémov mohol zabezpečiť seba aj rodinu. V židovskej spoločnosti síce nebol moc obľúbený, vlastne bol nenávidený, ale to je v pohode, hlavne že sú prachy. Každý nech sa stará o seba.
Zrazu prichádza Pán Ježiš. Hovorí jasné a stručné: Nasleduj ma! A Matúš zrazu robí neuveriteľnú vec: A on vstal a nasledoval Ho.
Pán Boh nám dáva schopnosti, talenty, dary. On nám dáva život. A chce, aby sme Ho nasledovali. Aby sme v živote naplnili svoje Bohom dané životné poslanie. Totiž, životné poslanie si nevyberáme. Ono nám je určené. Nie osudom, ale Stvoriteľom.
Učeníctvo teda v prvom rade znamená počuť Božie volanie, vstať a ísť za Kristom.
Bohatý Matúš sa zrazu stal členom skupiny chudobných pútnikov. Pokiaľ ide o jeho povesť, tak z nenávideného colníka sa stal učeníkom muža, ktorého nakoniec popravili ako lotra. Fakt nič moc. No tento muž – Ježiš – zmenil Matúšov život. Tri roky, dennodenne s Ježišom a ďalšími učeníkmi žil, slúžil, pracoval. Počúval Krista a videl, že On naozaj žije to, čo hovorí. Tie tri roky znamenali zmenu Matúšových priorít, názorov, pohľadov na veci a dianie okolo seba; priniesli jednu veľkú a zásadnú zmenu celého Matúšovho života. Zmena života, zmena charakteru je druhým krokom učeníctva. Skutočný učeník dovolí Kristovi, aby menil jeho charakter a názory. Aby sme podriadili svoje žiadosti, túžby, spôsoby, čas, peniaze, vzťahy, proste celý svoj život, aby sme dali k dispozícii Kristovi. A tu sa my ľudia lámeme. Tu je ten bod, kde radšej ostávame pasívnymi poslucháčmi, členmi, divákmi. Pretože nechať Krista, aby menil náš charakter je náramne ťažká vec. Vzdať sa, stratiť svoj život pre Krista je veľmi ťažká vec. No presne to od nás Kristus žiada, keď hovorí: Lebo kto by si chcel zachrániť život stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho (Mt 16:25).
No a tretím krokom učeníctva je svedectvo. To už je bod, kde sa nie len učím, ale kde už aj ja učím iných ľudí. Sám sa stále musím učiť, nechať sa viesť Kristom. No zároveň už v poslušnosti Kristovmu povereniu učím ďalších ľudí, ako žiť s Kristom. Apoštol Pavel povedal: Čomu ste sa aj naučili, čo ste aj prijali aj počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami (Filipským 4:9).
Keď som tieto Pavlove slová čítal prvý raz, povedal som si: „Ten nie je normálny. Veď samého seba dáva do popredia, samého seba a nie Krista dáva ako vzor!“ No potom som pochopil, že presne tak mám žiť aj ja – ako vzor, ako príklad, ktorý budú môcť ľudia vidieť a nasledovať. A práve to je svedectvo.
Dnes nás Pán Ježiš volá: Nasleduj ma! Buďme ako Matúš: vstaňme a nasledujme Krista; dovoľme Mu meniť náš charakter a svojim kresťanským životom vydávajme svedectvo o Kristovi. Amen.
Texty: 1. Mojžišova 45:3–11, 15; 1. Korintským 15:35–38, 42–50; Lukáš 6:27–38
Piesne: 368; 538; 629; 356; A:57